In the past, gunpowder or nuclear power changed the nature of defence. Today, it is being changed by a new breakthrough technology. Although investing in it is high-risk, it also has a major potential impact, according to the European institutions. Slovak companies are also bringing globally unique systems to the market.
V minulosti zmenil charakter obrany pušný prach či nukleárna energia. Dnes ho mení nová prelomová technológia. Hoci je investovanie do nej vysoko rizikové, aj podľa európskych inštitúcií má zásadný potenciálny vplyv. Celosvetovo unikátne systémy prinášajú na trh aj slovenské firmy.
Od umelej inteligencie (AI), veľkých dát, cez autonómne systémy a hypersonické zbrane, po robotiku či biotechnológie: práve tieto technológie sú ústrednými témami debát o tom, ako posilniť strategickú autonómiu EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany.
Vznikajúce a prelomové technológie (Emerging and Disruptive Technologies, EDT) v obrane majú potenciál zmeniť a vylepšiť vojenské kapacity, operácie a celkové stratégie. Presne tak, ako sa to v minulosti podarilo vtedy, keď boli do vojen zapojené konské záprahy, pušný prach či vynájdenie nukleárnej energie.
„Prelomovú technológiu v obrane“ charakterizujú európske predpisy ako „vylepšenú alebo úplne novú technológiu“, ktorá prináša „radikálnu zmenu, vrátane zmeny paradigmy v koncepcii a riadení obranných záležitostí“. Aj podľa európskych inštitúcií je vývoj takejto technológie „vysokorizikový, (avšak) s vysokým potenciálnym vplyvom“, pričom je ju častokrát možné uplatniť nielen v obrannom, ale aj civilnom či vesmírnom priemysle. Aj preto patrí medzi priority Únie v debatách o strategickej autonómii.
EURÓPSKE INICIATÍVY
Únia sa od roku 2016 zapojila do viacerých dôležitých iniciatív, zameraných na posilnenie Európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB). Únia medzi tieto iniciatívy zaraďuje:
(1) Strategický kompas, ktorý by mal byť hotový začiatkom roka 2022. Ako základný strategický dokument bude postavený na jednotnom vnímaní hrozieb a bezpečnostných výziev, ale aj nastavení reálnych cieľov. A aj vďaka tomu dostanú technologické plánovanie a investície politické usmernenia v podobe špecifických priorít;
(2) Stálu štruktúrovanú spoluprácu (PESCO), ktorá zapája 26 krajín do vývoja konkrétnych spôsobilostí a techniky;
(3) Európsky obranný fond (EDF), ktorý vyčleňuje na obranné aktivity finančné prostriedky. Až tretina, teda 2,65 miliardy eur z celkového rozpočtu (7,95 miliardy eur vo Viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027) je vyčlenená na financovanie výskumných činností. Zvyšok (5,3 miliardy eur) má doplniť spolufinancovanie vývojových fáz vybraných projektov. Nariadenie o EDF navyše rieši prevratné obranné technológie aj priamo. Väčšina európskych priemyselných odvetví totiž v tejto oblasti závisí od sektorových inovácií spoločností, ktoré pochádzajú z krajín mimo EÚ. V tejto súvislosti sa predpokladá, že sa najmenej štyri až osem percent finančného krytia projektov (teda vyše 318 až 636 miliónov) premietne do tohto druhu inovácií. Keďže prevratné technológie môžu byť založené aj na koncepciách alebo ideách, ktoré prichádzajú od netradičných obranných aktérov, fond by mal umožňovať dostatočnú flexibilitu na zapojenie rôznych zainteresovaných strán.
(4) Nedávno dohodnutý Akčný plán pre synergie medzi civilným, obranným a vesmírnym priemyslom z februára 2021 (tzv. Three-Point Belt Plan) môže pôsobiť ako multiplikátor ostatných iniciatív. Rôzne investičné portfóliá EÚ totiž sústreďuje na vznikajúce a prevratné technológie, kľúčové pre viac ako jeden sektor. Akčný plán vychádza z Priemyselnej stratégie EÚ, ktorú Komisia vydala v marci 2020.
(5) Európska komisia tiež pokračuje v príprave tzv. Observatória kritických technológií EÚ (EU Observatory for Critical Technologies), ktoré zafinancuje z vlastných zdrojov. V spolupráci s Európskou obrannou agentúrou (EDA) či Spoločným výskumným centrom EÚ (JRC), má stredisko „monitorovať a analyzovať kritické technológie, ich potenciálne aplikácie, hodnotové reťazce, potrebnú výskumnú a testovaciu infraštruktúru, požadovanú úroveň kontroly EÚ a existujúce medzery a závislosti“. Zároveň bude každé dva roky v utajenom režime vydávať správu o kritických technológiách pre civilný, obranný a vesmírny priemysel a monitorovať aj závislosť na neeurópskom priemysle.
(6) Európska obranná agentúra (EDA) tvrdí, že sama pracuje v oblasti EDT v dvoch oblastiach. V prvej, konceptuálnej, prináša definície, navrhuje monitoring a nastavuje akčný plán. V druhej, praktickej, sa snaží identifikovať vznikajúce technológie, vyhodnotiť ich prelomový potenciál a podporiť kolaboratívne projekty v tejto oblasti. Konkrétne ide o tzv. Zastrešujúcu strategickú výskumnú oblasť, (Overarching Strategic Research Area, OSRA). EDA má na výskum v oblasti EDT vyčlenený samostatný rozpočet.
Únia a jej členské krajiny do EDT investujú neporovnateľne menej ako svetové mocnosti, vrátane Číny či Spojených štátov. Tak, ako pri iných technológiách, aj tu platí, že čím neskôr sa s investíciami začne, tým viac sa priepasť medzi oneskorencami a lídrami prehĺbi.
Európske výdavky na obranu nateraz neboli zásadne ovplyvnené hospodárskou krízou, ktorú prináša pandémia. No vzhľadom na očakávané dlhodobé dôsledky a dramatický nárast štátneho dlhu v celej Únii zatiaľ nemožno kresanie obranných rozpočtov vylúčiť. Experti sa aj preto obávajú, že výskum a vývoj budú prvou oblasťou, kde sa to môže diať.
NAJZÁSADNEJŠIA TECHNOLÓGIA
Konkrétnych technológií, ktoré majú potenciál meniť obranu a bojisko, je dnes množstvo. Think tanku Európskeho parlamentu však prízvukuje dôležitosť šiestich, a to najmä z pohľadu európskeho trhu.
(1) Umelá inteligencia, strojové učenie a veľké dáta. Z pohľadu EÚ ide o softvérové technológie, ktoré vďaka pokročilej výpočtovej technike dokážu analyzovať a interpretovať obrovské masy dát. Vďaka nim sa na bojisku prostredníctvom nich získava strategická prevaha. Rozhodnutia je možné robiť rýchlejšie, keďže systém vyhodnocuje možnosti efektívnejšie. Ak je útok, napríklad kybernetický, spustený umelou inteligenciou, pripísanie jeho pôvodu sa ale stáva omnoho náročnejším.
(2) Pokročilé robotické a autonómne systémy. Ide o technológie, ktoré umožňujú prevádzkovanie neozbrojených systémov, avšak majú iné, pokročilé spôsobilosti. Operujú navyše bez dohľadu či kontroly človeka. Ich výhodou je rýchlosť využitia, rozsiahly priestor, v ktorom dokážu byť využité, ale aj precíznosť. S ňou súvisí nielen správnosť pri zásahu, ale aj znižovanie rizika kolaterálnych škôd. Rizikom je možnosť ich proliferácie, najmä preto, že je ich produkcia čoraz lacnejšia.
(3) Biotechnológie. Biologické systémy alebo inovácie v biovede s pokročilými vlastnosťami zahŕňajú napríklad geneticky modifikované baktérie, ale aj fyzické či kognitívne vylepšenia, alebo moderné liečebné metódy. Integrácia tejto technológie s robotickými alebo autonómnymi systémami môže mať ešte výraznejší vplyv. Rovnako však rastie aj riziko zjednodušovania zbrojenia biologickými zbraňami.
(4) Prenosové technológie s novým efektom. Vďaka nim sa rôzne druhy munície či iného tovaru dokážu premiestniť z jednej časti planéty na druhú obrovskou rýchlosťou a s výnimočnou presnosťou. Ide o hypersonické zbrane, zbrane s usmernenou energiou (DEW) či sonické a akustické systémy. V súčasnosti vytvára najviac obáv rozšírenie hypersonických zbraní a nové preteky svetových mocností v ich zabezpečovaní.
(5) Satelity a vesmírna technológia a prostriedky. Technológie, ktoré umožňujú prístup k vesmíru, prípadne sú umiestnené vo vesmíre a umožňujú operácie v tomto priestore. Ide zároveň o prostredie, v ktorého využití sa začínajú krajiny pretekať, napríklad aj vďaka opakovateľne používaným štartovacím systémom či raketám.
(6) Rozhranie človek-stroj. Ide o technológie, ktoré umožňujú interakciu medzi počítačom a človekom, vrátane prenosu informácií či spolupráci osôb a prístrojov. Komunikácia medzi vnemami osôb či počítačov (brain-to-brain alebo brain-to-machine) alebo interaktívne učenie, môžu dopomôcť pri navigácii komplexných scenárov aj priamo na bojisku. Riziká nezamýšľaných následkov či zlyhaní sú však stále veľké.
Ďalšie technológie, ktoré sú podľa analytikov vysoko relevantné pre budúcnosť bezpečnosti a obrany, zahŕňajú napríklad systémy, ktoré fungujú na pokročilých energetických zdrojoch. Patrí sem aj vývoj a výroba inovatívnych materiálov, kvantová technológia, ukladanie dát a moderná telekomunikácia či senzorické a radarové technológie.
ODPORÚČANIA
Európska komisia v súčasnosti nepristupuje k oblasti EDT len v kontexte obrany a bezpečnosti, ale skôr z pohľadu technologických inovácií a rozvoja priemyslu. Napriek tomu pokračuje v nastavovaní štandardov, a to aj z etického pohľadu využívania týchto moderných nástrojov. V tom vidí aj svoju najdôležitejšiu úlohu.
Okrem nastavovania a dodržiavania etických princípov však mnoho organizácií vytvára v ostatných rokoch aj série odporúčaní pre krajiny či vlády o tom, ako k EDT pristupovať a vylepšovať jej potenciál.
Think tank Európskeho parlamentu odporúča členským krajinám EÚ odštartovať široké spektrum iniciatív, pričom kľúčom k úspechu bude podľa nich identifikácia ich vhodnej kombinácie s politickými rozhodnutiami. Tie by mali byť sprevádzané primeraným plánovaním, priebežným monitorovaním a hodnotením, ako aj analýzami ex ante. Zároveň musia mať jasné prepojenie na zastrešujúcu intervenčnú logiku.
Ak je to možné, štáty majú klásť dôraz na technologicko-agnostický prístup. Znamená to, že je ich využitie vhodné pri riešení viacerých výziev naraz. V neposlednom rade je odporúčaním aj zapojenie iných odvetví, keďže tempo, akým sa vyvíjajú technológie dnes, nie je ani zďaleka kompatibilné s „rýchlosťou“ robustného obranného vývoja či obstarávania. Možnosťou je preto, napríklad uľahčenie prístupu k obstarávaniam či výskumu pre také spoločnosti, ktoré sa tradične nezaoberajú obrannými technológiami.
Najnovšie odporúčania pre americký Kongres, ktoré pripravila Kongresová výskumná služba, podobne konštatujú, že financovanie nie je ani v Spojených štátoch dostatočné. Vzhľadom na to, že vývoj EDT býva časovo aj finančne náročný, no zároveň negarantuje návratnosť a je riskantný, dodávatelia trpia pod tlakom zmien vo financovaní. To znižuje ich schopnosť najať a udržať si kvalifikovanú pracovnú silu a v konečnom dôsledku dosiahnuť aj požadovanú efektívnosť.
Aj Washington sa navyše borí s roztrieštenosťou portfólia, preto experti radia zvoliť holistickejší prístup, aby sa technológie mohli kombinovať a integrovať. Zjednodušovanie pravidiel a prístupu, ale aj spolupráca so súkromným sektorom je ďalšie z odporúčaní. Štúdia z roku 2018 totiž potvrdila, že od fázy analýzy a definovania požiadaviek, až po vytvorenie základnej operačnej spôsobilosti, prejde v Štátoch až 81 mesiacov. Naproti tomu trvá obdobný vývoj súkromnej spoločnosti šesť až deväť mesiacov.
EDT sa omnoho aktívnejšie venuje aj Severoatlantická aliancia. Od roku 2019 má „cestovnú mapu“ ich implementácie (Emerging and Disruptive Technology Implementation Roadmap). Na poslednom summite v Bruseli v júni 2021 sa už lídri z krajín NATO dohodli aj na spustení civilno-vojenského Obranného inovačného akcelerátora pre severný Atlantik (DIANA) a založenie inovačného fondu NATO.
SLOVENSKÝ PRIEMYSEL
Aj Slovensko už má firmy, ktoré sa venujú vznikajúcim a prevratným technológiám v obrannom priemysle. Väčšina z nich je zoskupená v Združení bezpečnostného a obranného priemyslu Slovenskej republiky. Aj to pokladá trend rozmachu EDT v bezpečnostnom a obrannom priemysle za „zásadný“. „Prostredníctvom nových technológií budú krajiny schopné reagovať na aktuálne a budúce bezpečnostné výzvy,“ uviedla pre EURACTIV Slovensko Stella Bulejková, výkonná riaditeľka združenia.
„Jednorožcom“ na slovenskom trhu je napríklad spoločnosť DECENT Group, ktorá od roku 2015 pracuje na vlastnom blockchainovom protokole s názvom DCore. Vďaka nemu sa zjednodušuje distribúcia digitálneho obsahu, realizácia platieb či sledovanie logistických reťazcov a certifikačných procesov. Firma tiež vyvíja softvér „na mieru“ pre rôzne aplikačné oblasti, vrátane letectva, dopravy a logistiky.
Na blockchainovej technológii funguje aj unikátny softvér spoločnosti 3IPK. Ten umožňuje dohľadateľne a nemeniteľne zaznamenávať certifikačné a iné kľúčové dáta v leteckom priemysle. Jedným z prestížnych partnerov firmy je aj Európska vesmírna agentúra (ESA).
Strojárenská spoločnosť SPINEA sa zaoberá vývojom, výrobou a predajom vysoko presných ložiskových reduktorov a aktuátorov. Tie sa okrem obranného priemyslu využívajú v robotike a automatizácii, v priemysle obrábacích strojov, zdravotníckej technike, ale aj v potravinárskych a baliacich zariadeniach. Špecifickým príkladom ich aplikácie je aj urýchľovač jadrových častíc vo švajčiarskom CERN-e. V súčasnosti je podľa ZBOP „jediným pôvodne európskym výrobcom“ tejto technológie, pričom „celosvetovo konkuruje trom japonským firmám“, ktoré sú svetovými lídrami v segmente.
NG Aviation vyvíja unikátny softvérový produkt, ktorý umožňuje využívať digitálne dáta na riadenie letovej prevádzky. Okrem jej bezpečnosti tiež prispieva k monitoringu a znižovaniu emisií či zefektívňovaniu letov v kontexte kapacít. Za produkt, ktorý je jediným svojho druhu na svete, získala spoločnosť dokonca podporu Európskej vesmírnej agentúry.
Spoločnosť SEC Technologies vyvíja laserové diaľkové detektory. Tie sú určené na detekciu, identifikáciu a meranie chemických bojových látok a toxických priemyselných látok. Jej produkt Falcon 4G je jediný aktívny diaľkový detektor radiačnej, chemickej a biologickej ochrany na trhu.
ĎALŠIE ZDROJE A INFORMÁCIE
Európska komisia: Akčný plán európskej obrany (2016)
Priemyselná stratégia EÚ (marec 2020)
Akčný plán pre synergie medzi civilným, obranným a vesmírnym priemyslom (február 2021)
Európska komisia: Príručka smerníc o transferoch obrany pre malé a stredné podniky (máj 2021)
Európsky parlament: Inovačné technológie, ktoré menia bojisko roku 2040 (august, 2021)
Carnegie Europe: Ambície EÚ v oblasti obrany: Vznik európskeho obranného technologického a priemyselného komplexu (R. Csernatoni, december 2021)
Európska komisia, DG DEFIS: Obranný priemysel a vesmír
Európska sieť regiónov so záujmom o obranu (ENDR)
