Robert Fico has called for the introduction of a two-week post-election moratorium to allow coalition talks to take place without media interference, which ARTICLE 19, an organisation for the media freedom protection, has criticised as "verging on the absurd".

Robert Fico vyzval na zavedenie dvojtýždňového povolebného moratória, aby mohli koaličné rozhovory prebiehať bez zásahov médií, čo organizácia na ochranu slobody médií ARTICLE 19 kritizuje ako „hraničiace s absurditou“.

Ak strana Smer zvíťazí v septembrových predčasných voľbách, jeho líder Fico sľubuje „dvojtýždňové moratórium na akékoľvek mediálne informácie“ ako prvý krok, ktorý má stranám poskytnúť čas na rokovania o vládnej koalícii.

Experti na slobodu médií, ktorých oslovil EURACTIV Slovensko, predpokladajú, že to bolo myslené ako „džentlmenská dohoda“, keďže povolebné moratórium zavedené do legislatívy je neslýchané.

„Organizácia ARTICLE 19 by bola veľmi znepokojená akoukoľvek džentlmenskou dohodou politikov nekomunikovať s médiami. Úprimne povedané, táto myšlienka hraničí s absurditou,“ hovorí Barbora Bukovská, riaditeľka pre právo a politiku v organizácii na ochranu slobody médií ARTICLE 19 s tým, že jednou z úlohou politikov je komunikovať o svojich cieľoch a proces tvorby novej vlády je toho dôležitou súčasťou.

Moratóriá majú byť krátke a pred voľbami

V roku 2019 sa Smer pokúsil presadiť predĺžené 50-dňové moratórium na prieskumy verejnej mienky pred parlamentnými voľbami, ktoré je jedným z najdlhších na svete, ale Ústavný súd skrátil toto obdobie na dva týždne. V roku 2021 ju poslanci zmenili na 48 hodín.

Mária Žuffová z Centra pre slobodu a pluralitu médií vysvetľuje, že predvolebné moratória, ktoré zakazujú politickú reklamu alebo prieskumy pred voľbami, majú svoje opodstatnenie.

„Dostupné výskumy naznačujú, že hoci majú k predvolebným prieskumom voliči negatívny postoj a považujú ich za nespoľahlivé, majú na nich vplyv,“ hovorí Žuffová.

Ak prieskumy naznačujú zlý výsledok preferovaných kandidátov, každý desiaty človek sa podľa výskumov rozhodne svoju voľbu zmeniť, čo môže byť zásadné. Podľa Žuffovej je však dôležité, aby boli takéto obmedzenia krátke a trend smeruje skôr k ich skracovaniu než predlžovaniu.

„V demokratických krajinách by ľudia mali mať prístup k informáciám, aby vedeli robiť dobré rozhodnutia. To isté platí o voľbách, aj o období po nich. Nevidím dôvod, pre ktorý by prístup k informáciám mal byť obmedzený,“ hovorí expertka.

Zavedenie povolebného moratória do legislatívy bez toho, aby sa zasiahlo do práva na slobodný prístup k informáciám, si teda predstaviť nevie.

„Moratóriá na informácie pre médiá po voľbách sú neslýchané a boli by veľmi problematické z hľadiska medzinárodného a európskeho práva v oblasti ľudských práv,“ hovorí Bukovská.

Znepokojujúci bojkot

Podľa Pavla Szalaia, vedúceho kancelárie Reportérov bez hraníc pre EÚ a Balkán, majú politici právo nastaviť si vlastnú komunikačnú stratégiu s médiami, pred voľbami aj po voľbách.

Čo však podľa neho už zachádza do oblasti porušovania slobody médií, je bojkot televízie Markíza, ktorý iniciovala strana Smer a pridala sa k nemu aj Republika.

„Ak najväčšia strana bojkotuje najväčšiu televíznu stanicu, obmedzuje sa právo občanov na informácie. Platí to najmä pre volebnú kampaň, počas ktorej sa občania rozhodujú, ktorú stranu budú voliť,“ povedal Szalai a vyzval Smer, aby s bojkotom prestal.

Smer vyhlásil bojkot politických diskusií na Markíze, kým „sa nevráti k serióznej práci celoštátneho média, ktoré má zo zákona objektívne, nestranne a nezaujate informovať bez vlastných hodnotiacich úsudkov“.

Szalai tiež poukazuje na to, že vyjadrenia Smeru ohrozujú novinárov, ako v prípade novinára Mateja Pribelského, ktorý sa stal terčom útokov po zverejnení článku o účasti Roberta Fica v podcaste Dannyho Kollára, na ktorého sú vydané medzinárodné zatykače, a tiež Marty Jančkárovej, ktorú Smer kritizoval, pretože odmietla prijať do diskusie poslanca Smeru Ľuboša Blahu.

Článok bol publikovaný 07/09/2023 na EURACTIV.sk