In our weekly roundup, we look at Donald Trump’s threats to raise tariffs on European cars and US efforts to dominate the gas market in our region.

 

 V týždennom prehľade píšeme o vyhrážkach Donalda Trumpa o zvyšovaní ciel na európske automobily a snahách USA ovládnuť trh s plynom v našom regióne.  

• Donald Trump sa vyhráža 25-percentným clom na automobily, EÚ sľubuje odpoveď

• Spojené štáty budujú v Európe plynovú dominanciu

• Európa sa extrémne rýchlo otepľuje, náklady rastú

1. Na obzore je ďalšia colná vojna s USA

Nevypočítateľný šéf Bieleho domu sa na Európu asi naozaj hnevá. Nevyhráža sa len stiahnutím amerických vojakov z európskych základní, opäť oznamuje zvyšovanie ciel. Na dovoz európskych áut a náhradných dielov chce uvaliť 25-percentné clo: výrazne viac ako 15-percentné maximum, stanovené v minuloročnej obchodnej dohode zo škótskeho Turnberry.

O čo ide

Zvyšovanie cla oznámil v piatok na sociálnej sieti Truth Social. Dôvodom má byť, že EÚ neplní svoju časť obchodnej dohody.

Minulý august sa zástupcovia Únie a Spojených štátov dohodli, že Washington bude na európske tovary uplatňovať maximálne 15-percentné clo. EÚ mala za to zrušiť existujúce clá na americké priemyselné tovary, nakúpiť v najbližších troch rokoch energetické produkty za 750 miliárd dolárov a európske firmy mali v USA investovať 600 miliárd dolárov.

Z Trumpovho vyhlásenia nie je jasné, ktorú časť dohody podľa neho EÚ neplní.

V čom je problém

Implementáciu dohody sprevádzajú spory. Washington sa sťažuje, že rušenie ciel trvá Únii dlho. Európsky parlament už príslušnú legislatívu schválil, stále je však potrebný súhlas členských krajín. Proces by sa mal finalizovať v júni.

Európania zas poukazujú na to, že európski dovozcovia ocele a hliníka platia v USA vyššie než maximálne 15-percentné clo. Navyše, sadzba by sa mala pre časť importérov ešte zvýšiť.

Spor však má určite aj politický rozmer. Trump mal za posledného pol roka niekoľko otvorených roztržiek s viacerými európskymi lídrami: kvôli Grónsku, postoju voči ruskej agresii proti Ukrajine, naposledy kvôli neochote európskych krajín pridať sa k americko-izraelskému útoku na Irán.

Čo bude nasledovať

Trump sľuboval zvyšovanie cla už v nastávajúcom týždni. Komisia zatiaľ nešpecifikovala, čo by v takom prípade urobila, chce si len ponechať „otvorené všetky možnosti“.

V minulosti v podobných prípadoch vytvorila zoznam recipročných ciel. Eskalácia by mohla definitívne potopiť minuloročnú obchodnú dohodu.

Zvyšovanie ciel na jeden z kľúčových európskych exportných artiklov by mohlo ešte viac zhoršiť hospodársku situáciu. Podľa posledných čísiel Eurostatu sa v prvom štvrťroku rast eurozóny spomalil na 0,1 percenta HDP. Energetická kríza sa začína prejavovať aj na raste inflácie, ktorá dosiahla tri percentá.

 

2. Spojené štáty budujú v Európe plynovú dominanciu

Spojené štáty si budujú postavenie hlavného dodávateľa plynu do Európy. A poisťujú si ho zmluvami, ktoré prinútia krajiny zmeniť národnú legislatívu tak, aby vyhovovala biznisu so skvapalneným plynom.

Projekt „Trumpových mierových plynovodov“, ku ktorému sa pridalo aj Slovensko, má prepojiť plynárenskú infraštruktúru od Baltského mora po Balkán.

O čo ide

Spojené štáty sú už teraz hlavným dodávateľom LNG do Európy. V januári priviezli 60 percent všetkého plynu na európskom trhu, do konca roka by mal ich podiel stúpnuť na 65 percent.

Na minulotýždňovom samite Trojmoria v Dubrovníku podpisovali krajiny strednej a východnej Európy s USA nové bilaterálne dohody o dodávkach skvapalneného zemného plynu (LNG). Nadväzujú na februárové Spoločné vyhlásenie o posilnení bezpečnosti dodávok plynu, ktoré už vtedy naznačilo strategický obrat celého regiónu smerom k americkému LNG.

Slovensko na samite zastupoval prezident Peter Pellegrini a ministerka hospodárstva Denisa Saková.

Projekt Mierové plynovody má prepojiť LNG terminály v poľskom Swinoujściu a na chorvátskom ostrove Krku cez územie Poľska, Slovenska, Maďarska a balkánskych krajín. Nejde o jednu novú rúru, ale o modernizáciu a rozšírenie celej siete, aby dokázala masívne distribuovať americký LNG smerom na Maďarsko a Balkán.

K čomu sa zaväzujeme

Slovensko sa spolu s ďalšími 11 krajinami zaviazalo k takzvanej regulačnej kompatibilite. To v praxi znamená prísľub upraviť národnú legislatívu v súlade s požiadavkami trhu s LNG.

Dokument signatárov výslovne zaväzuje „zmierňovať, alebo tam, kde je to možné, eliminovať regulácie, ktoré budú brániť dovozu plynu, výstavbe novej plynovej infraštruktúry a dlhodobej stabilite obchodu so zemným plynom“.

V čom sú výhody

Americký skvapalnený plyn pomohol Európe odpútať sa od rizikových dodávok z Ruska. Pre Slovensko má projekt Trumpových plynovodov ešte jednu výhodu: ako tranzitnej krajine nám prinesie príjmy z prepravných poplatkov.

V čom sú riziká

Prvým problémom je prísľub upraviť národnú legislatívu v prospech LNG. To však môže viesť k narušeniu európskeho regulačného priestoru. Napríklad experti Ecologic Institute a Clingendael v štúdii „Európska selektívna slepota voči plynu“ varujú, že vynútená „regulačná kompatibilita“ s americkým exportným modelom je trójskym koňom, ktorý rozleptáva spoločnú energetickú politiku Únie.

Táto analýza upozorňuje aj na možný problém uviaznutých aktív: masívna expanzia plynovej infraštruktúry pod taktovkou Washingtonu je v priamom rozpore s dekarbonizačnými cieľmi EÚ, pričom hrozí, že signatárske štáty sa stanú rukojemníkmi potenciálne predražených „uviaznutých aktív“ – teda nepotrebnej infraštruktúry v prípade, ak krajiny splnia záväzky znižovať spotrebu.

Záväzok investovať do plynárenskej infraštruktúry môže znamenať menej peňazí na dlhodobé energetické riešenia, ako jadrovú energetiku, obnoviteľné zdroje a energetickú efektivitu.

Ďalšie správy

Obchodná dohoda medzi EÚ a Mercosurom sa začala predbežne uplatňovať. V plnej miere bude uplatňovaná až potom, ako ju ratifikujú všetky krajiny EÚ, čo môže trvať aj niekoľko rokov. Dohoda by mala pomôcť vývozu európskych automobiliek, do EÚ sa zas budú ľahšie dostávať latinskoamerické poľnohospodárske produkty.

Vlády môžu firmám pomáhať s vyššími cenami energií. Európska komisia výrazne uvoľnila pravidlá štátnej pomoci. Po novom budú môcť vlády preplácať firmám až 70 percent nákladov na energie, do výšky polovice energetickej spotreby. Podľa predsedníčky Komisie v dôsledku americko-izraelského útoku na Irán už Európa zaplatila za palivá o 27 miliárd eur viac. Hormuzský prieliv teraz blokuje Irán aj Spojené štáty, podľa amerického prezidenta môže blokáda trvať ešte mesiace.

Európska centrálna banka ponechala základnú úrokovú mieru na dvoch percentách. Vzhľadom na zhoršenú ekonomickú situáciu a rast inflácie však nevylučuje, že v júni úroková miera porastie.

Európsky parlament schválil výraznou väčšinou poslancov výzvu na zmrazenie eurofondov pre Slovensko.Dôvodom je oslabenie právneho štátu. Hlasovanie poslancov je politickým signálom, o zmrazovaní eurofondov však rozhodujú Komisia a členské štáty v Rade.

Členské štáty nesúhlasia so snahou Komisie centralizovať dohľad nad poskytovateľmi služieb kryptoaktív pod Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA). Kompromisom môže byť centralizácia dohľadu len nad veľkými hráčmi, pričom malí a lokálni poskytovatelia by ďalej spadali pod dohľad národných inštitúcií (na Slovensku je to centrálna banka).

Komisia chce od členských krajín, aby do konca roka zaviedli kontrolu veku užívateľov internetu, môžu použiť aplikáciu vyvinutú Európskou úniou. Komisia tiež vládam odporúča, aby do 30. júna konkretizovali plány, ako chcú ku kontrole veku pristupovať. Opatrenie má pomôcť ochrániť neplnoletých užívateľov pred škodlivým a nevhodným obsahom. Niektoré štáty chcú ísť v regulácii online priestoru ešte ďalej, Grécko pripravuje zákaz anonymných účtov na sociálnych médiách.

Množstvo elektriny obchodovanej medzi Európskou úniou a Západným Balkánom kleslo v prvom štvrťroku medziročne o 25 percent. Podľa správy Energetického spoločenstva dôvodom je uhlíkové clo, ktoré sa začalo uplatňovať od 1. januára 2026 a znížilo konkurencieschopnosť emisne náročnej elektriny z Balkánu.

Európska únia zvažuje pozastavenie uplatňovania uhlíkového cla na ukrajinskú oceľ. Oceliarstvo je jedným z hlavných vývozných sektorov Ukrajiny a dôležitým zdrojom príjmu. Od začiatku ruskej agresie v 2022 vývoz poklesol, aj kvôli útokom na lode a výrobnú infraštruktúru.

Belgicko chce odkúpiť svoje jadrové elektrárne, ktoré teraz vlastní francúzska firma Engie. Pôvodne mala v prevádzke sedem reaktorov, no len dvom bola v roku 2025 predĺžená licencia na ďalších desať rokov. Belgická vláda chce teraz získať úplnú kontrolu nad všetkými atómovými elektrárňami v krajine.

Fínsko otvára novú lítiovú baňu. Bude to prvé miesto v Európe, kde sa bude vzácny minerál potrebný pre batérie a elektroniku ťažiť aj spracovávať.

Štatistika: Európa sa rýchlo otepľuje, vysoké teploty a suchá spôsobujú vážne škody

V minulom roku zaznamenala Európa hneď niekoľko klimatických extrémov: najvyššiu teplotu na morskej hladine, rekordnú trojtýždňovú vlnu horúčav, keď v subarktických a arktických regiónoch Škandinávie presiahli teploty 30 stupňov Celzia, aj jedny z najničivejších lesných požiarov.

Európa sa ako kontinent veľmi rýchlo otepľuje, pričom teploty rastú na východe kontinentu rýchlejšie ako na západe, ukazuje najnovšia správa o stave európskej klímy.

Podľa Európskej environmentálnej agentúry sa v rokoch 2020 – 2024 ročné náklady spôsobené globálnym otepľovaním v Európe vyšplhali na 44 miliárd eur. Pri pokračovaní tohto trendu v roku 2100 dosiahnu priame náklady štyri percentá európskeho HDP ročne.

Článok bol zverejnený 4.5.2026: https://eubrief.sme.sk/ekonomika-a-euro/c/na-obzore-je-dalsia-colna-vojna-s-usa