The Court of Justice of the EU, whose decisions must be respected by all member states, including Slovakia, has for the first time stated that transgender people have the right to change gender information. It based its decision on the General Data Protection Regulation (GDPR)Súdny dvor Európskej únie vydal v polovici marca prelomový rozsudok. Prvýkrát totiž uznal, že legislatíva EÚ garantuje transrodovým ľuďom právo na zmenu rodu v oficiálnych registroch.
Súdny dvor EÚ, ktorého rozhodnutia musia rešpektovať všetky členské štáty, vrátane Slovenska, prvýkrát povedal, že transrodoví ľudia majú právo na zmenu údajov o rode. Oporu našiel v nariadení o ochrane osobných údajov, teda GDPR.
„Vnímam to ako veľmi relevantné rozhodnutie pre situáciu na Slovensku,” hovorí pre EURACTIV Slovensko Martin Macko, výkonný riaditeľ Iniciatívy Inakosť.
„Už len tým, že doteraz sme boli odkázaní na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a teraz môžeme konštatovať, že práva transrodových ľudí v tejto konkrétnej oblasti sú garantované právom EÚ.”
Podľa Macka to výrazne zvyšuje možnosti vymožiteľnosti, pretože „aj tak predpokladáme, že slovenské úrady ku konaniu dotlačia až rozhodnutia súdov“.
Čo má GDPR spoločné so zmenou rodu
Do rozsudku Súdneho dvora v EÚ neexistovala legislatíva alebo súdny rozsudok, ktorý by priamo garantoval možnosť zmeny pohlavia. EÚ totiž nemá plné kompetencie v rodinnej ani zdravotnej politike. Keď teda Maďarsko v roku 2020 úplne zrušilo možnosť zmeny pohlavia, EÚ nemohla nijako zareagovať.
K legislatíve sa vyjadroval Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), ktorý napríklad aj skonštatoval, že prax podmieňovania zmeny rodu sterilizáciou, ktorá sa zaužívala na Slovensku, porušuje ľudské práva. ESĽP však nie je priamou inštitúciou Európskej únie, za nedodržiavanie jeho rozsudkov môžu Slováci vysúdiť iba odškodné.
Trinásteho marca 2025 však prišiel prelomový rozsudok Súdneho dvora EÚ, čo je najvyššia súdna inštitúcia priamo Európskej únie. Krajiny, ktoré nedodržiavajú jeho rozsudky, môže eurokomisia zažalovať, čo môže vyústiť k vysokým pokutám.
V prípade išlo o transrodového utečenca, ktorému maďarské azylové úrady odmietli zmeniť údaj o rode zo ženského na mužský, ako aj krstné meno. Utečenec sa teda obrátil na súd.
Kľúčom k rozsudku sa nakoniec stala európska legislatíva na ochranu osobných údajov, teda GDPR. Tá totiž ľuďom v EÚ garantuje, že inštitúcie budú transparentne a férovo nakladať s ich osobnými údajmi. V rámci toho majú právo aj požiadať o opravu nesprávnych údajov.
Pri identifikácii nejde o rod pripísaný pri narodení
Najdôležitejšia vec, ktorú súdny dvor v rozsudku povedal, je, že ak je účelom údaju o rode identifikácia danej osoby, tak je potrebné prihliadať na rodovú identitu, ktorú táto osoba vnútorne prežíva, a nie rodovú identitu, ktorá jej bola pripísaná pri narodení.
Druhou dôležitou vecou, ktorú súd vyslovil, je, že úrady pri žiadosti o zmenu rodu síce môžu požadovať dôkazy vo forme lekárskych posudkov, v žiadnom prípade ale nemôže byť podmienkou chirurgická zmena pohlavia.
Súdny dvor EÚ má tiež posledné slovo, pokiaľ ide o určenie toho, čo patrí a čo nepatrí do kompetencií EÚ. V tomto prípade uznáva, že hoci právo Únie nezasahuje do právomoci členských štátov v oblasti osobného stavu osôb a právneho uznávania ich rodovej identity”, štáty stále musia dodržiavať právo Únie.
Zákon, ktorý by transrodovým ľuďom bránil domôcť sa svojho práva garantovaného GDPR, je teda podľa súdu nezlúčiteľný s právom Únie.
Marenie právneho uznania rodovej identity je neudržateľné
Podľa Janky Debrecéniovej, právničky špecializujúcej sa na boj proti diskriminácii, tak Súdny dvor EÚ prakticky potvrdil to, o čom už predtým rozhodol aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu – že nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť, aby podstúpil chirurgický zákrok, a že ani uznanie rodovej identity nemôže byť podmienené chirurgickým zákrokom.
„Súdny dvor tak fakticky potvrdil, že akokoľvek sa štáty snažia mariť alebo komplikovať právne uznanie rodovej identity transrodových osôb, je to neudržateľné. Je najvyšší čas, aby Slovenská republika prestala diskriminovať transrodové osoby v spojení s ich právom na súkromie a vlastnú identitu,“ hovorí Debrecéniová.
Podobne to vidia aj medzinárodné organizácie ILGA Europe a TGEU, ktoré sa venujú právam LGBTI+ osôb.
„Vyzývame vlády EÚ, aby sa riadili týmto rozsudkom Súdneho dvora EÚ a aktívne skontrolovali svoje vnútroštátne postupy, či sú v súlade s GDPR,“ odkazujú s tým, že rozsudok sa vzťahuje na všetky verejné a súkromné organizácie, ktoré spracúvajú osobné údaje.
Čo sa bude diať v praxi
Pre transrodových ľudí je dôležité, aby údaje v registroch, databázach a dokumentoch reflektovali ich rodovú identitu. V opačnom prípade môžu čeliť diskriminácii, útokom, ako aj praktickým problémom spojeným s identifikáciou.
V tomto ohľade sa často skloňujú najmä informácie na občianskych preukazoch, ktoré na Slovensku spravuje ministerstvo vnútra. Podľa právnika špecializujúceho sa na GDPR a boj proti diskriminácii, Petra Vargu z Trnavskej univerzity v Trnave, je prvým problémom, že proces zmeny pohlavia rodovej identity je dnes v právnom vákuu.
Zákon o rodnom čísle a zákon o mene a priezvisku síce hovorí, že zmena rodného čísla je možná na základe lekárskeho predsudku, nešpecifikuje však, o akého lekára má ísť.
Ministerstvo zdravotníctva nedávno zrušilo štandardy poskytovania zdravotnej starostlivosti transrodovým osobám, ktoré mali do situácie vniesť viac istoty. V súčasnom nastavení tak matriky rozhodujú svojvoľne a arbitrárne.
„Osoby, ktoré prechádzajú, alebo prešli tranzíciou, majú ďalší právny argument, ktorý im umožňuje dosiahnuť, aby štátne a verejné inštitúcie viedli správne údaje o ich osobe v príslušných registroch a nepodmieňovali preukázanie správnosti osobných údajov vykonaním chirurgického zákroku,” hovorí Varga.
Okrem matrík sa rozsudok môže týkať aj škôl, keďže transrodoví ľudia často majú problém so zmenou údajov o pohlaví na vysvedčeniach alebo diplomoch. Aj tu dnes podľa Vargu chýba právna istota.
„Vzhľadom na existenciu právneho vákua, ktoré neupravuje postup pre vydávanie dokladov o vzdelaní je možné aplikovať uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ a požiadať o opravu osobných údajov, aby aj vydané doklady o dosiahnutom vzdelaní obsahovali správne osobné údaje,” hovorí.
Čo na to inštitúcie
Na Slovensku bude kľúčové, ako sa k rozsudku postaví ministerstvo vnútra.
„V tomto prípade je potrebné uviesť, že problematika tranzícií sa priamo dotýka viacerých ústredných orgánov štátnej správy. Ministerstvo vnútra sa s predmetným rozhodnutím Európskeho súdneho dvora oboznámi,” odpovedal rezort na otázku, aké kroky sa chystá podniknúť v reakcii na rozsudok.
Dohliadať na dodržiavanie GDPR má na Slovensku Úrad na ochranu osobných údajov.
„Úrad v súčasnosti o predmetnej veci komunikuje s partnerskými dozornými orgánmi v záujme zachovania jednotného postupu, a teda nie je možné sa k predmetnej veci jednoznačne v tejto chvíli bližšie vyjadriť, pokiaľ nedôjde k ustáleniu názoru na danú problematiku,“ odkazuje pre EURACTIV Slovensko.
Aj preto organizácie ILGA a TGEU volajú po tom, aby eurokomisia pripravila jednoznačný návod, ako majú inštitúcie postupovať.
„Vnútroštátne orgány na ochranu údajov by mali rovnako monitorovať vykonávanie a udeľovať pokuty prevádzkovateľom, ktorí nedodržiavajú predpisy,“ hovorí s tým, že ak členské štáty nebudú rozsudok dodržiavať, eurokomisia by mala spustiť konanie o nedodržiavaní predpisov, takzvaný infringement.
Eurokomisia však zatiaľ len konštatuje, že rozsudok Súdneho dvora EÚ „berie na vedomie“.
„Teraz je na vnútroštátnom súde, aby vykonal rozhodnutie Súdneho dvora,“ odkazuje hovorkyňa eurokomisie.
V Poľsku začala rozsudky rešpektovať až nová vláda
Slovenská vláda nedávno schválila návrh na zmenu ústavy, ktorá mala podobným situáciám zabrániť. Chce si zachovať zvrchovanosť vo veciach „národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami“.
Problém s týmto znením však je, že Slovensko členstvom v EÚ súhlasilo s tým, že bude dodržiavať rozsudky Súdneho dvora EÚ. Ani ústavným zákonom si nemôže vyberať, ktoré rozsudky dodržiavať chce a ktoré nechce.
V praxi však môže ísť o beh na dlhú trať. Prvým kandidátom na konanie o porušení povinnosti je skôr Maďarsko, voči ktorému bol vedený aj samotný súdny spor.
Maďarsko už čelí žalobe za svoje homofóbne zákony, do ktorých nedávno pribudol aj zákaz organizovania Pride pochodov a rozpoznávanie tvárí účastníkov pomocou softvéru, čo ide aj proti Aktu o umelej inteligencii.
Takéto súdne konania však trvajú aj niekoľko rokov. Na konci môže krajina dostať vysokú pokutu, rekordná sa vyšplhala až na milión eur denne. V tomto prípade však poľská vláda neuhla a rozsudky Súdneho dvora EÚ, ktoré sa týkali spolitizovania súdnictva, si museli počkať až na zmenu vlády po voľbách.
Článok vznikol vďaka podpore
