Partnership with NATO gives Kiev a better access to NATO programmes or intelligence materials. Opportunities for Ukraine troops will improve as they will be able to occupy positions in international NATO command structures and units. NATO benefits from this partnership as well.

Kyjev partnerstvom získa lepší prístup k programom Aliancie, či spravodajským informáciám. Zlepšia sa možnosti pre ukrajinských vojakov, ktorí budú môcť dokonca zastávať pozície v medzinárodných veliteľských štruktúrach a štáboch Aliancie. Výhody ale získava aj NATO.

Ukrajina sa minulý týždeň (12. júna) stala partnerskou krajinou Severoatlantickej aliancie. Zaradenie podporili jednohlasne všetky členské štáty Aliancie. Rozšírené možnosti spolupráce (EOP) získava na úrovni, akú doteraz využívali len Fíni, Švédi, Gruzínci, Jordánci a Austrálčania. Každá krajina má pritom podmienky partnerstva prispôsobené individuálnym požiadavkám, možnostiam a schopnostiam.

Rusko podľa očakávaní krok neprivítalo, keďže rozširovanie NATO na východ považuje za priamu hrozbu. Aliancia však pripomína, že rozšírené partnerstvo nemá vplyv na žiadne rozhodnutia o členstve v NATO. Spojenci naďalej „povzbudzujú a podporujú Ukrajinu v jej reformnom úsilí, a to  v oblasti bezpečnosti a obrany, civilnej ochrany, demokratického dohľadu a v boji proti korupcii“.

Rozhodnutie priradiť Ukrajinu k partnerom Aliancie podľa jej hovorkyne Oany Lungescu „uznáva doterajšie významné príspevky Ukrajiny do misií NATO a dokazuje pokračujúci záväzok Aliancie voči svojim partnerstvám, a to napriek pandémii COVID-19“.

Stále viac možností

Ukrajina sa stala členom Severoatlantickej rady spolupráce v roku 1991 a Severoatlantickým „partnerom za mier“ v roku 1994. O tri roky neskôr sa vzťahy ešte posilnili podpísaním Charty o osobitnom partnerstve, ktorou sa ustanovila Komisia NATO – Ukrajina (NUC).

Následne vzťahy na celé roky ochladli. Po ruskej anexii Krymu v roku 2014 a ďalším separatistickým snahám na východe krajiny sa však verejná mienka výrazne zmenila. Kým pred anexiou podporovalo vstup do NATO iba nízke percento Ukrajincov, rok 2014 priniesol zásadný obrat a dnes členstvo podporuje nadpolovičná väčšina obyvateľov, najviac – až 80 percent – v západnej časti krajiny.

Až v roku 2017 ukrajinský parlament prijal právne predpisy, ktorými sa obnovil strategický zahraničnopolitický cieľ Ukrajiny stať sa plnohodnotným členom NATO. Minulý rok vo februári podporil ukrajinský parlament aj zmeny a doplnenia ústavy. Členstvo v NATO teda ostáva pre Kyjev jednou zo základných priorít zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Ukrajina s Alianciou spolupracovala už na niekoľkých misiách a tréningoch. Svoje jednotky doteraz poskytla spojeneckým operáciám v Afganistane či Kosove, ako aj zásahovým silám NATO (NATO Response Force) či do aliančných cvičení. Kyjev míňa na obranu podľa Svetovej banky až 3,8 percenta svojho HDP ročne.

Dôležitosť ukrajinského členstva v NATO prízvukuje najmä Washington. Najkomplikovanejšie vzťahy s členmi NATO má Kyjev s Maďarskom, a to pre nezhody v právach pre maďarskú menšinu v Zakarpatsku. Budapešť od roku 2018 navyše blokuje stretnutia NUC.

Skeptický voči ukrajinskému členstvo ostáva aj Paríž. V súčasnosti je členstvo ale stále otázkou budúcnosti, vzhľadom na prebiehajúci konflikt na východe a fakt, že článok 5 zakladajúcej zmluvy o princípe „jeden za všetkých, všetci za jedného“, by mohol členské armády NATO bezodkladne do týchto bojov zapojiť.

Skutočný záujem?

Vo vrcholovej politike však po pozitívnych vyhláseniach zo strany nového prezidenta v minulom roku dochádza v ostatných mesiacoch k spomaleniu reforiem. Po rozpustení prvej Zelenského vlády sa na čelo rezortu obrany dostal po reformátorovi Andriyovi Zahorodniukovi skeptickejší Andriy Taran. Ten už vo svojom inauguračnom prejave v marci uviedol, že pre ukrajinskú armádu sú štandardy NATO „ambiciózne, no zároveň nedosiahnuteľné“. Ďalším kontroverzným krokom malo byť pozastavenie návrhu na reformu armády, ktoré Taran obhajoval tým, že ukrajinská armáda si namiesto reformy zaslúži úplný reštart. Partneri v NATO si preto nie sú úplne istí, či sa nadšenie novej ukrajinskej vlády so spolupráce s Alianciou mení, respektíve utlmuje.

Koronakríza navyše spomalila nielen zmeny na rezorte obrany, ale aj pri snahe o posun v nepopulárnych vyjednávaniach so separatistami. Tie odsúdili aj mnohí členovia parlamentu a blízki spolupracovníci prezidenta Volodymyra Zelenského.

Štatút EOP, o ktorý požiadal Kyjev v januári tohto roka, bude pre Ukrajinu znamenať lepší prístup k programom interoperability, ale aj aktívnejšie zdieľanie spravodajských informácií. Kyjev sa môže zapájať do operačného plánovania NATO na riešenie krízových situácií a rozšíria sa aj možnosti ukrajinských príslušníkov ozbrojených síl zúčastňovať sa mnohonárodných vojenských cvičení, či dokonca zastávať pozície v medzinárodných veliteľských štruktúrach a štáboch Aliancie.

Partnerstvo bude výhodné aj pre NATO. Ukrajina by mohla zvýšiť príspevok do operácii, zdieľať a využívať svoje znalosti a informácie v kybernetickej oblasti, či know-how o ochrane čiernomorského regiónu. Isté druhy spravodajských informácií, ktoré vďaka Ukrajine NATO získa, môžu byť pre misie a operácie Aliancie rovnako zásadné.

Ukrajina ako bližší partner je dobrá správa pre Slovensko

Slovenská republika privítala zaradenie Ukrajiny medzi partnerské krajiny Severoatlantickej aliancie s rozšírenými možnosťami praktickej spolupráce. Podľa rezortu diplomacie ide o „ocenenie doterajšej významnej spolupráce Ukrajiny s NATO“.

„Demokratická a stabilná Ukrajina je dôležitá pre zachovanie bezpečnosti a stability celého euroatlantického priestoru,“ uviedol rezort v tlačovej správe.

Slovensko v súčasnosti svoju východnému susedovi prakticky pomáha najmä prostredníctvom Zvereneckého fondu NATO pre likvidáciu nevybuchnutej munície a nástražných výbušných systémov (EOD/C-IED). Ten Slováci dokonca vedú.

„Ide o prejav solidarity s krajinou sužovanou ozbrojeným konfliktom, ako aj o dôkaz našich spôsobilostí schopných prispieť k budovaniu bezpečnosti v krajine,“ dodáva rezort diplomacie.

Podľa zahraničnopolitických priorít novej slovenskej vlády by chcel rezort diplomacie okrem toho pokračovať v účasti na misii Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ na Ukrajine.

Článok bol publikovaný 15/6/2020 na Euractiv.sk