Similarly to the Madrid summit a year ago, in Vilnius the Turkish president left an important decision to the last minute and on the eve of the Alliance's annual meeting confirmed the green light for Sweden's accession to NATO. According to Zuzana Čaputová, the most important thing for Slovakia at the summit will be to reach an agreement on a coordinated air defence system.
Podobne ako pred rokom na summite v Madride si aj vo Vilniuse turecký prezident nechal dôležité rozhodnutie na poslednú chvíľu a v predvečer výročného stretnutia Aliancie potvrdil zelenú pre vstup Švédska do NATO. Podľa Zuzany Čaputovej bude na summite pre Slovensko najdôležitejšie získať dohodu na koordinovanom systéme protivzdušnej obrany.
Pred odletom na summit Severoatlantickej aliancie, ktorý sa dnes (11. júla) začal v litovskom Vilniuse, slovenská prezidentka Zuzana Čaputová uviedla, že naň odchádza „so zámerom chrániť a dosiahnuť čo najviac, pokiaľ ide o obranu slovenských záujmov“.
Predpoludním sa pridala k lídrom ďalších 30 členských krajín Aliancie a ďalším hosťom vrátane premiérov Nového Zélandu, Austrálie, Japonska či prezidenta Južnej Kórey. Na večeru by mal doraziť aj ukrajinský prezident Volodimir Zelensky.
Hlavné témy summitu
Summit Severoatlantickej aliancie nadväzuje na minuloročné stretnutie v Madride, ktoré sa konalo len štyri mesiace po ruskej invázii na Ukrajinu. Aj preto sa bude vo veľkom vyhodnocovať progres implementácie záväzkov, na ktorých sa vtedy členské krajiny dohodli.
Hlavnými témami sú podpora Ukrajiny, rozširovanie Aliancie o Švédsko, ale aj o Ukrajinu a tiež zvyšovanie schopnosti Aliancie ubrániť sa. V tejto súvislosti prezidentka Čaputová uviedla, že Slovensko potrebuje najmä „predvídateľný a koordinovaný systém protivzdušnej obrany, pretože v súčasnosti funguje skôr ad hoc alebo na bilaterálnej báze“.
„Budeme sa rozprávať o posilnení praktickej a politickej spolupráce s Ukrajinou, čo považujem za veľmi dôležité,“ uviedla slovenská prezidentka a pripomenula, že o členstve Ukrajiny v Aliancii sa vo Vilniuse určite ešte nerozhodne.
Pre Slovensko bude dôležitá aj diskusia o trojici nových regionálnych plánov na to, ako čeliť hrozbám terorizmu, respektíve ruskej agresii. Podľa rezortu diplomacie by mali plány podrobne rozpracovať spôsoby, akými bude NATO brániť svoje územie.
„Budú sa týkať 300-tisíc vojakov vo vysokej pripravenosti, čo zahŕňa najmenej sto brigád, 1 400 stíhacích lietadiel a 250 lodí a ponoriek, ako aj ďalších spôsobilostí,“ uviedlo ministerstvo.
Lídri by mali na summite schváliť aj ambicióznejší záväzok investícií do obrany. V súčasnosti platí, že by členské krajiny mali na obranu vynakladať dve percentá HDP, čo napríklad už Slovensko plní. Po novom by dve percentá mali byť dolnou hranicou.
Záväzok Slovenska potvrdila aj prezidentka Čaputová.
Turecká „zelená“ pre švédske členstvo
Podobne ako minulý rok, aj na summite v Madride sa v predvečer otvorenia stal „hviezdou“ medzi lídrami Recep Tayyip Erdoğan. Po stretnutí so švédskym premiérom a s generálnym tajomníkom NATO napokon potvrdil, že Turecko v krátkom čase ratifikuje členstvo škandinávskej krajiny v Aliancii.
Turecký prezident je známy tým, že dohody najradšej robí tvárou v tvár, a najlepšie na poslednú chvíľu. Dovtedy sa mu totiž takmer vždy podarí zabezpečiť si viac, ako by ktokoľvek na začiatku vyjednávaní čakal. Politológovia tento druh zahraničnej politiky nazývajú transakcionalizmus. Uprednostňuje totiž bilaterálne pred multilaterálnymi vzťahmi, namiesto strategicky predvídateľných krokov sa zameriava na krátkodobé víťazstvá a zastáva tiež svetonázor takzvanej zero sum game, v ktorej chýba reciprocita a úspechy sú relatívne.
Čo teda získal Erdoğan teraz?
Počas roka Švédi na turecký apel aktualizovali svoju antiteroristickú legislatívu, zrušili embargo na dovoz zbraní do Turecka a Ankare vydali aj viaceré osoby, ktoré Turci žiadali priviesť domov pre rozličné podozrenia z trestných činov.
Turecko a Švédsko sa podľa svojho včerajšieho (10. júla) vyhlásenia dohodli aj na vytvorení „nového bilaterálneho bezpečnostného paktu“ a na tom, že Štokholm predstaví „cestovnú mapu“, ktorá bude tvoriť základ pre „pokračovanie boja proti terorizmu vo všetkých jeho formách“.
Generálny tajomník NATO Stoltenberg potvrdil, že Aliancia splní požiadavku Turecka obsadiť nový post „špeciálneho koordinátora pre boj proti terorizmu“. Analytici už roky za vytvorenie tejto pozície lobujú, keďže ide o strategicky dôležitý post, ktorý už funguje aj v rámci štruktúr EÚ či OSN.
Po tom, ako pred odletom na summit ešte Erdoğan zmienil, že by mal Západ prehodnotiť rozmrazenie prístupových rokovaní Turecka a EÚ, Švédsko vo vyhlásení uviedlo, že bude „aktívne podporovať snahy o oživenie prístupového procesu (…) vrátane modernizácie colnej únie a liberalizácie vízového režimu“.
