According to MP Ľudovít Goga, party of Chairman Boris Kollár is in the long term in favour of a debate on sovereign European security, yet today it is unrealistic. Abolishing the veto on foreign policy and security issues at the EU level would, in his view, fragment the bloc's strength in the world and affect its democratic legitimacy, as well.

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Parlamentné voľby 2023: Európska agenda v programoch politických strán

Strana predsedu Borisa Kollára je podľa poslanca Ľudovíta Gogu z dlhodobého hľadiska za debatu o suverénnej európskej bezpečnosti, dnes je to ale nerealistické. Zrušenie veta v zahraničnopolitických a bezpečnostných otázkach na úrovni EÚ by podľa neho rozdrobilo silu bloku vo svete a ovplyvnilo aj jeho demokratickú legitimitu.

Ľudovít Goga je vedúcim pracovnej skupiny hnutia Sme rodina pre medzinárodné vzťahy a poslancom NR SR. Od roku 2020 je vedúcim stálej delegácie národnej rady v Parlamentnom zhromaždení NATO a predsedom skupiny priateľstva parlamentu so Spolkovou republikou Nemecko. Zároveň je členom parlamentných výborov pre európske záležitosti a zahraničného výboru.

V Bruseli sa preto čoraz intenzívnejšie hovorí o zmene systému hlasovania v oblasti Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), respektíve o rozšírení zoznamu oblastí, v ktorých by stačilo uznesenie takzvanej kvalifikovanej väčšiny (QMV). Bola by strana Sme rodina ochotná podporiť tento systém?

Nie.

Aj strana Sme rodina ale častokrát ústami svojich predstaviteľov hovorí, že by Únia mala byť na svetovej scéne silnejšia a v mnohom Bruselu vyčíta nepresvedčivosť. Nepomôže EÚ práve prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v zahraničnopolitických otázkach vyhnúť sa situácii, v ktorej jedna krajina blokuje postup celej dvadsaťsedmičky?

Rozhodovanie jednomyseľne nie je ‚protieurópske‘, práve naopak, vedie k väčšej jednote EÚ. Jednomyseľnosť núti členské štáty k zjednocovaniu svojich pozícií.

Obhajcom tohto argumentu je aj sám predseda Európskej rady Charles Michel, ktorého rozhodne nemožno nazvať euroskeptikom. Jednomyseľný záväzok 27 krajín má ďaleko väčšiu legitimitu a váhu na medzinárodnom poli.

Prechod na QMV by rozdrobil silu EÚ vo svete. Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v SZBP by mohlo ovplyvniť demokratickú legitimitu EÚ, ak by jednotlivé vlády mohli byť prehlasované. Právo veta totiž predstavuje aj politickú moc čelných predstaviteľov členských štátov.

Argumentom strán, ktoré prechod na QMV podporujú, je, že Slovensko musí byť sebavedomé a budovať silnú diplomaciu a v takom prípade sa mu na európskej scéne podarí byť silným hráčom. Čo na to hovoríte?

Opak je pravdou. QMV by pre Slovensko znamenalo zníženie miery suverenity, a teda aj pozície silnej slovenskej diplomacie na európskej scéne. Zrušenie práva veta je nevýhodné najmä pre malé členské štáty, keďže QMV môže znížiť ich schopnosť určovať tón zahraničnej politiky EÚ či dokonca narušiť ich vlastné národné záujmy.

Komisia aj Rada by mali namiesto presadzovania QMV radšej aktívnejšie komunikovať s členskými štátmi, aby lepšie poznala ich záujmy a obmedzenia.

Podporovala by vaša strana v novej vláde diskusiu, prípadne aj intenzívnejšie kroky, ktoré by smerovali k postupnej strategickej autonómii EÚ v obrane, teda o akúsi nezávislosť bloku od krajín mimo EÚ pri zabezpečovaní svojej bezpečnosti?

Zvýšenie strategickej autonómie v obrane je v záujme EÚ aj Slovenska. Avšak v čase, keď napríklad Nemecko deklaruje neschopnosť vynakladať dostatočné množstvo finančných prostriedkov na zabezpečenie strategickej autonómie v obrane, je zo strany Slovenska fikciou a nie realitou, aby sme sa tohto zúčastnili.

Diskusiu na túto tému však v dlhodobom horizonte podporujeme.

Súhlasili by ste v tomto kontexte s francúzskym postupom presadzovať pri obranných obstarávaniach v EÚ primárne nákupy európskej techniky a systémov? Tým by sa podľa Paríža, respektíve iných, podporilo aj budovanie lepšie prepojených síl medzi krajinami Únie, no zároveň sa čiastočne znevýhodňovali dodávatelia z krajín mimo bloku.

Súhlasíme so spoločným postupom aj so spoluprácou v rámci EÚ, ktorá by bola časovo a finančne výhodná. Na druhej strane ale netreba zabúdať na širší kontext našej obrany, ktorá je spojená s NATO, a teda presahuje rámec samotnej EÚ.

Popri spoločnom postupe preto zároveň presadzujeme, aby každý štát mal právo na rozhodovanie, akým spôsobom a kde bude nakupovať, respektíve predávať obranné prostriedky.

Strana Sme rodina hovorí, že súčasné požiadavky EÚ aj NATO v súvislosti s dopĺňaním vojenských zásob členských krajín či vyzbrojovania Ukrajiny sú šancou aj pre slovenský obranný priemysel. Viete si predstaviť konkrétne opatrenia, ktoré by slovenskému obrannému priemyslu mohli pomôcť a ktoré by strana Sme rodina podporila?

Slovenský obranný priemysel sa vyvíja správnou cestou. Nemyslíme si, že je potrebné priame zasahovanie zo strany štátu.

To, čo musíme aktívne robiť, je vytvárať predpolie, a to formou aktívnej ekonomickej diplomacie vrátane najvyššej politickej reprezentácie štátu, ako je to bežným štandardom u mnohých našich spojencov.

Mal by štát do slovenských zbrojoviek investovať viac, najmä pre zvyšujúci sa dopyt?

Zvyšujúci dopyt je z nášho pohľadu zmysluplnejšie riešiť aktívnou spoluprácou verejného a súkromného sektora.

Čo hovoríte na rétoriku, ktorú na európskej úrovni počuť, a to že by štáty, ale najmä ich obranný priemysel, mal akosi mentálne prejsť na takzvanú vojnovú ekonomiku?

Hovorí sa, že je lepšie byť pripravený ako prekvapený, ale pokiaľ neexistujú bezprostredné hrozby vojnového konfliktu, nie je nevyhnutné okamžite upravovať ekonomiku na vojnovú. O to zvlášť, ak by to mohlo zároveň postihnúť životnú úroveň občanov a malo by to negatívne dopady na slovenské hospodárstvo.

Rozhovor bol publikovaný 12/09/2023 na EURACTIV.sk