Minister of Environment did not include the Social Climate Fund, which is supposed to help people cope with the costs of greening heating and road transport, in the new emissions law. If Slovakia introduces it in 2028 instead of 2026, it may lose €245 million.

Minister životného prostredia nezahrnul do nového zákona o emisiách Sociálny klimatický fond, ktorý by mal ľuďom pomôcť zvládať náklady na ozeleňovanie vykurovania a cestnej dopravy. Ak ho Slovensko zavedie v roku 2028 namiesto roku 2026, môže prísť o 245 miliónov eur.

Hoci európske aj slovenské emisie v energetike a priemysle klesajú, nedarí sa ich znížiť v sektore vykurovania a dopravy. To je problém, keďže podľa záväzného európskeho klimatického zákona, pod ktorý sa podpísalo aj Slovensko, musia celkové emisie skleníkových plynov v Únii klesnúť do roku 2030 o 55 percent v porovnaní s rokom 1990.

Európsky parlament, vlády členských štátov v Rade EÚ a Komisia sa preto v roku 2022 spoločne rozhodli, že zavedú druhý, paralelný systém obchodovania s emisiami EU ETS 2 pre dopravu a vykurovacie palivá. Ten by mal priniesť zníženie emisie v týchto sektoroch o 42 percent do konca desaťročia v porovnaní s rokom 2005. Nová cena uhlíka bude predbežne zastropovaná na 45 eur a mala by začať platiť v roku 2027.

Kritici nového systému sa obávali jeho negatívnych sociálnych dôsledkov. Fakt je, že náklady na emisné povolenky sa pravdepodobne v určitej miere prenesú na spotrebiteľov, čo pocítia najmä ľudia, ktorí už teraz dávajú veľkú časť príjmov na energie.

Preto má súbežne s novým systémom vzniknúť Sociálny klimatický fond (Social Climate Fund – SCF), ktorý by mal mobilizovať 86,7 miliardy eur s cieľom tlmiť negatívne sociálne vplyvy zelených politík na zraniteľných obyvateľov. Má fungovať od roku 2026 do 2032 a jeho efektívne použitie je predovšetkým v rukách vlád. Sociálny klimatický fond je vlastne odpoveďou na nový systém spoplatnenia emisií pre domácnosti ETS 2 a oba sú navzájom kompatibilné.

Nový zákon ich nezahrnul

Termín na presadenie EU ETS 2 do vnútroštátneho práva už Slovensko dvakrát zmeškalo. V júli mu preto poslala eurokomisia formálnu výzvu s tým, že to musí urobiť do 26. septembra.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba nakoniec s novelou zákona prišiel. Začiatkom septembra ju schválila vláda a momentálne je v druhom čítaní v Národnej rade SR. Do zákona však nezahrnul práve tú časť smernice, ktorá sa týka zavedenie novej ceny uhlíka pre domácnosti. Dôvodom sú podľa neho obavy zo sociálnych dôsledkov. Slovensko preto systém  nebude v tejto fáze implementovať, povedal Taraba. Spolu s Českou republikou sa bude minister snažiť, aby Európska komisia zavedenie systému prehodnotila alebo ho aspoň odložila.

Zrušenie nového systému však pravdepodobne nedosiahnu. ETS 2 pre domácnosti spolu so systémom ETS 1, ktorý spoplatňuje emisie z priemyslu a energetiky, sú hlavnými nástrojmi na zníženie emisií a dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050.

O tom, že ide o efektívny nástroj na znižovanie emisií v sektore domácností, svedčí aj fakt, že niektoré krajiny, ako Nemecko, Rakúsko či Holandsko, ho dokonca zaviedli s predstihom. Spaľovať fosílne palivá pri vykurovaní a doprave je v týchto krajinách síce drahšie, ale súbežne s tým krajiny poskytujú pomoc a dotácie obyvateľom, aby ľahšie prešli na zelené technológie.

Systém ETS 2 by mal začať čiastočne fungovať v roku 2026 a naplno v roku 2027, odložiť na rok 2028 by sa mal len v prípade mimoriadne vysokých cien plynu alebo ropy, ktoré sa však momentálne držia nízko.

Slovenský zákon o obchode s emisiami Sociálny klimatický fond nezmieňuje, hoci by už od roku 2026 mohol pomáhať zraniteľným domácnostiam, aby sa na zavedenie ceny uhlíka pripravili. Nariadenie o Sociálnom klimatickom fonde začalo platiť od júna tohto roka a Slovensko by sa na jeho štart malo začať pripravovať. Do júna 2025 by sme mali poslať eurokomisii podrobný plán, ako chceme fond využívať.

Hoci Slovensko nemuselo zahrnúť ustanovenie fondu do novely zákona o emisiách, bolo by to pre krajinu výhodné. V praxi by to totiž znamenalo, že nízkopríjmové domácnosti by už v roku 2026 mohli dostať dotácie na obnovu svojich domov alebo príspevok na kúpu elektroauta, a tým sa pripraviť na spoplatnenie emisií z vykurovania a dopravy.

Fond má byť financovaný z predaja emisií. Alokácia z fondu pre jednotlivé krajiny sa skladá zo 75 percent z príjmov z predaných emisných povoleniek na európskej úrovni. Štvrtinu dofinancuje členský štát z vlastného rozpočtu, prípadne si môže vybrať, či to bude z výnosov z kvót, ktoré vyberie v rámci ETS 2. Aukcie kvót ETS 2 budú tiež podľa predpokladov Európskej komisie generovať značné príjmy od 50 do 65 miliárd eur ročne pri cene uhlíka 45 eur. 

Slovensko môže stratiť stovky miliónov

Dobrá správa je, že Sociálny klimatický fond zohľadňuje nevýhodnejšiu štartovaciu čiaru bývalých socialistických krajín, hovorí analýza z dielne nemeckého ministerstva pre energetiku. Tie majú okrem nízkej hladiny príjmu vysokého počtu domácností, ktoré trpia energetickou chudobou, aj energeticky neefektívny fond budov.

Nariadenie SCF stanovuje maximálnu sumu, ktorú môže každý členský štát dostať v rokoch 2026 až 2032 na základe vzorca. Ten zohľadňuje nielen počet obyvateľov, ale čo je pre východoeurópske krajiny výhodou, aj populáciu ohrozenú energetickou chudobou na vidieku, percento domácností, ktoré už teraz majú nedoplatky za energie, kúpnu silu obyvateľov a celkové emisie zo spaľovanie fosílnych palív v domácnostiach.

Na základe tohto vzorca budú v absolútnom vyjadrení najväčší príjemcovia financovania z SCF
Poľsko s 17,60 percentami, Francúzsko s 11,19 percentami, Taliansko s 10,81 percentami, Španielsko 10,52 percentami a Rumunsko s 9,25 percentami. Vďaka tomu, že fond zohľadňuje príjmy aj mieru energetickej chudoby, budú z fondu profitovať aj ďalšie krajiny strednej a východnej Európy: Česko dostane 2,4 percenta, Maďarsko 4,33 a Slovensko 2,35 percenta.

Nariadenie o fonde ďalej hovorí, že ak Slovensko zavedie Sociálny klimatický fond načas v roku 2026, mohlo by z neho v priebehu šiestich rokov čerpať viac ako jeden a pol miliardy eur na riešenie energetickej a dopravnej chudoby. Ak ho však zavedieme spolu so systémom ETS 2 až v roku 2028, tak podľa tabuľky v prílohe II nariadenia o SCF dostane Slovensko z fondu len 1,2 miliardy, čo znamená stratu 245 miliónov eur.

Dotácie aj priame platby ľuďom

Plán na čerpanie fondu musí Slovensko vypracovať do budúceho roka. Nebude to ľahké, keďže plány musia zohľadňovať špecifiká krajiny aj zraniteľných domácností či mikropodnikov. Preto by štáty mali tieto plány konzultovať so samosprávami, s hospodárskymi a so sociálnymi partnermi aj s občianskou spoločnosťou.

Z fondu by mali byť financované dlhodobé aj krátkodobé opatrenia a investície, ktoré by tlmili negatívne sociálne dosahy ceny uhlíka. Medzi dlhodobé patria napríklad renovácie budov, najmä pre zraniteľné domácnosti a mikropodniky, ktoré obývajú budovy v najhoršom stave, elektrifikáciavykurovania, chladenia a varenia, prostredníctvom prístupu k cenovo dostupným a energeticky účinným systémom, podpora občianskych energetických spoločenstiev a iných aktívnych zákazníkov, aby energiu vyrábali aj spotrebúvali, podpora prístupu k vozidlám a bicyklom s nulovými a nízkymi emisiami vrátane finančnej podpory alebo daňových stimulov a podobne.

Členské štáty môžu do svojich plánov zahrnúť priamu podporu príjmov pre zraniteľné domácnosti a používateľov dopravy, aby znížili vplyv zvýšenia cien cestnej dopravy a vykurovacích palív. Takáto priama podpora by mala byť dočasná a časom sa znižovať a nepredstavovať viac ako 37,5 percenta odhadovaných celkových nákladov plánu.

Článok bol publikovaný 20/9/2024 na EURACTIV.sk