Rivers are no longer sufficient for power plants or shipping, while heatwaves are reducing workers’ productivity. Climate unpreparedness is making production and everyday life more expensive, writes Irena Jenčová.

 Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi euBrief.

V Dekarbobriefe Vám každý mesiac prinášame prehľad politických trendov v priemysle v Európskej únii aj na Slovensku. Na jeho odber sa môžete prihlásiť TU.

Slovenská energetická aj verejná debata sa stále vedie v duchu, ktorý reprezentujú minister životného prostredia Tomáš Taraba či šéf Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozef Holjenčík: zelené technológie sú vraj drahé, obnoviteľné zdroje nespoľahlivé a klimatické pravidlá brzdia ekonomiku.

Medzitým sa však menia základné podmienky, na ktoré sme dimenzovali mestá, nemocnice aj energetiku.

Sme skrátka zaseknutí v starých vzorcoch z minulého storočia. Májové horúčavy vyženú ľudí k vode, no mestské kúpaliská sa bez ohľadu na extrémne teploty otvárajú až v júli.

Technické služby uprostred najväčších horúčav kosia trávniky na prach. V nemocniciach sa klimatizácia považuje za luxus. Elektrárne pri riekach rátali s nekonečným chladením a lode na Rýne s plným ponorom.

Toto leto nám však definitívne ukázalo, že starý systém už nefunguje.

Nízka voda obmedzuje chladenie elektrární, plytké rieky predražujú logistiku a horúčavy znižujú výkon ľudí práve vtedy, keď klimatizácie ženú spotrebu elektriny nahor.

Predstava, že konkurencieschopnosť Európy zachránime osekaním klimatických pravidiel, tak naráža na realitu za oknom klimatizovanej kancelárie. Firmám síce môžete znížiť cenu povoleniek, no oveľa ťažšie znížite náklady, ktoré im prinášajú horúčavy, sucho a nedostatok vody.

Keď zlyhávajú rieky

Najkonkrétnejšie varovné signály vysielajú európske rieky. Rumunsko muselo pre nízku hladinu Dunaja odstaviť svoju jedinú jadrovú elektráreň Cernavodă (1 400 MW), ktorá pokrýva pätinu spotreby krajiny. Nepomohlo prehlbovanie dna ani potápanie bárok naplnených kamením na usmernenie toku.

Rumunský výpadok elektriny nakoniec narýchlo látal starý blok na hnedé uhlie. Vzniká tak dokonalá irónia: sucho odstaví bezemisné zdroje a chýbajúcu energiu vyrába špinavé uhlie.

Rovnaký problém má logistika na nemeckom Rýne. V úseku Kaub klesla hladina na 20 centimetrov. Lode pre chemické koncerny ako BASF nemôžu plávať plne naložené a náklad sa prekladá na kamióny – na nahradenie jednej lode ich treba až 150. Fabrika sa nepokazila, no výroba stojí neporovnateľne viac.

Kolaps na sálach aj na poliach

Na Slovensku sa ten istý príbeh začína pri nemocničnej posteli a končí na poliach. Počas júnových horúčav skolabovala na operačnej sále Univerzitnej nemocnice Bratislava inštrumentárka, zatiaľ čo pacienti na izbách namerali takmer 35 stupňov.

Ministri reagovali nesúrodými vyhláseniami – Kamil Šaško označil situáciu v nemocniciach za katastrofálnu, Robert Kaliňák spomínal vojenský výcvik bez klimatizácie a Robert Fico pri 37 stupňoch odporúčal stavbárom na D2 viac vody a prestávok. Richard Takáč zasa rieši sucho na poliach a závlahy.

K 10. augustu bolo extrémne sucho na 59 percentách Slovenska, pričom v hlbších vrstvách pôdy bol deficit až na 80 percentách územia.

Ak kukurica nedostane vlahu v čase, keď tvorí klas a zrno, neskorší dážď už úrodu nezachráni. Menej kukurice znamená menej siláže, drahšie krmivo pre dobytok a následný reťazový efekt na pultoch potravín.

Podľa odhadov Triodos Bank môžu horúčavy tento rok pripraviť ekonomiku EÚ približne o 180 miliárd eur, pričom najväčšiu časť tvorí stratený ľudský výkon. Ak kolabujú ľudia na pracoviskách, pojem konkurencieschopná ekonomika zostáva len prázdnou frázou.

Slovenské úrady vidia „ideológiu“

Zatiaľ čo obnoviteľné zdroje vyrobili v EÚ počas júla takmer polovicu elektriny a vietor so slnkom pomáhali vykrývať výpadky prehriatych jadrových a vodných elektrární vo Francúzsku aj Maďarsku, slovenské úrady pred tým zatvárajú oči.

Šéf ÚRSO Jozef Holjenčík masívne dotovanie zelených zdrojov označuje za „ideologicky motivovaný drahý omyl“, OZE posmešne premenováva na „občasné zdroje“ a slovenský mix postavený na jadre nazýva „geniálnym“.

SAPI však správne upozorňuje, že bezpečná a nízkoemisná dodávka elektriny nemôže stáť len na jednej technológii – ani na jadre. Vodné elektrárne obmedzuje sucho, jadrové zasa prehriate rieky a nimi vynútené odstávky.

Vietor a slnko chladiacu vodu nepotrebujú, stláčajú veľkoobchodné ceny elektriny a tvoria dôležitú časť diverzifikovaného energetického mixu.

Boj politikov a regulátora proti OZE tak podľa SAPI nie je bojom za stabilitu či ochranu peňaženiek, ale za zabetónovanie vysokých cien a vyššie riziko výpadkov.

Tomáš Taraba tomu tento týždeň nasadil korunu, keď z ôsmich veterných zón škrtol sedem a ponechal jedinú na východe Slovenska, hoci jeho vlastný rezort predtým metodiku na ich výber sám schválil.

Ako upozorňuje Klimatická koalícia, ide o čistý populizmus, ktorým vláda prehnane riskuje: Európska komisia nám takúto zmenu míľnika nemusí uznať a Slovensku hrozí, že bude musieť stámilióny eur z plánu obnovy dokonca vracať.

Priemyslu papierové odpustky nepomôžu

O nákladoch klimatickej politiky sa vedie mimoriadne hlasná debata aj na európskej úrovni. Európska komisia v júli navrhla spomaliť sprísňovanie emisného systému a ťažkému priemyslu ponechať časť bezplatných povoleniek až do roku 2038 v mene zachovania konkurencieschopnosti.

Úradníci sa snažia podnikom kompenzovať výdavky spôsobené reguláciou, no pod rukami im nekontrolovane rastú náklady zo samotnej zmeny klímy. A tie sa do roku 2038 odsunúť nedajú.

Priemyslu totiž nepomôže, keď mu na papieri uľavíme od emisných povoleniek a zo zelených zdrojov spravíme strašiaka. Realita vonku mu bude ďalej odstavovať elektrárne a ničiť dodávateľské reťazce. Skutočná konkurencieschopnosť sa bez dekarbonizácie dosiahnuť nedá – sú to spojené nádoby. Ak totiž zmenu klímy nezastavíme, čoskoro tu nezostane žiadna ekonomika, ktorú by bolo treba chrániť.

Článok bol zverejenený 14.8.2026: https://eubrief.sme.sk/nazory/c/taraba-skrta-vietor-holjencik-zosmiesnuje-obnovitelne-zdroje-klima-ukazuje-ze-uviazli-v-starom-svete