Slovakia did not include charging for emissions from heating and road transport in the amendment to the Emissions Trading Act. According to the European Commission, it should have done so by 25th September. The environment minister wants Brussels to change the directive. 

Slovensko nezahrnulo spoplatňovanie emisií z vykurovania a cestnej dopravy do novely zákona o obchodovaní s emisiami. Podľa eurokomisie tak malo urobiť do 25. septembra. Minister životného prostredia chce, aby Brusel smernicu zmenil.

Slovensko už dvakrát zmeškalo termín pre implementáciu novej verzie smernice o obchodovaní s emisiami – prvý bol 31. januára 2023, Európska komisia ho pre nečinnosť členských štátov presunula na 30. jún 2024. V júli poslala 26 členským štátom formálnu výzvu s tým, že majú dva mesiace, aby smernicu presadili do vnútroštátneho práva.

Slovenská vláda včera schválila novelu zákona o obchode s emisiami, kde novinky zo smernice čiastočne zahrnula – po novom sa napríklad spoplatnia emisie z námornej dopravy, postupne sa zruší udeľovanie emisných kvót „zadarmo“ leteckej doprave, načrtla mechanizmus, ako bude rozdeľovať peniaze z Environmentálneho fondu, aby išla celá suma na činnosti súvisiace s klímou.

Systém obchodovania s emisiami (EU ETS), ktorý táto smernica upravuje, je v skratke o tom, že najviac znečisťujúce sektory, ako sú ťažký priemysel a energetika, platia od jeho zavedenia za svoje skleníkové plyny. Každý rok platia za emisie o niečo viac, čo ich núti investovať do ich znižovania. Systém pomohol znížiť emisie z týchto sektorov o približne 47 percent medzi rokmi 2005 a 2023. V roku 2023 sa v nich emisie znížili medziročne o rekordných 15,5 percenta najmä vďaka rastu obnoviteľnej energie.

Slovensko už so spoplatnením palív súhlasilo

Hoci emisie v energetike a priemysle klesajú, nedarí sa ich znížiť v sektore vykurovania a dopravy. To je problém, keďže podľa záväzného európskeho klimatického zákona, pod ktorý sa podpísalo aj Slovensko, musia emisie skleníkových plynov v Únii klesnúť do roku 2030 o 55 percent v porovnaní s rokom 1990.

Európsky parlament, vlády členských štátov v Rade EÚ a Komisia preto v roku 2022 spoločne rozhodli, že zavedú druhý, paralelný systém obchodovania s emisiami EU ETS 2 pre dopravu a vykurovacie palivá. Konečné znenie smernice a súvisiace nariadenia boli odsúhlasené európskymi inštitúciami a členskými krajinami vrátane Slovenska v roku 2023.

Už pri jeho prijímaní sa kritici obávali sociálnych dosahov nového systému. Fakt je, že náklady na emisné povolenky sa prenesú do cien pre spotrebiteľov, čo pocítia najmä ľudia, ktorí už teraz dávajú veľkú časť príjmov na energie. Preto súbežne s novým systémom má vzniknúť 86,7-miliardový Sociálny klimatický fond, ktorý má tlmiť negatívne sociálne vplyvy zelených politík. Jeho efektívne použitie je predovšetkým v rukách vlád.

Na sociálne dôsledky EU ETS 2 sa odvoláva aj minister životného prostredia Tomáš Taraba. Do novely zákona o obchode s emisiami, ktorý včera schválila vláda, preto nezahrnul spoplatnenie emisií v sektore budov a dopravy.

Slovensko podľa neho nebude v tejto fáze implementovať časť európskej smernice, ktorá hovorí o zvýšení cien pre kúrenie, benzín či naftu. Európska komisia by to mala z pohľadu Slovenska prehodnotiť.

„Pokiaľ ide o tento nový emisný systém, budeme ho konzultovať s inými členskými štátmi. (…) Budeme prinášať túto tému na pôdu v Bruseli, že nemôžu všetko platiť občania,“ skonštatoval Taraba.

Využitie fondu majú v rukách štáty

Cieľom ETS 2 je znížiť emisie skleníkových plynov v spomínaných sektoroch o 43 percent do roku 2030 v porovnaní s úrovňami v roku 2005. V praxi to znamená motivovať ľudí, firmy aj verejné inštitúcie, aby opustili fosílne palivá vo vykurovaní aj v doprave. Spoplatnenie znečisťujúcich palív by tiež mohlo byť impulzom na šetrenie energiou a spustenie vlny renovácií budov a domov.

Na rozdiel od systému ETS 1, ktorý zahŕňa energetiku a priemysel, sa budú všetky kvóty obchodovať formou aukcie a žiadne sa nebudú rozdávať zadarmo.

Nový systém sa bude týkať distribútorov pohonných hmôt, ale je pravdepodobné, že časť nákladov sa prenesie na spotrebiteľov. Preto eurokomisia necháva otvorenú možnosť, aby sa štart nového EU ETS 2 mohol odložiť na rok 2028, ak by ceny energie (rozumej fosílnych palív) boli mimoriadne vysoké.

Smernica, pod ktorú sa podpísalo aj Slovensko, však zdôrazňuje, že nechce, aby na nový systém doplatili chudobní Európania. Časť príjmov z aukcií sa preto použije na podporu zraniteľných domácností a mikropodnikov prostredníctvom spomínaného Sociálneho klimatického fondu.

Aukcie by mali v rokoch 2026 až 2032 priniesť do fondu asi 65 miliárd eur, približne 5 miliárd eur bude pochádzať z aukcií 50 miliónov kvót v rámci EU ETS 1. Členské štáty prispejú 25 percentami zo svojich vlastných zdrojov, čím sa na sociálne kompenzácie celkovo uvoľní približne 86,7 miliardy eur.

To, ako sa tieto príjmy využijú, je v rukách vlád a malo byť aj predmetom včera prijatej novely. Podľa pravidiel by sa mali tieto príjmy použiť na investície do efektívnejších budov a dopravy s nižšími emisiami a na financovanie priamej dočasnej podpory príjmu pre zraniteľné domácnosti, používateľov dopravy a mikropodniky.

Čo bude ďalej

Do spustenia ETS 2 ostávajú viac ako tri roky. Z formálnej výzvy členských štátov zo strany Európskej komisie vyplýva, že s úplnou transpozíciou smernice o obchodovaní s emisiami mešká ďalších 26 členských štátov.

Ak sa neochota štátov prijať smernicu bude stupňovať, je možné, že Európska komisia nakoniec tlaku podľahne a príde k oslabenie nového systému ETS 2. Ak by sa však pravidlá zmenili tak, aby bolo možné cenu uhlíka v doprave a sektore budov držať umelo nízko, systém stratí zmysel ako nástroj na znižovanie emisií. Práve v čase, keď je pre čoraz naliehavejšie otepľovanie klímy potrebný opačný trend.

Jazyky: English | Deutsch

Článok bol publikovaný 5/9/2024 na EURACTIV.sk