MEPs adopted their position on a bill to strengthen media transparency and independence in the EU on Tuesday in Strasbourg. 448 MEPs voted in favour, 102 were against and 75 abstained from voting on the European Media Freedom Act.

Poslanci Európskeho parlamentu v utorok v Štrasburgu prijali svoju pozíciu k návrhu zákona o posilnení transparentnosti a nezávislosti médií v EÚ. Za prijatie pozície k Európskemu zákonu o slobode médií sa vyslovilo 448 poslancov, 102 bolo proti a 75 sa zdržalo hlasovania.

Zákon žiada, aby členské štáty EÚ zabezpečili pluralitu médií a chránili nezávislosť médií pred vládnymi, politickými, ekonomickými či súkromných zásahmi.

Pri schvaľovaní nastala nezvyčajná zhoda medzi slovenskými europoslancami. Rokovaciu pozíciu europarlamentu schválili všetci prítomní okrem predsedu strany Republika, Milana Uhríka, ktorý hlasoval proti.

Problémy, ktoré by ste nečakali v členských krajinách

Európska únia tak bude mať po prvýkrát explicitne v legislatíve vymenované, ako nemajú štátne zložky zasahovať do práce kritických médií. Dlho sa totiž predpokladalo, že členovia EÚ takéto pravidlá potrebovať nebudú. Dianie v Maďarsku alebo Poľsku však dokázalo, že problémy sú aj v členských krajinách.

„Už roky, a zvlášť od ruskej invázie na Ukrajine, čelíme zahraničnému zasahovaniu zo strany Ruskej federácie. Tá aj na Slovensku šíri svoj vplyv cez dezinformácie, falošné správy a rôzne pokútne weby. Pomáhajú jej v tom aj veľkí politickí hráči vrátane strany SMER-SSD, ktorá v sobotu vyhrala parlamentné voľby,“ myslí si europoslanec Vladimír Bilčík (Demokrati, EPP), jeden z tieňových spravodajcov aktu.

Monika Beňová (Smer, S&D) však hovorí, že médiá by sa mali zdržiavať „akéhokoľvek priameho zasahovania do politického boja“.

„Slovensko sa v celosvetovom rebríčku slobody tlače drží vysoko. To môže byť považované za jeden zo znakov kvalitného mediálneho prostredia. O to viac je zarážajúce, akým neobjektívnym spôsobom vstupovali viaceré médiá do predvolebnej kampane v našej krajine,“ povedala Beňová.

Pravidlá majú podľa europoslancov obsahovať zákaz všetkých foriem zasahovania do redakčných rozhodnutí poskytovateľov mediálnych služieb. Tiež chcú zabrániť vyvíjaniu tlaku na novinárov, ako je napríklad nátlak na zverejňovanie ich zdrojov, prístup k šifrovanému obsahu na ich zariadeniach alebo sledovanie novinárskej činnosti prostredníctvom špionážneho softvéru.

Proti špionážnemu softvéru

Europoslanci sa tiež vyjadrili k používaniu špionážneho softvéru. V centre pozornosti totiž boli aféry Pegasus, v rámci ktorých boli sledované elektronické zariadenia novinárov a opozičných politikov v Grécku a Maďarsku. Podľa poslancov by mal byť takýto softvér odôvodnený len ako krajné riešenie, pri súdnom vyšetrovaní závažného trestného činu (terorizmus, obchodovanie s ľuďmi), pričom každý prípad by sa mal posudzovať osobitne.

S cieľom posúdiť nezávislosť médií europoslanci požadujú, aby všetky médiá vrátane mikropodnikov v mediálnej oblasti zverejňovali svoju vlastnícku štruktúru. Médiá, online platformy a internetové vyhľadávače tiež majú podávať správy o príjmoch, ktoré získavajú zo štátnej reklamy, a o štátnej finančnej podpore. Platí to aj pre finančné prostriedky z krajín mimo EÚ.

Europoslanci chcú zároveň vytvoriť mechanizmus na spravovanie požiadaviek na odstránenie online obsahu. Cieľom je zabezpečiť, že rozhodnutia veľkých online platforiem o moderovaní obsahu neohrozia slobodu médií. Platformy by pri spracúvaní týchto požiadaviek mali odlíšiť nezávislé médiá od zdrojov, ktoré nie sú nezávislé. Potom by mali príslušné médiá informovať, že sa chystajú ich obsah odstrániť alebo obmedziť, a poskytnúť im 24 hodín na reakciu.

Ak sa platforma po tomto období stále domnieva, že mediálny obsah nespĺňa jej obchodné podmienky, môže pristúpiť k vymazaniu, obmedzeniu alebo postúpeniu prípadu vnútroštátnym regulačným orgánom. Ak sa poskytovateľ médií domnieva, že rozhodnutie platformy vymazať konkrétny obsah nemá dostatočné dôvody a ohrozuje slobodu médií, má právo predložiť prípad orgánu mimosúdneho riešenia sporov.

Udržateľné financovanie verejnoprávnych médií

Podľa europoslancov by krajiny EÚ mali zabezpečiť primerané, udržateľné a predvídateľné financovanie verejnoprávnych médií z viacročných rozpočtov. Navrhli tiež obmedziť podiel verejnej reklamy pridelený jednému poskytovateľovi mediálnych služieb, online platforme alebo vyhľadávaču, čo má zabrániť závislosti mediálnych spoločností od štátnej reklamy. Uvedený podiel by nemal byť vyšší ako 15 percent celkového rozpočtu na štátnu reklamu v danej krajine EÚ. Prideľovanie štátnej reklamy spriateleným médiám je problém najmä v Maďarsku.

V neposlednom rade EP požaduje, aby Európska rada pre mediálne služby – nový orgán EÚ zriadený zákonom o slobode médií – bola nezávislá od Európskej komisie. Jej poradným orgánom by mala byť nezávislá skupina expertov zastupujúca mediálny sektor a občiansku spoločnosť.

Európsky zákon o slobode médií by mali členské štáty schváliť v októbri. Následne ho zverejnia v Úradnom vestníku EÚ a účinnosť nadobudne 20 dní po zverejnení.

Článok bol publikovaný 03/10/2023 na EURACTIV.sk