At a time of geopolitical turbulence and an increased risk of dependence on energy commodity supplies, both European and Slovak leaders are increasingly talking about nuclear energy.

Jadrová energia po rokoch v úzadí zažíva comeback. Naratív o odpájaní, vysokej cene či problémoch s odpadom postupne nahrádza obraz atómovej elektrárne ako kľúča k prežitiu priemyslu, stabilným cenám a energetickej sebestačnosti. Potvrdzuje to aj rast výroby elektriny z jadra a záujem o výstavbu nových reaktorov. 

Investor, ktorý prichádza na Slovensko, sa dnes podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas) ako prvé už nepýta na výšku daní či odvodov, ale „či máme dostupnosť energií, či sme sebestační vo výrobe elektrickej energie a či kapacita prenosovej a distribučnej sústavy bude stačiť na jeho potreby,” uviedla na štvrtkovej konferencii Energia pre udržateľné podnikanie organizovanej Americkou obchodnou komorou na Slovensku.

Veľké plány na výstavbu 

Firmy podľa odborníkov potrebujú istotu, že keď zapnú stroje, elektrina v sieti nielen bude, ale jej cena ich nezruinuje. Podľa prezidentky Microsoftu pre strednú Európu Barbory Paulovič Deckerovej je energia zároveň predpokladom pre digitálnu transformáciu a inovácie. „Energia, ktorá sa iba obchoduje, je moderná železiareň. Energia, ktorá sa premieňa na digitálny priemysel, zručnosti a inovácie, je rast HDP,“ zdôraznila. 

Slovenská vláda na tento dopyt reaguje ambicióznym plánom. Saková vyzdvihla plán na výstavbu nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach, ktorý má posilniť transatlantické partnerstvo s USA. 

„Na vybudovaní tohto nového jadrového zdroja budeme veľmi úzko spolupracovať so Spojenými štátmi americkými,” uviedla s tým, že okrem nového jadrového zdroja má k vybudovaniu lepšej energetickej sebestačnosti do roku 2050 prispieť aj projekt v oblasti malých jadrových reaktorov realizovaný slovenskými elektrárňami a podporený grantom americkej vlády.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) vyčíslil, že dekarbonizácia ťažkého priemyslu bude vyžadovať výstavbu 140 nových jadrových reaktorov na európskom území. „Keď tu chceme niečo vyrábať a chceme novú vlnu investícií, bez nových zdrojov elektriny to nepôjde,“ dodal Taraba.

Čistý mix

Slovensko vďaka jadru patrí podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu medzi svetovú špičku v čistote energetického mixu. Tento domáci optimizmus potvrdzujú aj čísla z Bruselu. 

Podľa Eurostatu výroba jadrovej energie v EÚ v roku 2024 stúpla o 4,8 percenta, čo predstavuje rast už druhý rok po sebe. Jadro dnes pokrýva takmer štvrtinu celkovej produkcie elektriny v Únii. Slovensko v tomto rebríčku exceluje – s podielom 61,6 percenta na celkovej výrobe elektriny je druhým najväčším jadrovým hráčom v EÚ, hneď po Francúzsku.

V Maďarsku, Bulharsku, Belgicku, Fínsku a Česku tvorila jadrová energia približne 40 percent všetkej vyrobenej elektriny. Naopak, v Holandsku pochádzalo z jadrových elektrární len 2,9 percenta vyrobenej elektriny.

Strategická chyba Európy 

Zmena nálady v súvislosti s jadrom neprišla náhodou. Je výsledkom bolestivého vytriezvenia z energetickej závislosti od Ruska, krajín stredného východu a aktuálnej volatility cien fosílnych palív. 

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen na summite v Paríži otvorene priznala, že ústup od jadra bol vedomou, no chybnou politickou voľbou. „Zníženie podielu jadra bolo voľbou, no dnes som presvedčená, že to bola strategická chyba, keď sa Európa obrátila chrbtom k spoľahlivému a cenovo dostupnému zdroju nízkoemisnej energie. To by sa malo zmeniť,“ vyhlásila.

K tomuto hlasu sa pridal aj nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý kritizoval nemeckú politiku rýchleho odstavovania reaktorov. Nemecký odklon od jadra vníma ako hazard s budúcnosťou nemeckého priemyslu obzvlášť preto, že krajina dnes čelí najdrahšej energetickej transformácii na svete.

Dekarbonizácia s malými reaktormi 

Budúcnosť jadra však nemusí stáť len na gigantických projektoch. Čoraz hlasnejšie sa hovorí o malých modulárnych reaktoroch (SMR), ktoré by mohli dekarbonizovať oceliarne či chemické závody. Podľa strategických plánov Komisie by sa mohli dostať prvé do prevádzky na začiatku 30. rokov. 

„Okrem výroby elektriny ponúkajú SMR široké možnosti, od pomoci podnikom až po poskytovanie spoľahlivej nízkouhlíkovej energie občanom pre diaľkové vykurovanie,” vyhlásil eurokomisár pre energetiku a bývanie Dan Jørgensen na fóre Európskej priemyselnej aliancie pre malé modulárne reaktory a zdôraznil, že pre úspech je nutná spolupráca medzi priemyslom, regulačnými úradmi a investormi.

Experti na konferencii AmCham však varovali, že technológie sú len jednou stranou mince. Tou druhou je ľudský kapitál. Slovensko a celá Európa čelia akútnemu nedostatku odborníkov, keďže generácia, ktorá elektrárne stavala a prevádzkuje, odchádza do dôchodku. Bez kvalifikovanej pracovnej sily tak ani ambiciózne plány na inovácie a investície nemusia byť úspešné. 

 Článok bol publikovaný 27.3.2026 na euBrief.sk