The closest to women quotas in the parliament are the Progressives, but even they point out that they put half of the women on the candidate list "without them". OĽaNO, Sme rodina and Smer link the recognition of partial rights for the same-sex couples with hateful rhetoric against transgender people.

---

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Parlamentné voľby 2023: Európska agenda v programoch politických strán

Najbližšie ku kvótam na ženy v parlamente majú progresívci, aj oni však vyzdvihujú, že dali na kandidátku polovicu žien „aj bez nich“. OĽaNO, Sme rodina a Smer spájajú uznanie čiastkových práv pre páry rovnakého pohlavia s nenávistnou rétorikou voči transrodovým ľuďom.

Väčšina politických strán, ktoré majú šancu dostať sa do parlamentu, podporuje prebratie Európskej smernice o vyrovnávaní platových rozdielov medzi mužmi a ženami. Tá však ide iba cestou transparentnosti, nie príkazov. Pokiaľ ide o tie, žiadna zo strán nepodporuje rodové kvóty na kandidátske listiny alebo priamo parlamentné kreslá.

K téme práv pre LGBTI+ komunitu sa strany vyjadrujú často, zvyčajne vo forme nenávistných prejavov. Tie smerujú najmä voči transrodovým ľuďom, Smer napríklad vidí „červenú čiaru“ medzi písmenami „LGB“ a „T“.

Vyrovnávanie platových rozdielov medzi mužmi a ženami

Platové rozdiely medzi mužmi a ženami ostávajú v Únii na úrovni necelých 13 percent, na Slovensku je to až 16,6-percentný rozdiel. Pri výpočte rozdielu v priemerných hodinových zárobkoch tak pri mzde napríklad 10 eur, ktorú dostane muž, dostane žena len 8,34 eura.

Dôvodov, prečo sa to v moderných krajinách stále deje, je viacero. Medzi nimi je sektorová segregácia, keďže ženy sú prevažne zastúpené v odvetviach s nižšou mzdou. Ďalej ide o známe dvojité premento, lebo ženy okrem zamestnania pracujú v oveľa väčšej miere aj doma. Takzvaný sklenený strop, ktorý ženám bráni dostať sa na vyššie pracovné pozície v hierarchiách, je rovnako zásadným faktorom. V neposlednom rade je dôvodom aj priama platová diskriminácia napriek tomu, že princípy platovej rovnoprávnosti sú súčasťou aj európskych zmlúv, a to dokonca od roku 1957.

Riešení tohto stavu je viacero. Napríklad vo Švajčiarsku sa nastavila hranica rodového mzdového rozdielu vo firmách na päť percent. Ak sa rozdiel medzi platmi mužov a žien vo firme za rovnakú prácu zvýši nad daný limit, spoločnosť sa nemôže uchádzať o štátne zákazky.

EÚ sa vybrala cestou transparentnosti. V tejto súvislosti v máji vstúpila do platnosti aj smernica, známa ako Pay Transparency Directive, ktorá posilňuje uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za prácu rovnakej hodnoty. Jej súčasťou je zverejňovanie informácií o plate priamo v pracovnej ponuke, zákaz zisťovania platovej histórie uchádzača alebo uchádzačky či právo zamestnancov na informácie o platoch kolegov na rovnakej úrovni. V najbližších troch rokoch tak budú musieť krajiny prijať viaceré opatrenia, ktoré majú posilniť uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu.

Politických strán sme sa preto pýtali, či sa im táto smernica pozdáva.

Podľa europoslankyne Moniky Beňovej, ktorá však na kandidátke Smeru do parlamentných volieb nefiguruje, si Slovensko za vlády Smeru „bude plniť svoju legislatívnu povinnosť pri transpozícii tejto smernice ako pri každej inej smernici“. Hoci to jej strana nateraz nepredstavila, v programe ficovci tvrdia, že po voľbách predstavia „realistický Národný program natality (vrátane konkrétnych motivačných a podporných opatrení) na nevyhnutné zvrátenie alarmujúceho negatívneho demografického vývoja“. Iným témam týkajúcich sa špecificky žien sa však nevenujú.

Pre PS je téma znižovania platových rozdielov medzi mužmi a ženami „jednou z priorít,“ hovorí Simona Petrík. Zákon o povinnom zverejňovaní platových rozdielov medzi mužmi a ženami vo verejnej aj v súkromnej sfére za účelom vyššej transparentnosti a postupného dosiahnutia rovnakého odmeňovania mužov a žien opakovane predkladala ešte ako poslankyňa. Strana tiež pre ženy navrhuje zriadiť centrá informácií, ktorých hlavným poslaním má byť slobodný prístup k informáciám o ich právach či podpora v rôznych životných situáciách vrátane hľadania práce. V programe píše PS aj o zavedení bezplatných menštruačných potrieb do škôl, na univerzity a zraniteľným skupinám či právo na menštruačné voľno pre pracujúce osoby, ktoré pociťujú menštruačné bolesti.

Znižovanie platových rozdielov je podľa Zuzany Dolinkovej prioritou aj pre stranu Hlas. „Medzi naše priority v budúcnosti bude platiť aj zavedenie platovej rovnosti do Ústavy Slovenskej republiky,“ dodala pre EURACTIV.

Republika má v programe sľuby o „ochrane tradičných hodnôt a podpore tradičnej rodiny“ vzhľadom na čo sme vyhodnotili, že posilňovanie uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu nebude ani priorita, ani téma, ktorej by sa strana chcela venovať. „Pre pracujúcu chudobu“  ponúka v programe „výhodné sociálne úvery a štátne finančno-právne poradenstvo na hľadanie riešení v ťažkých životných situáciách“.

KDH sa chce po voľbách „zasadzovať za zlepšenie postavenia žien a o ich rovnoprávne postavenie v spoločnosti spolu so zásadou rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu“. Konkrétne s transpozíciou smernice o rovnakom odmeňovaní nemá problém. Budem však presadzovať, aby Slovensko „nepristúpilo k takzvanému gold platingu a byrokraticky nezaťažilo podnikateľov viac, ako je nutné na dosiahnutie cieľov smernice,“ uviedla pre portál EURACTIV Martina Holečková. Kresťanskí demokrati teda upozorňujú na to, že by nepodporili prijímanie európskych opatrení do slovenskej legislatívy v podobe, ktorá by išla nad rámec požiadaviek nariadenia. V programe strana hovorí aj o podpore flexibilných foriem zamestnávania, spoločnom zdaňovaní členov domácnosti alebo o motivácii pre firmy pri angažovaní pracovníkov na skrátené pracovné úväzky, ktoré bývajú najzaujímavejšie práve pre ženy.

Vladimíra Marcinková, ktorá kandiduje za stranu SaS, „kriticky“ vníma skutočnosť, že „ženy u nás v priemere zarábajú o 17 percent menej ako muži“. Transpozíciu európskej smernice by podľa nej jej strana podporila. „Nespravodlivým prístupom k ženám na trhu práce mrháme ich potenciálom, čo je v konečnom dôsledku negatívnym javom, ktorý oslabuje celú našu ekonomiku,“ dodáva. SaSka v programe predstavuje v tejto súvislosti ďalšie opatrenia, ako flexibilný systém platenej rodičovskej dovolenky, a zvýšením dávky chcú motivovať rodičov k striedaniu pri starostlivosti o dieťa. Materskú a rodičovskú „dovolenku“ chce strana premenovať na „rodičovskú starostlivosť“.

Transpozíciu európskej smernice podporuje aj OĽaNO. Rovnaká odmena za rovnakú prácu je podľa Márie Šofranko „dôležitá pre sociálnu spravodlivosť, ekonomickú efektívnosť, rodinnú stabilitu, diverzitu či dodržiavanie medzinárodných záväzkov“.

Kvóty na ženy v parlamente

Téma rodových kvót ostáva na Slovensku tabu napriek tomu, že kvóty na umiestnenie žien v parlamentoch sú formou, ako vyše polovica krajín na svete napráva rodové nezrovnalosti pri zastupovaní v zákonodarných orgánoch. Kvóty, uplatňované či už na kandidátskych listinách strán, alebo priamo na kreslá v parlamentne, sú dočasné a nápravné opatrenia, ktoré majú napraviť fakt, že rodovú rovnosť pri zastupovaní by pri súčasnom vývoji dosiahli ženy podľa výpočtov až o vyše 135 rokov.

Aj EÚ alebo OSN už dnes potvrdzujú, že najrýchlejšou cestou, ako zaistiť vyššie zastúpenie žien vo volených orgánoch, je cestou zavedenia kvót. Únia hovorí, že kvóty zabezpečia až desaťpercentné zlepšenie.

Vyššie zastúpenie žien v zákonodárnych zboroch neznamená, že sa politiky krajiny stanú konštruktívnejšie, efektívnejšie či udržateľnejšie, hoci mnoho analýz hovorí aj o týchto výhodách. Sú však výrazne kontextuálne. Vyššie zastúpenie žien v parlamente v zásade odráža fakt, že spoločnosť tvorí vyše 51 percent žien. Ich férové zastúpenie tak bude v konečnom dôsledku znamenať aj demokratizáciu štátu.

Slovenské politické strany zavedenie kvót vo svojich programoch nespomínajú. Najbližšie k nápadu by mali progresívci. „My v Progresívnom Slovensku nielen ideovo, ale aj prakticky dokazujeme, že sa to dá, dokonca aj bez kvót,“ pripomína Simona Petrík z PS. Strana ako historicky prvá na Slovensku predstavila vyrovnanú kandidátku do parlamentu s rovnakým počtom mužov a žien. „Budeme radi a rady, ak sa tým inšpirujú aj iné strany,“ hovorí Petrík.

Vladimíra Marcinková prízvukuje, že strana SaS tieto témy v programe neupravuje, no klub na kvóty nemá „jednoznačný názor“. Sama by legislatívnu zmenu o zavedení kvót podporila: „Tomuto riešeniu sa nedá uprieť fakt, že krajiny, v ktorých s kvótami začínali pred niekoľkými desiatkami rokov, natoľko zlepšili svoje výsledky v indexoch rodovej rovnosti či zastúpenia žien na trhu práce, že sa rodová rovnosť stala úplnou samozrejmosťou a dnes už kvóty vôbec nepotrebujú,“ vysvetľuje. Sama je navyše „presvedčená“, že bez kvót by to na Slovensku nešlo: „Vidíme, že krajiny, ktoré sa túto oblasť snažili riešiť mäkšími legislatívnymi nástrojmi, sú na chvoste rebríčkov ekonomicky aktívnych žien.“

Ostatné strany ideu kvót odmietajú unisono, najčastejšie s presvedčením, že ženy je potrebné podporovať, ale „neprirodzené“ formy nastavenia počtu mužov a žien zavádzať nie je potrebné.

Za „úplne správny nástroj na zvyšovanie počtu žien v politike“ nepovažujú kvóty v Smere ani v Hlase. Zuzana Dolinková z Hlasu si ale myslí, že „viac vzdelaných, rozvážnych a odvážnych žien v politike by bolo nielen výhodou, ale dokonca potrebou“.

Martina Holečková z KDH vysvetľuje, že jej strana „vytvára ženám priestor na angažovanie sa v politike“: „Potvrdením je okrem iného prítomnosť siedmich žien v prvej dvadsiatke na kandidátke KDH. Aj týmto chce KDH povzbudiť ženy, aby neváhali vstúpiť do politického života a aktívne prezentovali svoje pohľady na riadenie štátu.“

Mária Šofranko z OĽaNO si myslí, že hoci kvóty  „môžu pomôcť dosiahnuť vyváženejšie zastúpenie obidvoch pohlaví a odstrániť nerovnováhu“, zároveň „by mohli byť diskriminačné voči kvalifikovaným jednotlivcom danej pohlavnej identity“. Kvóty pre kandidátne listiny odmieta a dodáva, že je pre ňu osobne „najdôležitejšia kvalita jednotlivca a nie je dôležité, či ide o muža alebo ženu“.

Podpora práv párov rovnakého pohlavia

Po útoku na Tepláreň, pri ktorom zomreli dvaja mladí ľudia, vyslovili slovenské LGBTI+ neziskové organizácie pod hlavičkou Ide nám o život výzvu uznať práva párov rovnakého pohlavia aspoň v rámci registrovaných partnerstiev. Ľudskoprávny súd v Štrasburgu tiež nedávno jednoznačne určil, že krajiny, ktoré páry rovnakého pohlavia právne neuznávajú, porušujú ľudské práva. Nič menej ako registrované partnerstvá túto podmienku nespĺňa.

Progresívne Slovensko ako jediná strana otvorene podporuje zrovnoprávnenie párov rovnakého pohlavia s tými heterosexuálnymi, teda manželstvo pre všetkých. V praxi je však pripravené bojovať najmä za registrované partnerstvá. V tom môžu nájsť partnera v strane SaS, ktorá túto možnosť tiež podporuje vrátane práva na adopciu detí.

Strana Hlas ako jediná zo zvyšných analyzovaných nemá na konte šírenie nenávistnej rétoriky voči LGBTI+ komunite. Registrované partnerstvá nepresadzuje, hovorí o zlepšení niektorých oblastí spolunažívania, menovite oboznamovanie sa so zdravotným stavom a majetkové vysporiadanie po úmrtí.

Zvyšné strany v kategórii nejednoznačnej podpory akceptujú podobnú úroveň práv párov rovnakého pohlavia, avšak aktívne kritizujú registrované partnerstvá alebo manželstvá pre všetkých, prípadne vymedzujú páry rovnakého pohlavia ako akceptovateľnú časť LGBTI+ komunity a šíria transfóbnu rétoriku.

Ide o prípad strany Smer, ktorej šéf Robert Fico uznáva, že „v právnej rovine je pár vecí, ktoré treba v spolužití osôb rovnakého pohlavia upraviť – napríklad majetkové pomery, prístup k zdravotným informáciám a podobne“, avšak hovorí, že bude dôsledne brániť ústavnú definíciu manželstva ako „jedinečného zväzku muža a ženy“ a Erik Kaliňák chce „nakresliť červenú čiaru medzi LGB a T“.

Sme rodina presadzuje teóriu, že registrované partnerstvá by mohli viesť k „legislatívnemu vynúteniu homosexuálnych sobášov“, ale strana bola otvorená podpore návrhu SaS o partnerskom spolužití. Milan Krajniak zo Sme rodina považuje LGBTI+ „ideológiu“ za pliagu.

Strana OĽaNO rovnako považuje registrované partnerstvá za medzikrok k manželstvám párov rovnakého pohlavia a hovorí „v žiadnom prípade“. Predseda Igor Matovič hovoril, že je otvorený možnosti dedičských práv a prístupu k informáciám o zdravotnom stave partnera.

KDH považuje LGBTI+ „ideológiu“ za pliagu, odmieta vstúpiť do vlády, ktorá by chcela presadiť registrované partnerstvá, a nie je otvorená akejkoľvek forme podpory práv pre páry rovnakého pohlavia. Republika odmieta registrované partnerstvá a „iné nezmysly“. SNS odmieta registrované partnerstvá a neavizovala žiadne otvorenie čiastkovým právam.

Podpora práv transrodových ľudí

Slovensko v predchádzajúcom volebnom období prijalo usmernenie, ktoré po prvýkrát jasne zadefinovalo proces zmeny pohlavia na Slovensku. Do druhého čítania prešiel návrh zákona, ktorý by zmenu pohlavia na Slovensku úplne znemožnil (novela zákona o rodnom čísle).

Strana Progresívne Slovensko ako jediná presadzuje ešte ďalšie zjednodušenie tohto procesu, konkrétne tranzíciu na základe sebaurčenia. Tiež chcú, aby sa štát ospravedlnil a odškodnil transrodovým ľuďom za prax nútených sterilizácií.

Strana SaS sa zasadzovala za prijatie usmernenia, ktoré malo podporu LGBTI+ organizácií a hlasovala proti novele zákona o rodnom čísle.

Predseda strany Hlas povedal, že „transrodoví ľudia neohrozujú tradičnú rodinu“ a „nerobme z toho vojnu“, ale jeho poslanci sa pri novele zákona o rodnom čísle zdržali.

Zvyšné strany šíria nenávistnú rétoriku o transrodových ľuďoch a hlasovali za návrh zákona o rodnom čísle, čím by zmenu pohlavia znemožnili. Podľa Smeru ide o „zvrátenú ideológiu“, Republika ženy definuje „biologicky“. Sme rodina využila jeden z mála bodov svojho predvolebného programu, aby uviedla, že si nemyslí, že „existujú desiatky rodov a každý si ich môže meniť podľa uvážení“.

Program strany OĽaNO používa zastaraný výraz „transsexuáli“, ktorým odmieta uznať ďalšie práva, členovia volebnej aliancie iniciovali novelu o rodnom čísle. Šéf OĽaNO Igor Matovič pravidelne šíri transfóbnu rétoriku a narušil aj protest proti novele zákona o rodnom čísle.

KDH hovorí, že by usmernenie ministerstva zdravotníctva „nikdy neprijalo“. Pohlavie je „biologicky dané“ aj podľa SNS.

Článok vznikol v spolupráci s

Článok bol publikovaný 13/09/2023 na EURACTIV.sk