Slovakia strongly supports increasing EPPO's budget. Initial number of delegated prosecutors was not realistic and the wage regulation was absurd, says Justice Ministry representative.
Slovensko silne podporuje navyšovanie rozpočtu európskej prokuratúry. Pôvodné počty delegovaných prokurátorov boli nereálne a nastavenie ich platov „absurdné“, hovorí zástupca ministerstva spravodlivosti.
Európska prokuratúra (EPPO) mala pôvodne v najoptimistickejšom scenári začať plnohodnotne vyšetrovať trestné činy proti európskemu rozpočtu v novembri 2020. „Treba objektívne povedať, že oproti pôvodným plánom, sme v sklze zhruba jedného roka,“ hovorí slovenský európsky prokurátor Juraj Novocký.
O stave pripravenosti EPPO sa diskutovalo na podujatí Európska prokuratúra: Pripravená plniť očakávania?
Úlohou kolégia európskych prokurátorov, ktorého je Novocký členom, je teraz pripraviť spustenie fungovania EPPO v členských štátoch. Kolégium dnes už pracuje v Luxemburgu, no pôvodne malo začať plne fungovať pred rokom.
Viaceré členské štáty neboli schopné predložiť svojich kandidátov na post európskeho prokurátora načas. Posledným bola Malta.
„Malta je veľmi malý štát a má veľmi malý počet prokurátorov. U nich nebol záujem ísť z krásnej slnečnej Malty, kde sa prokurátori majú veľmi dobre, do upršaného Luxemburgu,“ vysvetľuje generálny riaditeľ sekcie medzinárodného práva na ministerstve spravodlivosti, Michal Kotlárik.
Ani na Slovensku však výber európskeho prokurátora, resp. mien troch kandidátov, nešiel hladko. „Až pri piatom výberovom konaní sa nám podarilo obsadiť všetky tri pozície kandidátov na európskeho prokurátora. Boli sme jeden z prvých štátov, ktorý prijali zákon o výberovom konaní, ale v realite nám trvalo skoro rok, kým sme ich našli,“ opisuje situáciu.
Príprava zákona a výberové konania sa diali v čase, keď bolo po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a začali vychádzať rôzne veci na povrch. „Aj preto sme sa pri príprave zákona snažili o maximálnu transparentnosť. Na Slovensku máme jeden z najtransparentnejších výberových procesov,“ hovorí Kotlárik.
Európski prokurátori v Luxemburgu plnia úlohu centrálneho orgánu pre delegovaných európskych prokurátorov, ktorí budú zodpovední za vyšetrovanie trestných vecí priamo v jednotlivých členských štátoch. Bude tiež robiť analytickú činnosť a dohliadať na činnosť delegovaných prokurátorov.
„Budeme sa snažiť o to, aby prístup k vyšetrovaniu trestných činoch patriacich do kompetencii Európskej prokuratúry bol vo všetkých členských štátoch rovnaký, aby nedochádzalo k tomu že, ako príklad, bolo na Slovensku obdobné alebo rovnaké trestné konanie bolo posúdené inak, ako tomu bude napríklad v Taliansku, alebo Portugalsku,“ vysvetľuje Novocký.
Kolégium stále najviac zamestnáva nastavenie systému fungovania Európskej prokuratúry dovnútra, interné predpisy počnúc rokovacím poriadkom cez ochranu osobných údajov alebo poskytovanie informácii novinárom.
Delegovaní prokurátori
Lepšie ako pri výbere európskeho prokurátora si Slovensko počína pri európskych delegovaných prokurátoroch. „Slovensko spolu s Nemeckom mali, ako prvé krajiny, schválených európskych delegovaných prokurátorov, čo je opäť krok k tomu, že Slovensko plní aktívnu úlohu v rámci tejto inštitúcie,“ hovorí Novocký.
Slovensku bolo priznaných päť delegovaných prokurátorov, aby sa stíhalo penzum práce, ktoré dnes rieši Úrad špeciálnej prokuratúry.
Postupne by mali pribúdať prokurátori z ďalších krajín. „Bohužiaľ, niektoré členské štáty EÚ ešte svoj národný výberový proces ani nezačali. Uvidíme, ako to bude pokračovať, ale naša ambícia je začať (činnosť EPPO, pozn. red.) čo najskôr. Či to bude od februára, marca alebo apríla, uvidíme,“ odhaduje Novocký.
Členské štáty musia zároveň doma ukončiť implementačné procesy, aby ich vnútroštátny poriadok bol pripravený na fungovanie Európskej prokuratúry. Niektoré tieto procesy ukončené nemajú.
Slovensko je podľa Michala Kotlárika s doťahovaním legislatívy na 99 percent pripravené. „Ostáva nám iba jedna drobnosť a to sú odvody za európskych delegovaných prokurátorov, kde podoba vykonávajúceho aktu bola prijatá v takej verzii, s ktorou sme nepočítali,“ vysvetľuje.
Súvisí to aj s otázkou platov, lebo Slovensko je v situácii, že platy európskych delegovaných prokurátorov sú nižšie ako platy skúsených prokurátorov na Úrade špeciálnej prokuratúry. „Majú nárok na doplatok na dorovnanie platu. U nás je problém, ako riešiť sociálne odvody z týchto platových dorovnaní,“ hovorí Kotlárik.
Na výšku platov Slovensko podľa neho upozorňovalo od začiatku. Ak má byť Európska prokuratúra úspešným orgánom, kde budú pôsobiť tí najlepší ľudia, platové podmienky by mali byť podľa Kotlárika nastavené výrazne vyššie ako boli pôvodné návrhy Komisie.
Komisia na platy európskych prokurátorov navrhovala platy, ktoré má bežný euroúradník. „To by malo za následok, že viacerí členovia podpornej sily, napríklad asistenti, by mali výrazne vyššie platy ako európsky prokurátori, čo by bolo z nášho pohľadu absurdné. Podľa nášho názoru by mal byť tento orgán porovnateľný s Európskym súdnym dvorom v zmysle statusu, lebo ide o európsky justičný orgán,“ argumentuje Kotlárik.
Rozpočet ako alfa a omega
Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS, ECR) má obavy z toho, čo vníma ako „postupné opadávanie ambícií členských štátov v súvislosti s Európskou prokuratúrou“. „Európska prokuratúra bude funkčná len od výšky stanovenia kompetenčného portfólia, ale samozrejme aj do výšky svojho rozpočtu,“ hovorí.
Podľa Kotlárika má rozpočet Európskej prokuratúry „stále isté problémy,“ ale zároveň sa už niekoľkokrát navyšoval. Pôvodné výpočty Komisie boli výrazne podhodnotené, čo sa prejavilo najmä na nízkom predpokladanom počte európskych delegovaných prokurátorov v členských štátoch.
Členské štáty aj hlavná európska prokurátorka Laura Kövesi upozorňovali, že ide o nereálne čísla.
„Neviem, či chceli, aby posúdenie ekonomických vplyvov vyzeralo lepšie pre štáty ako Holandsko, Fínsko a Švédsko, ktoré nevideli dôvody na investovanie peňazí do niečoho, čo u nich funguje dobre,“ hovorí generálny riaditeľ na ministerstve spravodlivosti. Museli podľa neho partnerom vysvetľovať, že by im nemalo ísť o to, či sa tieto trestné činy dobre vyšetrujú v Holandsku, ale keďže ide o stratu rozpočtu európskym peňazí, tak by im malo záležať na tom, aby tieto trestné činy boli vyšetrené aj v štátoch ako Slovensko a ďalšie.
Na Rade EÚ je podľa Kotlárika naklonená navyšovaniu rozpočtu, rovnako to vidí aj Slovensko. „Z našej strany je silná podpora pre posilnenie rozpočtu Európskej prokuratúry.“
Začiatok spustenia EPPO môže ešte výrazne skomplikovať situácia s európskym rozpočtom na nasledujúcich 7 rokov, ktorý blokuje veto Poľska a Maďarska. Paradoxne sú to krajiny, ktoré sa na Európskej prokuratúre nezúčastňujú.
Rozpočtové provizórium (ide sa podľa rozpočtu z posledného roka, t.j. 2020) by totiž vôbec nepokrylo náklady na európskych delegovaných prokurátorov. „V podmienkach rozpočtového provizória by sme nemohli začať fungovať,“ hovorí jednoznačne Juraj Novocký.
Hranica škody
Čo presne bude mať Európska prokuratúra v pôsobnosti? V skratke pôjde o dva typy trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie: podvody spojené s fondami EÚ a cezhraničné podvody s DPH. Prečo DPH? Členské štáty odvádzajú príspevky do európskeho rozpočtu aj na základe výberu DPH.
Pri oboch je však určená aj konkrétna suma, nad ktorou sa tieto typy trestných činov stávajú predmetom záujmu EPPO.
„Nastavenie limitov pri jednotlivých trestných činov, ako 10 tisíc eur pri podvodoch a korupcii a 10 miliónov eur pri cezhraničných podvodoch na DPH, je podľa mňa zbytočne vysoké,“ hodnotí europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová. Podľa nej je na tom vidieť, že pre niektoré členské štáty je toto červenou líniou, aby im mohol niekto z nadnárodnej pozície zasahovať do vyšetrovania.
Hranica 10 miliónov vznikla podľa Michala Kotlárika tak, že niektoré štáty boli radikálne proti tomu, aby DPH bolo v pôsobnosti Európskej prokuratúry. Vychádza sa z úvahy, že ak je celková škoda na DPH 10 miliónov eur, tak z nej je v priemere škoda na európskom rozpočte 10 tisíc eur.
Suma 10 miliónov sa ale posudzuje na celoeurópskej úrovni, zo všetkých štátov, ktorých sa daná podvodná operácia týka. Všetky členské štáty a ich orgány majú oznamovaciu povinnosť už pri nižších sadzbách a škode. „Až Európska prokuratúra si bude vedieť celkovú škodu spočítať a bude vedieť, či spĺňa, alebo nespĺňa ten štandard,“ hovorí Kotlárik.
Hranica 10 tisíc pri podvodoch stále umožňuje stíhať aj trestné činy s nižšou hodnotou, ak sú podozriví zo ich spáchania úradníci z EÚ.
Čo môže a nemôže Európska prokuratúra riešiť?
V nariadení o EPPO je nastavená istá flexibilita, aby Európska prokuratúra riešila iba to, kde môže mať najväčšiu pridanú hodnotu. Z iných trestných činov je to aj clo, ktoré je príjmom rozpočtu EÚ, trestné činy prania špinavých peňazí, aktívnej a pasívnej korupcie, ktoré sú prepojené na trestné činy proti finančným záujmom EÚ. Takisto môže stíhať účasť v zločineckej organizácii, ak prebieha v súbehu s hlavným záujmom EPPO.
Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu s odvolaním sa na údaje zo špeciálnej prokuratúry hovorí, že aktuálne prichádza do úvahy ako budúce prípady pre EPPO 40 trestných vecí, o ktorých je na momentálne Úrade špeciálnej prokuratúry vedené vyšetrovanie.
V prípade daňových trestných činov by sa pôsobenie EPPO týkalo len dvoch trestných vecí, ktoré momentálne rieši Úrad špeciálnej prokuratúry.
Zuzana Petková a Lucia Ďuriš Nicholsonová spomínajú prípad Chovanec a spol., veľkého cezhraničného podvodu s DPH, ktorému sa obe venovali a písal o ňom aj Ján Kuciak, ako ilustratívny prípad, ktorý by mohol ukázať pridanú hodnotu Európskej prokuratúry.
Prokurátor Juraj Novocký súhlasí, že typovo trestná vec Chovanec a spol. patrí do pôsobnosti EPPO. Keďže sa však udiala pred nadobudnutím platnosti nariadenia o Európskej prokuratúre (2010-2015, nariadenie platí od r. 2017) nebude sa mu EPPO môcť venovať.
„Môžem ale povedať, že hoci tam nebude prípad Chovanec a spol., s veľkou pravdepodobnosťou tam bude kauza Dobytkár. Už teraz je obvinených, a vo väzbe sa nachádza, niekoľko desiatok osôb. Nebudú to jednoduché veci,“ dodáva Novocký.
Pokiaľ ide o predpokladaný počet trestných vecí, je podľa Novockého pravda, že aktuálne Úrad špeciálnej prokuratúry identifikoval zhruba 40 trestných vecí, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie.
Upozorňuje ale, že po tom, ako Európska prokuratúra začne vykonávať svoju činnosť, bude preberať nielen trestné veci, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, ale aj tie veci, ktoré sú v štádiu preverovania.
„To je presne tá časť trestného konania, na ktorú aj novinári a neziskové organizácie pomerne často upozorňovali v zmysle, že predovšetkým v štádiu preverovania veľa vecí skončilo, z rôznych dôvodov, odmietnutím a odložením,“ upresňuje Novocký.
Na základe aktuálnych štatistík je predpoklad, že Slovensko bude mať ročne okolo 100 vecí, ktoré budú patriť do pôsobnosti Európskej prokuratúry. „Keď si uvedomíte, že budeme mať piatich delegovaných prokurátorov, vychádza to zhruba na 20 vecí na jedného prokurátora.“
Článok bol publikovaný 30/11/2020 na EURACTIV.sk
