The assassination attempt has made Donald Trump a living martyr and may even evoke mythological and biblical connotations among his supporters. The contrast between Joe Biden's image of "old, forgetful man" and Trump's image of "unstoppable warrior" will be even stronger, Amerikanist MATEJ LAŠ tells EURACTIV Slovensko. 

Pokus o atentát spravil z Donalda Trumpa žijúceho martýra a u jeho podporovateľov môže budiť až mytologicko-biblické konotácie. Kontrast medzi obrazom „vetchého zábudlivého starčeka“ Joea Bidena a „nezastaviteľného bojovníka“ Trumpa bude ešte silnejší, hovorí pre EURACTIV Slovensko amerikanista MATEJ LAŠ.

Mgr. Matej Laš, PhD. pracuje na Katedre anglistiky a amerikanistiky Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela, kde sa venuje primárne prekladu a dejinám. V spoluautorstve preložil knihu o Trumpovom úradovaní v prezidentskej kancelárii s názvom Oheň a síra (2018). Publikuje v Historickej revue a zaoberá sa audiovizuálnym prekladom.

V rozhovore sa dočítate:

• ako atentát ovplyvní americké prezidentské voľby,
• či Donald Trump bude vedieť ukočírovať svoj nový kult osobnosti,
• čím by mohla nová situácia pomôcť Joeovi Bidenovi,
• či republikáni môžu prehodnotiť politiku držania zbraní a izolacionizmu, 
• na čo by sa mala EÚ pripraviť, ak sa Trump vráti do Bieleho domu,
• v čom sa americká reakcia na atentát líši od slovenskej.

Aký vplyv môže mať atentát na Donalda Trumpa na prezidentské voľby? Ide o „čiernu labuť“, ktorá mu ich môže pomôcť vyhrať?

Určite mu nemôže ublížiť. Dá sa predpokladať, že silných odporcov, ktorí by išli voliť proti Trumpovi, to nijako neovplyvní. Na druhej strane, najmä kresťanskú voličskú základňu so silnými nacionalistickými tendenciami, ktorá tvorí silné gro jeho stúpencov, môže tento incident ešte väčšmi zmobilizovať. Z Trumpa pokus o atentát už teraz urobil žijúceho martýra a jeho príbeh môže mať v danej komunite až mytologicko-biblické konotácie.

To si uvedomil aj Trump hneď po okamihu streľby, keď pred útekom ešte využil svoj marketingový talent. Zodvihol päsť a so zakrvavenou tvárou začal kričať „Fight!“ (Bojujte!) – čokoľvek to vlastne znamená.

Domnievam sa, že v očiach daných voličov, ktorí možno aj po procesoch s Trumpom vajatali, zrazu ešte zosilnel jeho kult osobnosti. Metaforicky v priebehu pár sekúnd zažil svoje „ukrižovanie“ a aj „zmŕtvychvstanie“ a vlastnou krvou tak „zmyl svoje hriechy“. Trump to vie, a preto v najnovších príspevkoch píše, ako ho zachránila Božia ruka a podobne. Na rozdiel od Bidena dokáže Trump ponúknuť silné obrazy, a tie nemožno podceňovať.

Znovu sme sa tak stali svedkami udalosti, ktorá pohne dejinami? 

Fotka, ako Trump drží zaťatú päsť s krvou na tvári a americkou vlajkou v pozadí, bude nepochybne súčasťou budúcich učebníc. Podobne ako inde, aj v Spojených štátoch majú sklon k mytologizovaniu svojich hrdinov a toto môže pripomínať mierne zidealizované príbehy ich otcov-zakladateľov.

Myslím, že sme svedkami historickej chvíle, či sa nám to páči, alebo nie. Trumpovej kampani to tak dodá silný novy impulz a aj keby nepresvedčil niektorých nerozhodnutých voličov, tak tých svojich zmobilizuje na 110 percent. Zároveň ich však ešte pred voľbami bude musieť udržať na uzde, čo nebude mať ľahké. Akákoľvek forma odplaty sa mu totiž môže škaredo vypomstiť a ak v nej prispeje svojou rétorikou, politicky ju nemusí ustáť.

Joe Biden bol v ťažkej situácii už pred atentátom, keď sa šírili výzvy na jeho odstúpenie pre zdravotné dôvody. Akú reakciu možno teraz čakať od Demokratickej strany?

Áno, po tomto incidente bude ešte výraznejší rozdiel medzi obrazom „vetchého zábudlivého starčeka“ Bidena a „nezastaviteľného bojovníka“ Trumpa. Naopak, z médií podľa mňa vo veľkom zmiznú titulky o zdravotných ťažkostiach Bidena a prekryjú ich správy o atentáte, čo tiež nemusí Bidenovi zákonite ublížiť. Biden v najbližších dňoch určite neodstúpi, v momentálnej situácii by to pôsobilo ako nejaké priznanie viny a išlo by o politickú samovraždu demokratov.

Celkovo nepredpokladám, že Biden odstúpi. V auguste sa podľa mňa stane oficiálnym kandidátom demokratov. Treba si uvedomiť, že v novembri sú voľby a vybudovať nového kandidáta za štyri mesiace je prakticky nemožné. Do úvahy by hypoteticky mohla prísť viceprezidentka Kamala Harris, ale tá je príliš kontroverzná aj pre istú časť demokratických voličov. Dokonca si myslím, že teraz sa hlasy volajúce po odstúpení Bidena zvnútra demokratov pomaly utíšia.

Prebudí atentát opäť debatu o držbe zbraní? Je šanca, že na ňu prehodnotí názor aj samotný Trump, ktorý je jej veľkým zástancom?

Otázka prístupu k zbraniam je po takomto incidente, kde mal dvadsiatnik k dispozícii M16-tku, jednoznačne na mieste. Republikáni sa jej však budú logicky vyhýbať, keďže ich strana volá po úplnej slobode nosiť zbrane odvolávajúc sa na druhý dodatok ústavy. Mimochodom, historicky tento dodatok vznikol v snahe brániť jednotlivé štáty pred možnou diktátorskou federálnou vládou. Otcom-zakladateľom nešlo o právo jednotlivca zakupovať zbrane.

Na strane druhej, demokratom nebude zostávať nič iné, iba túto neustále prítomnú otázku opakovane zdôrazňovať. Otázka pre niekoho bezbrehej osobnej slobody je však príliš integrálnou súčasťou Republikánskej strany, aby ich hoc aj takýto incident presvedčil o opaku. Koniec koncov, ich názory nezmenil ani útok na Kapitol či časté streľby na školách. Tiež nezabúdajme, ako ich chcel riešiť samotný Trump – vyzbrojením učiteľov. Republikáni budú naďalej neustále opakovať mantru, že „hrdina so zbraňou zastaví zloducha so zbraňou“.

Aký to môže mať vplyv na spoločenskú situáciu v Spojených štátoch? Podobne ako Slováci, Američania čelia veľkej polarizácii.

Situácia tam nie je dobrá a celkom očividne sa radikalizujú obe strany. Podľa prieskumu od Chicagskej univerzity si až 10 percent dospelých Američanov (26 miliónov ľudí) myslí, že na porážku Trumpa je nutné použiť násilie. Je prekvapivé, že za použitie násilia v prospech Trumpa je len 6,9 percenta Američanov, teda 18 miliónov. V januári tohto roku to bolo ešte naopak a väčšie percento ľudí považovalo za vhodné použiť násilie v prospech Trumpa.

Demokratická strana je celkovo viac roztrieštená a heterogénnejšia, vidíme to aj v otázke izraelsko-palestínskeho konfliktu. Bude preto zrejme nútená riešiť túto otázku aj vnútri strany.

Útok na Kapitol a silný návrat kontroverznej osobnosti, akou je Trump, ktorý rúca aj posvätnú pôdu volebných výsledkov hlásaním ich neplatnosti, môže byť vskutku výbušná kombinácia. Strach z občianskej vojny narastá. Kľúčové budú najbližšie dni a týždne, keď bude nutné situáciu upokojiť. Ak to urobia obe strany, spoločnosť sa z toho otrasie. Ak nie, čakajú nás krušné časy. Politický systém dvoch strán môže byť v tomto veľmi nebezpečný.

Obavy z Trumpovho návratu do Bieleho domu posledné mesiace výrazne zamestnávali väčšinu amerických spojencov. Osobitne by o tom vedela rozprávať Ukrajina. Na čo by sa EÚ mala pripraviť, ak by sa Trump v novembri stal prezidentom?

Obávam sa, že na túto otázku by chcela poznať odpoveď aj samotná EÚ. Problém je, že Trump je pomerne nepredvídateľný. Dlhodobo a opakovane hovorí o nespokojnosti s rolou Spojených štátov v NATO, ktorá je podľa neho neúmerne vysoká. Sťažuje sa na krajiny, ktoré do rozpočtu na obranu nevkladajú aspoň dve percentá HDP, a dokonca sa vyhráža vylúčením, prípadne minimalizovaním vkladu z Washingtonu.

Únia by sa tak v prípade jeho zvolenia musela viac spoliehať na seba. Otázne je, ako rýchlo by sa dokázala adaptovať. To môže byť, obzvlášť v čase vojny na Ukrajine, naozaj otázkou života a smrti.

Na poslednom NATO summite sa členovia Aliancie snažili zabezpečiť spoluprácu s Ukrajinou na najbližšie roky tak, aby ju ani Trump nemohol ľahko naštrbiť či nebodaj zrušiť. Samozrejme, Trump sa zastrája, že v prípade jeho zvolenia bude vojna na Ukrajine vyriešená do pár dní, pretože si rozumie s Putinom a aj so Zelenským. Na takéto vyhlásenia sme však uňho pomerne zvyknutí a nepochybne ich aj európski politici berú s istou rezervou.

Môže teda Trump opäť vydať Spojené štáty na cestu izolacionizmu? 

Táto politika je v republikánskej strane pomerne silne zastúpená. Izolacionizmus verzus intervencionizmus je v americkej politike už vyše storočná otázka. (Ide o spor medzi ideami, či nezasahovať, alebo naopak zasahovať do medzinárodného diania, pozn. red.)

Všeobecný názor v prospech intervencionalizmu sa preklopil najmä v období druhej svetovej vojny a následnej studenej vojny.  Ak sa po nasledujúcich voľbách ocitneme v realite, kde už Amerika nebude „svetovým policajtom“, čakajú nás veľmi divoké roky. Na druhej strane si myslím, že aj republikáni si uvedomujú, že napriek veľkým investíciám v prospech bezpečnosti Európy z ich strany je to stále obojstranne výhodné.

Slovákom ponúka atentát na Trumpa paralely s teroristickým útokom na Roberta Fica. Niektorí republikáni z útoku obvinili médiá a Bidenovu Demokratickú stranu a o útoku sa rozšírila vlna konšpiračných teórií. V čom je reakcia Američanov odlišná oproti tej slovenskej?

V republikánskej strane nie je taká hystéria, akej sme čelili v prípade SNS alebo niektorých členov SMER-u okamžite po atentáte, respektíve aspoň nie v jej najvyšších radoch. Vo všeobecnosti panuje zhoda, že situáciu treba upokojiť. Samotný Biden okamžite prišiel s tlačovkou, v ktorej skritizoval akúkoľvek agresiu, a aj zatelefonoval Trumpovi, čo Trump aj explicitne ocenil.

Iste, medzi republikánmi sa objavujú aj hlasy, ktoré chcú situáciu okamžite politicky využiť. Za ten najvýznamnejší zrejme môžeme považovať horúceho adepta na post Trumpovho viceprezidenta J. D. Vancea. Vance naznačil kauzálnu súvislosť medzi faktom, že Biden hovorí o Trumpovi ako o antidemokratickom diktátorovi, a samotným pokusom o atentát. To sú nebezpečné tvrdenia, ktoré len zbytočne bičujú už beztak poriadne napäté emócie.

Podobne ako v slovenskom prípade, tak aj v Spojených štátoch čelia bezpečnostné zložky kritike, že nezvládli situáciu. 

Myslím si, že vyšetrovanie motívu a atentátnika bude v Spojených štátoch o niečo profesionálnejšie a nebudú ho sprevádzať úniky ako u nás. Médiá už zistili, že atentátnik bol registrovaným voličom republikánov a podľa známych bol jasný konzervatívec. Zároveň však pred pár rokmi prispel združeniu, ktoré spadalo pod Demokratickú stranu. Táto nejednoznačnosť alebo istá „pomýlenosť“ v charaktere atentátnika je príznačná aj pre našu situáciu.

Chcel by som veriť, že dôvera v demokratické inštitúcie je v Spojených štátoch o niečo väčšia ako u nás. Nádejam sa, že vyšetrenie motívu prebehne transparentne a že o zdravotnom stave exprezidenta nás rozhodne nebude informovať minister vnútra. Navyše, my sme zažili takéto niečo v ére našej novodobej samostatnosti po prvý raz, čo sa o Spojených štátoch povedať nedá.

Čo hovoria historické precedensy? 

Atentáty na amerických prezidentov dokázali v minulosti krajinu spojiť. Príkladom je, žiaľ, úspešný atentát na Johna F. Kennedyho alebo ten neúspešný na Ronalda Reagana. U nás sa zdá, že pokus o atentát vyvoláva ešte väčší nepokoj než proklamovaný zmier. Situácia v Spojených štátoch je na druhej strane o to dramatickejšia, že v novembri sú voľby a bude závisieť od oboch strán, no najmä od republikánov, ako budú s touto témou pracovať.

Článok vznikol v spolupráci s