Slovakia has a "historical and institutional debt" in the form of a low number of Slovak female ambassadors, says the state secretary of the Ministry of Foreign Affairs. The new leadership, she says, still guarantees political support for solutions to this situation. A more transparent selection process or even a gender audit could help.

Slovensko má „historický aj inštitucionálny dlh“ v podobe nízkeho počtu slovenských veľvyslankýň, hovorí štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí. Nové vedenie podľa nej stále garantuje politickú podporu riešeniam tohto stavu. Pomôcť môže transparentnejší výberový proces či dokonca rodový audit.

Na slovenskom ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí pôsobí na diplomatických aj nediplomatických miestach v súčasnosti 51,6 percenta žien. Generálnymi riaditeľkami sú tri ženy, pričom rezort má osem takýchto pozícií. Na úrovní riaditeľov odboru má ministerstvo 41 postov, z toho 18 vedú ženy.

Hoci je aj podľa týchto údajov diplomatiek v rezorte dostatočný počet, Slovensko má aktuálne na 70 veľvyslaneckých postoch iba 11 žien.

„Rezort diplomacie určite nemá núdzu o kvalitné ženy-profesionálky,“ hovorí Denisa Frelichová, koordinátorka pre postavenie žien, diverzitu a inklúziu rezortu diplomacie.

O tom, ako zlepšiť príležitosti žien v slovenskej diplomacii, diskutovali viacerí experti a expertky za okrúhlym stolom, ktorý portál EURACTIV Slovensko zorganizoval za podpory nadácie Heinricha Bolla.

Aktivity rezortu

Moderná diplomacia prechádza v ostatných rokoch prerodom. Tradične „mužská doména“ víta vo svojich radoch čoraz viac žien a ďalších členov marginalizovaných skupín. Najmä vo vyspelých krajinách pochopili, aké dôležité miesto zastávajú ženy pri rokovacích stoloch o zahraničnopolitických témach. Výskumy túto pridanú hodnotu potvrdzujú.

Podľa štátnej tajomníčky rezortu Ingrid Brockovej má vyrovnávanie „historického a inštitucionálneho dlhu“ v podobe nízkeho počtu slovenských veľvyslankýň politickú podporu aj u nového vedenia. „Aj bývalý minister Korčok, aj nový minister Káčer cítia túto tému, rozumejú jej a dôležité politicum tejto témy garantujú,“ vysvetlila Brocková.

Ministerstvo sa aj preto interne téme systematicky venuje. Príkladom sú rôzne vzdelávacie aktivity, ktoré tému prinášajú takmer všetkým zamestnancom a predstaviteľom. Naprieč rozvojovými projektmi kladie rezort diplomacie rovnako dôraz na rodovú rovnosť, ale aj témy ako ochrana životného prostredia a ľudských práv. Pri tvorbe nových strategických dokumentov sa rezort rovnako snaží reflektovať to, aby boli témy rovnosti príležitostí zastúpené medzi primárnymi oblasťami.

Pre verejnosť organizuje rezort Týždeň žien v diplomacii, ktorý doteraz prebehol dvakrát, v marci 2021 a marci 2022, vždy v termíne okolo Medzinárodného dňa žien. Po vzore Európskej služby pre vonkajšiu činnosť spustilo ministerstvo aj akciu Piatok o ženách, keď každý prvý piatok v mesiaci prezentuje príbeh úspešnej Slovenky, ktorá sa presadila aj v zahraničí. Rezort sa stal aj signatárom Charty diverzity.

„V oblasti diverzity a inklúzie sa v súčasnosti venujeme primárne ženám, pretože to tak cítime. No téma musí ísť ďalej,“ hovorí vyrovnávaní príležitostí na rezorte Ingrid Brocková. Podľa nej je diskusiu „potrebné rozširovať a senzitivizovať v celej spoločnosti“.

Riešenia existujú

Rezort má niekoľko možností, ako viditeľnú nerovnováhu v zastúpení riešiť.

Jedným z nich je transparentné výberové konanie. Inšpirovať sa dá napríklad Španielskom, kde by už v najbližších mesiacoch mala prejsť parlamentom zmena zákona, ktorá upraví výberový proces na veľvyslanecké posty. Hoci posledné odsúhlasenie kandidáta či kandidátky ostane, podobne ako na Slovensku, výsadou vládnej moci, žiadosti môžu do otvoreného výberového procesu zasielať všetci spôsobilí kandidáti a kandidátky. Z nich vyberá rezortná komisia užší zoznam tých, ktorých odporučí ministrovi, respektíve vláde. Na Slovensku ostáva proces výberu vrcholových predstaviteľov rezortu vrátane veľvyslancov záležitosťou najužšieho vedenia.

Významný vplyv môže mať aj rodový audit. Hoci ten priamo nevyrovná rozdiely v zastúpení mužov a žien vo vedení, rezortu ponúkne konkrétny obraz o tom, či a aké príležitosti ponúka mužom, ženám či iným marginalizovaným skupinám interne, ale aj navonok vo svojich aktivitách.

Rodové audity sú dnes štandardnou súčasťou hodnotení moderných inštitúcií vo vyspelých krajinách. Slúžia na hodnotenie a kontrolu inštitucionalizácie rodovej rovnosti v organizáciách vrátane ich politík, programov, štruktúr, poskytovania služieb či postupov a prerozdelenia rozpočtov. Takýmto auditom zatiaľ z verejných inštitúcií na Slovensku prešla len Slovenská akadémia vied. Pridať by sa k nej mohli aj najväčšie univerzity, keďže EÚ vo viacerých programoch požaduje, aby inštitúcia, ktorá sa chce uchádzať o granty, takýmto auditom prešla.

Kým v Českej republike prebiehajú rodové audity už dvanásť rokov, pričom napríklad tamojší Úrad vlády dokonca prešiel reauditáciou, Slovensko vo veľkom zaostáva. Dobieha nateraz len slovenský súkromný sektor.

Rezort diplomacie ako moderná slovenská inštitúcia by mohla takýmto procesom rovnako prejsť a inšpirovať tak aj ďalšie ministerstvá, potvrdili aj experti okrúhleho stola. Zosieťovanie na vnútroštátnej úrovni, medzi rezortami, ale aj neziskovkami, akademickou obcou či biznisom totiž podľa Denisy Frelichovej funguje „veľmi dobre“.

Podľa Ingrid Brockovej má MZVaEZ už teraz k dispozícii množstvo dát aj štatistík, no interne prebieha diskusia o tom, ako ich „nastaviť a preskupiť tak, aby sme vedeli odsledovať trendy pri realizácii špecifických opatrení“.

Článok bol publikovaný 18/10/2022 na EURACTIV.sk

Článok vznikol v spolupráci s