Although she has become an inspiration to women and girls aspiring to political office around the world, the German Chancellor has also built her political career on downplaying her female identity. Yet she is increasingly heard espousing feminism.
Hoci sa stala inšpiráciou pre ženy a dievčatá, ašpirujúce na politické funkcie po celom svete, nemecká kancelárka vybudovala svoju politickú kariéru aj na bagatelizovaní svojej ženskej identity. Napriek tomu ju čoraz viac počuť hlásiť sa k feminizmu.
Na čelo kresťanskodemokratickej CDU sa dostala ako najnepravdepodobnejšia kandidátka. Nielenže pochádzala z východného Nemecka a bola rozvedená, ale bola aj ženou. Strana predsedníčku nikdy nemala a na čele Nemecka tiež dovtedy nestála žiadna žena.
Keď sa Angele Merkel po voľbách v roku 2005 a náročných rokovaniach podarilo zostaviť veľkú koalíciu s SPD, ktorú viedol skúsený Gerhard Schröder, Bundestag ju 22. novembra jednoznačne zvolil za kancelárku.
Od vtedy je symbolom Nemecka, ktoré sa z „chorého muža Európy“ dostalo na výslnie vďaka „kráľovnej starého kontinentu“. Dnes v Nemecku údajne koluje vtip, podľa ktorého sa malí chlapci pýtajú svojich mám, či by sa aj oni mohli stať kancelárkami, keď vyrastú.
Merkel menila tvár Nemecka, ale aj EÚ viac ako 16 rokov. Na konci jej vlády mnohí hovoria aj o tom, že sa jej podarilo vydláždiť cestu budúcim ženským líderkám. Samotná dosluhujúca kancelárka si však na svojej identite ženy – političky nikdy nezakladala.
O feministke Angele Merkel sa ale hovorí stále viac a vzhľadom na celosvetový trend rozširovania debát o zrovnoprávňovaní žien a mužov sa dá predpokladať, že sa po opustení úradu stane ich aktívnou účastníčkou.
Rodinná politika namiesto politiky rodovej rovnosti
Už v roku 2006, teda len niekoľko mesiacov po tom, čo sa stala nemeckou kancelárkou, ju americký časopisu Forbes označil za najvplyvnejšiu žena sveta. Okrem roku 2010, kedy bola štvrtá, si svoje prvenstvo v prestížnom zozname udržala až do roku 2021.
O rovnoprávnosti mužov a žien hovorila Merkel vždy ako o „samozrejmej a logickej“ veci. No v začiatkoch jej pôsobenia na čele vlády čelila kritike za nedostatok proženských opatrení. A to aj napriek tomu, že svoju politickú kariéru v exekutíve začínala ako ministerka pre ženy a mládež vo vláde Helmuta Kohla.
„Merkelovej vláda urobila len málo pre to, aby ponúkla viac než len sľuby o zlepšení systému starostlivosti o deti, úprave príspevkov na rodičovskú dovolenku, či podpore mužov v roliach otcov a opatrovateľov,“ písala sociologička a feministka Ulrike Helwerth o prvých štyroch rokoch Merkovej vlády. Podľa expertky sa z politiky rodovej rovnosti stala veľmi skoro politika rodiny.
V roku 2006 však pod jej taktovkou prijala vláda Všeobecný zákon o rovnakom zaobchádzaní (Allgemeines Gleichbehandlungsgesetz), ktorý zakázal diskrimináciu na základe rasy alebo etnickej príslušnosti, pohlavia, náboženstva, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej identity. Zároveň zriadil federálnu agentúru, ktorá na implementáciu zákona dohliadala.
Nasledovala séria reforiem nemeckých zákonov o rodičovskej dovolenke, ktoré uľahčili matkám pokračovať v platenom zamestnaní a otcom tráviť čas so svojimi novonarodenými deťmi.
Vlády Angely Merkel ďalej financovali rozšírenie stredísk pre deti od jedného do troch rokov predškolského veku (tzv. Kitas), či zavedenie zákonnej minimálnej mzdy, z ktorej mali mať prospech predovšetkým ženy.
V roku 2015 v Nemecku dokonca zaviedli ženské kvóty pre dozorné rady spoločností. Samotná Angela Merkel však návrh, za ktorý lobovala aj jej ministerka sociálnych vecí, dnes predsedníčky Európskej komisie Ursula von der Leyen, brzdila dva roky.
Pravidlá o 30 percentných kvótach sa však z dobrovoľných stali tento rok povinné. Od januára musia spoločnosti s viac ako dvoma členmi v dozornej rade, v ktorých má vláda väčšinový podiel, obsadiť do pozície najmenej jednu ženu. Nemecko má totiž v tejto oblasti stále nedostatky, keďže ženy obsadzujú len 12,8 percent členov správnych rád v 30 najväčších nemeckých spoločnostiach. Lepšie je na tom aj Francúzsko (22,2 percenta), Spojené štáty americké (24,5 percenta) či Spojené kráľovstvo (28,5 percenta).
Počas koronakrízy kancelárka tiež viackrát prízvukovala, že dopad pandémie pociťujú najmä ženy. Okrem vysokého zastúpenia v kritickej infraštruktúre sa zvýšil tlak na zabezpečenie domácností, o ktorú sa v prevažnej miere v krajine stále starajú ženy. Navyše, viac ako 75 percent zdravotníckych pracovníkov v Nemecku tvoria ženy, zatiaľ čo ich na vedúcich pozíciách pôsobí menej ako tretina, pripomínala kancelárka.
(Ne-)feministka?
V roku 2016 poskytla Angela Merkel rozhovor nemeckému Die Zeit, v ktorom po prvý krát hovorila o svojich skúsenostiach ženy – političky a aj jej pohľade na feminizmus. Dovtedy sa k téme v takom rozsahu nikdy nevyjadrila.
Na otázku, či je feministka, odpovedala – pomerne komplexne – ešte v roku 2017. Na ženskom fóre, ktoré bolo súčasťou summitu G20 v Berlíne, na priamu otázku reagovala ťažkopádne. Vraj ju za klasickú feministku nemožno označovať, keďže za práva žien nebojovala tak, ako iné feministky, vďaka ktorým môže byť aj ona kancelárkou. Keď ju však holandská kráľovná Máxima prerušila s tým, že z jej pohľadu je feminizmus bojom za zrovnoprávnenie mužov a žien, Merkelová zareagovala jednoznačne: „V tom prípade ma za feministku považovať môžete“.
Zdá sa však, že o rovnoprávnosti žien začala byť Merkel najvokálnejšia až po tom, ako ohlásila svoj odchod z čela CDU, a s ním aj z postu kancelárky. The New York Times pripomenul, že v rovnaký deň kritizovala pretrvávajúce nerovnosti v platoch mužov a žien. V ten istý mesiac, na stretnutí mládežníckeho krídla CDU, hovorila o prevahe mužského vedenia v strane, ktoré by nová generácia mala zmeniť. „Ženy obohacujú život, a to nielen súkromný, ale aj politický. Neviete, o čo prichádzate,“ povedala vtedy kancelárka.
„Nespĺňame predpoklady byť ľudovou stranou, pretože nezastupujeme väčšinu populácie,“ kritizovala vlastnú stranu aj pri oslavách 70. výročia založenia ženského krídla v CDU, odkazujúc na to, že v populácii je 51 percent žien, pritom strana má v Bundestagu druhé najhoršie ženské zastúpenie. Len 22 percent z poslancov CDU sú ženy. To je dokonca menej, ako to bolo po voľbách v roku 2013.
To, že je feministkou, už oveľa jasnejšie hovorila v septembri 2021. Titulky svetových médií zaujal jej rozhovor s nigérijskou spisovateľkou Chimamandou Ngozi Adichiovou v Düsseldorfe, kde Merkel vysvetľoval aj svoj nový pohľade na feminizmus.
„V podstate ide o to, že muži a ženy sú si rovní, v zmysle účasti v spoločnosti a na živote všeobecne. A v tomto zmysle môžem povedať: Áno, som feministka,” priznala odchádzajúca kancelárka.
Podľa európskeho indexu rodovej rovnosti napredovalo Nemecko v oblasti rodovej rovnosti rýchlejšie ako väčšina EÚ. V rokoch 2005 až 2017 si polepšilo až o 6,9 bodu.
Napriek tomu ženy v Nemecku zarábajú v priemere o 19 percent menej ako muži. Hoci priemer v EÚ je 14 percent, Nemecko je v tomto indexe až na 12. mieste v bloku, čo stále nie je najlepšia vizitka pre kancelárku, ktorú po 16 rokoch na čele krajiny pravdepodobne vystrieda muž.
Hoci Angela Merkel pôsobila vo vrcholovej politike, v ktorej vládnu muži, hrala najmä s mužskými zbraňami. Jej politika však bola jednoznačne „oslobodená od ega“, pripomínajú experti. A práve to sa stalo jej poznávacím znamením, ktoré bude charakterizovať neohrozenú vládu jednej Nemky, ktorá ustála finančnú, migračnú aj pandemickú krízu.
Článok vznikol v spolupráci s
