Due to the erroneous setting of limits, an investment may avoid a full environmental impact assessment and subsequent supervision by the Environmental Inspectorate, writes MONIKA MEDOVIČOVÁ.
Pre chybné stanovenie limitov sa investícia možno vyhne plnému posúdeniu vplyvov na životné prostredie aj následnému dohľadu zo strany inšpekcie životného prostredia, píše MONIKA MEDOVIČOVÁ.
Akákoľvek snaha o zelenú transformáciu nášho hospodárstva nesmie viesť k ohrozovaniu iných zložiek životného prostredia alebo dokonca zdravia ľudí. Má to tak byť aj v prípade investícií, ktoré majú podporiť splnenie klimatických cieľov Európskej únie, napríklad prechod na bezemisnú dopravu a s tým súvisiaca gigabaterkáreň v Šuranoch.
Závod na výrobu batériových článkov do elektroáut sprevádza veľký mediálny ohlas a záujem zo strany vlády, ktorá v tom vidí veľký prínos pre transformáciu automobilového priemyslu a ozelenenie dopravy na Slovensku. Zahraničnú investíciu preto požehnala memorandom o porozumení so spoločnosťou Gotion InoBat Batteries. Tá je spoločným podnikom slovenského InoBat a čínskeho Gotion High-Tech.
Zámer vybudovania závodu na výrobu 60 miliónov batériových článkov za rok pri Šuranoch však podľa našej analýzy hrubo porušuje legislatívu v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, teda nie je v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie – takzvaným zákonom o EIA.
Zle stanovené limity aj rozsah hodnotenia
Ako účastník konania v procese EIA sme v našich pripomienkach poukázali na chybné zaradenie navrhovanej činnosti. Navrhovateľ chce, aby bol zámer posúdený len v takzvanom zisťovacom konaní (malá EIA). To však znamená, že by investícia neprešla povinným hodnotením (veľká EIA), takže by neprebehlo dôkladné posúdenie všetkých vplyvov, ktoré bude mať, či už na životné prostredie, alebo na zdravie ľudí.
Je už na prvý pohľad jasné, že takáto obrovská investícia nemôže byť posúdená v urýchlenom konaní a ešte v rozpore s viacerými zákonmi. Pozrime sa teda bližšie, kde nastala chyba. Limitným faktorom určujúcim, že musí prebehnúť povinné hodnotenie, je v tomto prípade množstvo používaných rozpúšťadiel. Zámer pri Šuranoch by ich mal spotrebovať viac ako 2-tisíc ton za rok, pričom povinné hodnotenie musí prebehnúť už pri množstve viac ako 200 ton ročne. Z uvedeného vyplýva jasný rozpor s legislatívnou požiadavkou zákona EIA.
Následne bol v zámere chybne určený aj povoľujúci orgán – všeobecný stavebný úrad spolu s okresným úradom, pričom správne by ním mala byť Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len SIŽP).
Ak nebude povoľovacím orgánom SIŽP, znamenalo by to, že výroba 60 miliónov batériových článkov za rok by nepodliehala integrovanému povoľovaniu, nemala by vydané integrované povolenie a táto prevádzka by nebola pravidelne kontrolovaná SIŽP.
Porušovanie zákona EIA už na začiatku posudzovania predmetného zámeru je potom logicky zdrojom ďalších pochybností o deklarovanej „bezchybnej a špičkovej technológii“. Takisto zabratie veľkej plochy pôdy s vysokou bonitou, a tým aj dobrým potenciálom na zachytávanie oxidu uhličitého je mínusovým bodom pre hodnotenie celkovej ekologickej stopy uvedenej investície.
Chýbajúce informácie v zámere
Zámer výroby batériových článkov pri Šuranoch však neobsahuje ani informácie o chemickom zložení všetkých vstupných surovín (predovšetkým rozpúšťadiel) a ich posúdení na zdravie. Neobsahuje technické a technologické opatrenia na elimináciu emisií rozpúšťadiel do pracovného prostredia, ako ani do prostredia mimo prevádzky.
Navrhovateľ nepredstavil žiadnu už existujúcu referenčnú výrobu s použitím tejto technológie a jej skúsenosti s prevádzkou. V zámere tiež chýbajú informácie o následnom spôsobe nakladania s odpadmi. Pri prevádzke vzniknú značné množstvá nebezpečných odpadov. Na Slovensku však nie sú dostatočné kapacity na ich zhodnocovanie alebo zneškodňovanie. Preto je dôležité, aby navrhovateľ v ďalšom stupni EIA predstavil spôsob, ako plánuje tento problém riešiť. Povinné hodnotenie tohto zámeru je teda nielen legislatívnou požiadavkou, ale vyplýva aj z potreby doplnenia ďalších chýbajúcich údajov a informácií.
Negatívne skúsenosti z Maďarska
Ak sa pozrieme za hranice do Maďarska, aj tam má vyrásť čínska továreň na batérie do elektromobilov, dokonca najväčšia v Európe. V Maďarsku však už teraz majú negatívne skúsenosti s existujúcimi prevádzkami čínskych a juhokórejských prevádzok na výrobu batérií, ako aj s prevádzkami na recykláciu týchto batérií.
V jednej z existujúcich tovární na výrobu batérií boli napríklad zistené nadlimitné koncentrácie emisií toxických prchavých organických látok, v inej recyklačnej prevádzke bola okrem zvýšeného znečistenia ovzdušia zistená aj kontaminácia vody a pôdy.
Článok bol publikovaný 26/8/2024 na EURACTIV.sk
![[Wikimedia Commons/Albert Lugosi]](/images/BMW_i3_charging_Hungary-800x450.jpg "[Wikimedia Commons/Albert Lugosi]")
