Europoslanci podporili posilnenie európskeho obranného priemyslu prostredníctvom zákona o spoločnom obstarávaní. [TASR/Pavel Neubauer]

A new instrument is being created in the Union which, thanks to the joint procurement of at least three countries, is about to help replenish defence material and technology. The EU will also support the joint purchases financially, up to 15 and exceptionally up to 20 per cent.


V Únii vzniká nový nástroj, ktorý má vďaka spoločným obstarávaniam minimálne troch krajín pomôcť s dopĺňaním obranného materiálu a techniky. Spoločné nákupy EÚ aj finančne podporí, a to do výšky 15 a výnimočne až 20 percent.

Poslanci Európskeho parlamentu včera (12. septembra) podporili posilnenie európskeho obranného priemyslu prostredníctvom zákona o spoločnom obstarávaní (EDIRPA).

Nariadením, na ktorom sa europarlament dohodol s členskými krajinami, sa vytvára nástroj, ktorý má posilniť európsky obranný priemysel. Bude fungovať dočasne, do 31. decembra 2025, a podporiť najmä spoločné obstarávania. Členským štátom pomôže naplniť ich najnaliehavejšie a najkritickejšie potreby v oblasti obrany. Inými slovami, pomôže doplniť primárne skladové zásoby, ktoré odišli na Ukrajinu. Fungovať však bude na báze dobrovoľnosti a spolupráce.

O novom nástroji sa hovorilo v podstate od začiatku ruskej agresie na Ukrajine na jar minulého roka. Napokon vzniká až teraz a financovaný bude z rozpočtu vo výške 300 miliónov eur. Stáva sa tak tretím elementom, okrem Európskeho obranného fondu a Zákona o podpore výroby munície (ASAP), ktorý má zvýšiť európske kapacity v obrane.

Eurokomisia však podľa zdrojov v súčasnosti zvažuje aj to, či nenavrhnúť nový „zákon o európskej obrannej výrobe“, čo by jej zabezpečilo získať v priemyselnej výrobe vlastné slovo. Údajne tiež pracuje na novom Európskom programe obranných investícií (EDIP), ktorý bol pôvodne navrhnutý tak, aby pripravil ich oslobodenie alebo odklad platby DPH.

Spoločné nákupy budú musieť zahŕňať najmenej tri členské štáty a mali by byť otvorené účasti členom Európskeho združenia voľného obchodu, ktorí sú tiež členmi Európskeho hospodárskeho priestoru. Okrem krajín EÚ tak ide aj o Nórsko, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko a Island.

Dodávatelia a subdodávatelia musia mať sídlo v EÚ alebo v pridruženej krajine. Zároveň nesmú podliehať kontrole nepridruženej tretej krajiny alebo subjektu.

Náklady na komponenty s pôvodom v EÚ alebo pridružených krajinách nesmú byť nižšie ako 65 percent odhadovanej hodnoty konečného výrobku.

Finančný príspevok EÚ na každé opatrenie bude štandardne obmedzený na 15 percent odhadovanej hodnoty spoločnej verejnej zákazky na konzorcium, v stanovených výnimočných prípadoch môže stúpnuť až na 20 percent.

Europarlament pripomenul, že ruská agresia voči Ukrajine zdôraznila potrebu prispôsobiť európsku obrannú priemyselnú a technologickú základňu (EDTIB) štrukturálnym zmenám, ktoré zahŕňajú aj posilnenie spolupráce členskými štátmi pri verejnom obstarávaní v oblasti obrany.

Za nový právny predpis zahlasovalo 530 poslancov, 66 hlasovalo proti a 32 sa hlasovania zdržalo.

„Napriek jej nepochybnej dôležitosti sa predsa nemôžeme donekonečna spoliehať len na transatlantickú spoluprácu a obávať sa o jej budúcnosť pri každých amerických prezidentských voľbách,“ uviedla slovenská europoslankyňa Monika Beňova (Smer-SD/S&D).

Schválené nariadenie musia ešte formálne schváliť ministri členských krajín (Rada EÚ).

 

 

Článok bol publikovaný 13/09/2023 na EURACTIV.sk