In the latest gender equality index, Slovakia is again among the five worst performers in the EU. Although it has slightly improved its score, it is "significantly and consistently" behind the European average. It has risen the most on a year-on-year basis over the past decade.

Slovensko patrí v najnovšom indexe rodovej rovnosti opäť medzi päticu najhorších v EÚ. Hoci si v získanom skóre jemne polepšilo, „výrazne a konzistentne“ zaostáva za európskym priemerom. Ten sa medziročne zvýšil najviac za ostatné desaťročie.

Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) dnes (24. októbra) už po desiaty krát zverejnil svoj Európsky index rodovej rovnosti. V tomto roku v ňom zaznamenali najväčší celoeurópsky pokrok od začiatku meraní. Priemerné skóre Európskej únie sa zvýšilo z minuloročných 68,6 bodu na 70,2 bodu zo sto.

Index tradične meria rodové rozdiely medzi ženami a mužmi v šiestich základných oblastiach, a to práca, peniaze, vedomosti, čas, moc a zdravie.

Najlepšie výsledky podľa monitoringu rodovej rovnosti stále dosahuje Švédsko, ktoré sa ako jediná krajina v EÚ aj v tomto roku dostala nad skóre 80 bodov. V trojici najlepších je ešte Holandsko a Dánsko. Oproti minulému roku však aj títo lídri indexu stagnujú alebo si svoje skóre zhoršili. Podľa EIGE preto výsledok dokazuje, že „úspechy nemožno považovať za samozrejmosť a na udržanie pokroku je ho potrebné (legislatívne) zakotviť a podporiť opatreniami“.

Najväčší pokrok zaznamenávajú v ostatnej dekáde krajiny ako Taliansko, Portugalsko, Luxembursko a Malta. Napriek tomu, že ich skóre ostáva pod európskym priemerom, v ostatných desiatich rokoch dosiahli v oblasti rodovej rovnosti „najvýraznejšie zlepšenia“.

Slovensku sa oproti minulému roku skóre zlepšilo a v indexe rodovej rovnosti sa z 24. posunulo na 23. miesto. Je teda piate od konca, pričom medziročne predbehlo Českú republiku. Problémy má najmä v oblastiach peňazí, moci a pohoršilo si aj v kategórii zdravie.

Európske trendy

V kategórii času, ktorá meria najmä to, koľko trávia muži a ženy pri neplatenej práci, sa situácia v Únii zlepšila najvýraznejšie, hoci je nerovnosť stále zjavná. Dôvodom však nie je to, že by európski muži začali tráviť viac času neplatenou prácou, ako sú starostlivosť o domácnosť, deti či príbuzných. EIGE vidí príčinu najmä v tom, že asistenčné technológie začali omnoho zásadnejšie pomáhať práve ženám. Ide napríklad o doručovacie služby s dodávkami jedla či nákupov alebo o jednoduchšie online objednávky služieb na výpomoc v domácnosti alebo upratovanie, za ktoré bývajú doma zodpovedné práve ony.

S rozvojom technológií a zjednodušovaním podmienok pri práci vrátane väčšieho počtu flexibilných druhov zamestnania súvisí aj celoeurópske zlepšenie skóre v kategórii práca. Napriek tomu je podľa EIGE „zarážajúce, že trh práce zostáva v súčasnosti rovnako rodovo segregovaný, ako bol pred desiatimi rokmi“. Ženy totiž stále tvoria pracovnú silu najmä v sektoroch, ktoré sú menej platené a kde majú menšie perspektívy na kariérny rozvoj či zvyšovanie kvalifikácie.

Kým ženy postupne dobiehajú požiadavky trhu v oblasti technológií, inžinierstva či matematiky, podiel mužov v sektoroch vzdelávania, starostlivosti a zdravia stagnuje. Vzhľadom na to, že s digitálnou a zelenou transformáciou európskeho priemyslu bude narastať nielen dopyt po technických zručnostiach, ale aj po väčšom počte zamestnancov a zamestnankýň v sektore starostlivosti, kde trh pociťuje nedostatok, z dlhodobého hľadiska pôjde podľa EIGE o zásadnú výzvu.

V oblasti moci sa po prvý krát dosiahla v EÚ úroveň 33-percentného zastúpenia žien v parlamentoch aj v správnych radách veľkých firiem. Práve v tejto kategórii sa za ostatných desať rokov zaznamenal najvýraznejší progres. Napriek tomu ide o doménu, kde krajiny získavajú v rodovej rovnosti tradične najnižšie skóre.

Zákony už zaviedli kvóty na ženy vo vedení firiem v ôsmich členských krajinách EÚ (a postupne sa rozšíria aj do ostatných časti vďaka európskej smernici prijatej minulý rok), pričom práve vďaka nim sa podarilo rozbiť známy „sklenený strop“. Výskum totiž tvrdí, že na to, aby sa zmena udiala, v reprezentácii je potrebné aspoň tretinové zastúpenie opačného pohlavia.

Zhoršenie oproti minulému roku nameral index v oblastiach ako ekonomická situácia, čas trávený na spoločenských akciách či úroveň zdravia a prístup k starostlivosti o zdravie.

Zárobky žien tvoria stále menej ako 70 percent zárobkov mužov. Najväčšie rozdiely sa objavujú medzi vysoko vzdelanými osobami, osobami vo veku 50 až 64 rokov a osobami, ktoré žijú v páre a vychovávajú deti.

V oblasti zdravia je situácia opačná. Kľúčová „pandémia“ súčasnosti, týkajúca sa verejného zdravia v EÚ, je požívanie alkoholu, ktoré nerovnomerne zasahuje najmä mužov. Kým so škodlivou konzumáciou alkoholu bojuje 11 percent žien, u mužov je to až 26 percent.

Nožnice sa otvárajú

Slovensko si v najnovšom indexe rodovej rovnosti polepšilo v oblastiach práca, vedomosti a čas. Horšie skóre ako minulý rok mu EIGE nameralo v kategóriách peniaze, moc a zdravie.

Celkovo získalo o 3,2 bodu viac ako minulý rok, na ostáva piatou najhoršou krajinou v EÚ.

Spolu s krajinami ako Česko, Estónsko, Maďarsko, Litva, Poľsko a Rumunsko patrí do kategórie krajín, kde sa v rodovej rovnosti napreduje „pomalým tempom“. Hoci si v indexe rodovej rovnosti poväčšine zlepšili skóre, stále „výrazne a konzistentne“ zaostávajú za priemerom EÚ.

„Ich pokrok v oblasti rodovej rovnosti je pomalší, čo spôsobuje prehlbujúce sa rozdiely s EÚ,“ konštatuje EIGE.

Článok vznikol v spolupráci s