The control powers of the Media Services Council apply only to the video archives of Nový čas and Plus 1 Dní, which will come under one owner after the acquisition. Marína Urbániková criticises that the Council will not control the resultant concentration of press and news websites.

Kontrolné právomoci Rady pre mediálne služby sa vzťahujú len na videoarchívy Nového času a Plus 1 Dní, ktoré sa po akvizícii dostanú pod jedného majiteľa. Marína Urbániková kritizuje, že Rada nebude kontrolovať vzniknutú koncentráciu tlače a spravodajských webov.

Mediálna skupina News and Media Holding, ktorú vlastní finančná skupina Penta, oznámila v októbri nákup najpopulárnejšieho slovenského denníka Nový čas. NMH už pritom vlastní konkurenčný bulvárny denník Plus 1 Deň. Podľa NMH však ide o príliš malú transakciu na to, aby sa ňou zaoberal protimonopolný úrad.

Aj keď nákupom nemusí vzniknúť dosť veľký monopol, aby to ovplyvnilo ekonomiku, podľa odborníčok na slobodu médií ide o ďalšie nevhodné koncentrovanie vlastníctva médií.

„Rozhodne to nie je dobrá správa,“ hovorí Marína Urbániková, výskumníčka z Masarykovej univerzity s tým, že „to platí zvlášť v prípade, keď je novým vlastníkom finančná skupina, ktorá má svoje špecifické ekonomické i politické záujmy a ani v minulosti sa netajila tým, že médiá kupuje i preto, aby mala nástroj na ich ochranu“.

Urbániková vo svojom výskume aj pred touto akvizíciou upozorňovala na to, že stav slovenského mediálneho trhu, v ktorom ich hŕstka hráčov vlastní veľké tituly, je vysoko rizikový.

Aj podľa medzinárodnej organizácie na ochranu novinárov Article 19 by bolo dôležité, aby sa pred umožnením takejto transakcie dôkladne posúdil jej vplyv na pluralitu a rozmanitosť médií a aby bola zaručená redakčná a novinárska nezávislosť kupujúceho aj nadobúdateľa.

„Na základe súčasných vnútroštátnych pravidiel by sa tento nákup mohol vyhnúť akejkoľvek kontrole tohto druhu,“ hovorí Maria Luisa Stasi, vedúca oddelenia práva a politiky pre digitálne trhy z Article 19.

Kontrolujú iba videoarchív

Vhodným adeptom na takúto kontrolu by podľa Urbánikovej mohla byť Rada pre mediálne služby. Tá získala zmenou mediálneho zákona z roku 2021 právomoc kontrolovať, či mediálna skupina nákupom média neohrozí úroveň plurality médií na trhu. Neplatí to však pre médiá ako také.

„Pre Radu pre mediálne služby sú v rámci oboch vydavateľstiev relevantné len obsahové služby, ktoré spadajú do pôsobnosti Rady, teda v tomto prípade audiovizuálne mediálne služby na požiadanie,“ odkazuje Lucia Michelčíková, vedúca komunikačného odboru Rady s tým, že ide o katalógy videí na vlastných webových stránkach a platformách na zdieľanie videí (YouTube, Facebook a podobne).

Urbániková kritizuje, že zákon dal Rade takéto obmedzené právomoci. „Médiá sú naším hlavným informačným zdrojom a dopady prílišnej koncentrácie vlastníctva sú spoločensky závažnejšie než v prípade iných trhov. Nemôžeme na ne uplatňovať rovnaké pravidlá ako keby šlo o jogurty, tehly alebo hnojivá,“ hovorí s tým, že pravidlá by mali byť prísnejšie.

S tým ráta aj pripravovaný Európsky akt o slobode médií. Ten momentálne prechádza legislatívnym procesom, nedávno svoju pozíciu k nemu odhlasoval Európsky parlament. Na konečnom znení sa musia ešte dohodnúť s členskými štátmi.

Európsky akt by kontrolu prikázal

Ak by Akt v jeho súčasnom znení už dnes platil, podľa Article 19 by transakcia ako nákup Nového času Pentou nemohla prejsť bez analýzy vplyvov.

„Situácia by bola podstatne odlišná, ak by už existoval Európsky akt pre slobodu médií,“ približuje Stasi s tým, že článok 21 pripravovanej legislatívy by slovenskú vládu zaviazal, aby zaviedla osobitné pravidlá pre preskúmavanie nákupov médií a posúdenie ich vplyvu na pluralitu, redakčnú nezávislosť a ekonomickú udržateľnosť oboch médií bez spojenia.

„Presne takýto druh kontroly by bol potrebný aj v tomto prípade,“ hovorí Stasi s tým, že takéto právomoci by po vstupe legislatívy do platnosti mohla dostať Rada pre mediálne služby alebo aj Protimonopolný úrad.

Ak by Slovensko takéto právomoci žiadnemu úradu nedalo, Európska komisia by ho mohla zažalovať na Súdnom dvore EÚ, čo môže eventuálne viesť až k sankciám.

Európsky akt však musí najskôr prejsť európskym legislatívnym procesom, na čo nepotrebuje získať podporu všetkých členských krajín, čo by malo jeho prijatie uľahčiť.

Veľkým kritikom legislatívy je maďarský premiér Viktor Orbán, ktorého vláda by po prijatí aktu musela zmeniť napríklad svoj prístup k udeľovaniu štátnej reklamy na transparentnejší a jednému médiu nebude môcť dať viac ako 15 percent z rozpočtu na reklamy.

Článok bol publikovaný 19/10/2023 na EURACTIV.sk