People with old cars that consume a lot of fuel, as well as public transport passengers, are at risk of transport poverty, especially when it's too expensive for them to pay dozens of euros at once for family subscription tickets. The Social-Climate Fund can help them, says analyst HANA ARNOLD in an interview.

Dopravnou chudobou sú ohrození ľudia so starým autom, ktoré veľa spáli, aj cestujúci MHD, keď je pre nich privysoký výdavok platiť naraz desiatky eur za predplatné lístky pre rodinu. Pomôcť im môže Sociálno-klimatický fond, hovorí v rozhovore analytička HANA ARNOLD.

Hana Arnold je analytička na Inštitúte environmentálnej politiky, analytickej jednotke Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Absolvovala Oxfordskú univerzitu v odbore environmentálnej správy. Vo svojej práci sa venuje socioekonomickým dopadom zmeny klímy a udržateľnej mobilite, je spoluautorkou OECD štúdie o dopadoch zmeny klímy na Slovensku a skúma dopravnú chudobu. 

V rozhovore sa dočítate:

• koho na Slovensku najviac ohrozuje dopravná chudoba,
• ako sa domácností dotknú nové emisné limity ETS2,
• ako môže pomôcť vyše miliarda eur zo Sociálno-klimatického fondu,
• a kedy sa do praxe dostanú prvé opatrenia.

Vo svojej práci sa venujete skúmaniu dopravnej chudoby, ktorá sa spomína aj v súvislosti s plánovaným Sociálno-klimatickým fondom. O čo ide a ako to spolu súvisí?

V nariadení o Sociálno-klimatickom fonde sa píše, že v oblasti dopravy je určený na pomoc ľuďom alebo skupinám ľudí v dopravnej a energetickej chudobe a ohrozeným zvyšovaním cien – ide o domácnosti, užívateľov dopravy aj mikropodniky. Zriadenie Sociálno-klimatického fondu má pomôcť ľuďom po rozšírení systému obchodovania s emisnými kvótami o sektor cestnej dopravy a budov, takzvané ETS2, ktoré by viedlo k zvyšovaniu cien palív v doprave. Preto EÚ zriadila Sociálno-klimatický fond. Aby sme financie použili čo najefektívnejšie, chceli sme zistiť, čo to dopravná chudoba je v slovenskom kontexte a kto je dopravnou chudobou ohrozený.

Pred pár dňami ste k tejto téme zverejnili aj novú štúdiu. Aký je modelový človek alebo domácnosť, ktorá môže byť najviac zasiahnutá? 

Neuvádzame modelového človeka, na ohrozenie dopravnou chudobou vplýva veľa faktorov vrátane fyzickej dostupnosti dopravy či príjmu používateľov dopravy. Príkladom ohrozenej domácnosti ale môže byť domácnosť, ktorá žije napríklad na laze, teda izolovane alebo na kraji obce a je odkázaná na presun svojim autom so spaľovacím motorom. Znamená to, že by mala vyššie náklady kvôli drahším palivám. Často ide o domácnosť, ktorá na tom laze nemá prístup k verejnej doprave, prípadne tam linka verejnej dopravy nechodí tak často, aby sa mohli na ňu spoliehať.

Koľko takýchto domácností je na Slovensku?

Podľa našej analýzy približne sedem percent obyvateľov Slovenska žije v oblastiach s vysokým stupňom ohrozenia dopravnou chudobou. V Prešovskom a Banskobystrickom kraji sa jedná o takmer polovicu obcí, pričom najohrozenejšie sú regióny Gemer, Horný Zemplín a sever Šariša.

Je to špecifické iba pre Slovensko, alebo majú podobný problém aj iné krajiny EÚ? 

Podobní ľudia budú ohrození po celej Európe. Slovensko je ale špecifické napríklad svojou geografiou, máme tu veľa kopcov. Príkladom sú lazy v kopcoch nad Hriňovou, ktoré sú veľmi izolované. Vplyv na ohrozenie má aj vek vozidiel. Niektorí ľudia dodnes používajú veľmi staré autá, ktoré majú vysokú spotrebu a produkciu emisií. Možno nemajú prostriedky na kúpu nového auta, tak budú musieť platiť viac za tankovanie. 

Sú ohrození iba ľudia na vidieku? Alebo sú aj v mestách nejaké skupiny, ktoré to môžu pocítiť? 

Mestá majú väčšinou lepšie vybudovanú verejnú dopravu, avšak napríklad niekoho, kto žije v centre mesta a býva blízko verejnej dopravy, sa to môže dotknúť zvýšením cien MHD lístkov, ak im chýbajú financie. Avšak aj v mestách sú vždy niektoré štvrte, ktoré môžu byť viac izolované. Obyvateľ centra mesta s dobrou verejnou dopravou tak môže byť zvýhodnený oproti niekomu, kto býva na periférii, kde verejná doprava chodí zriedkavejšie, a na to, aby sa dostal k základným potrebám a občianskej vybavenosti, musí chodiť ďalej, často autom.

Máte o dopravnej chudobe na Slovensku dostatok dát? Z akých údajov vychádzate? 

Máme kvalitné dáta, ktoré sa dajú dobre využiť, napríklad zo sčítania obyvateľstva z roku 2021, kde občania a občianky vypĺňali, ako cestujú do zamestnania a do školy. No iné dáta chýbajú. Nemáme napríklad prístup k údajom o príjmoch domácností. Máme zisťovacie dáta o výdavkoch domácností, nevieme ale, kde presne takáto domácnosť býva, vieme iba, či ide o mestské alebo vidiecke prostredie. Dostupný je napríklad aj starý Prieskum mobility, je však pomerne starý – z roku 2015.

Ľuďom je prirodzene nepríjemná myšlienka, že kvôli emisným limitom budú mať drahšie tankovanie, kúrenie, dopravu a podobne. Aké riešenia alebo politiky im vedia pomôcť v bežnom živote, aby buď do tej chudoby neprepadli alebo aby sa zdražovaniu vyhli? 

Používanie verejnej dopravy a zlepšovanie dostupnosti verejnej dopravy po celom Slovensku je veľkou pomocou. Keď bude verejná doprava dostupná, bude chodiť blízko domácností ľudí a hlavne dostane ich tam, kam potrebujú, je to niečo, čo naozaj vie ušetriť financie. Na Slovensku tiež sú skupiny, pre ktoré je aj verejná doprava drahá. Predplatný lístok napríklad môže stať niekoľko desiatok eur a ľudia, ktorí na začiatku mesiaca nemajú pre seba a svoje deti takýto finančný obnos, s tým majú problém. S tým by mohli pomôcť napríklad zľavy vo verejnej doprave pre niektoré ďalšie skupiny, napríklad nízkopríjmové domácnosti. To je dobrým riešením na to, ako adresovať problém s nákladmi na dopravu.

Dajú sa takéto opatrenia financovať s pomocou Sociálno-klimatického fondu, keď bude založený? Zo Sociálno-klimatického fondu by sme mohli čerpať približne do 1,5 miliardy eur. 

Teoreticky by sa mohli dať, všetko bude záležať na rozhodnutiach ohľadom Sociálno-klimatického plánu. To, akým spôsobom budú prostriedky využité, to už je na tvorcoch slovenského Plánu.

Vieme si aspoň načrtnúť, ako funguje celý proces od vytvorenia Sociálno-klimatického fondu až k tomu, aby mestá mohli vykonať opatrenia a ľudia v praxi pocítili rozdiel? 

Ľudia si to môžu predstaviť podobne ako Plán obnovy. Sociálno-klimatický plán by bol niečo, na základe čoho budeme môcť fond čerpať. V Pláne by malo byť popísané, aké typy opatrení chceme podporovať, aké sú míľniky, ktoré chceme dosiahnuť, a koľko a akí obyvatelia budú benefitovať z fondu a z týchto opatrení. Na základe dosiahnutia míľnikov budú Slovensku vyplatené peniaze. V Pláne bude teda stanovené aj to, o aké rôzne výzvy a programy pôjde, a na základe toho sa budú pravdepodobne môcť aj samosprávy uchádzať o peniaze.

V prípade, že by sa emisný systém ETS2 neodkladal a zaviedol sa načas v roku 2027, dá sa očakávať, že v tom čase už budú niektoré opatrenia, ktoré majú ľuďom pomôcť s vyššími cenami, spustené?  

Sociálno-klimatický plán má byť odovzdaný Európskej komisii na posudzovanie do konca júna 2025 a od 1.1. 2026 by bolo možné čerpať financie. Je však ale možnosť, ktorú pripúšťa aj nariadenie o Sociálno-klimatickom fonde, že by mohlo byť spustenie rozšíreného obchodovania s emisnými kvótami odložené z roku 2027 na 2028. V tom prípade by bol ten obnos peňazí nižší a aj by sa čerpali neskôr. Avšak to, kedy reálne dôjde k spusteniu, bude záležať na mnohých faktoroch, a Sociálno-klimatický fond sa bude od toho odvíjať.

Článok bol publikovaný 11/3/2025 na EURACTIV.sk