Slovak cities and municipalities are not yet involved in transnational projects that promote gender equality at local level. There are many more "more important priorities" than gender equality for local governments, says ZMOS.
Slovenské mestá a obce sa zatiaľ nezapájajú do nadnárodných projektov, ktoré podporujú rovnosť žien a mužov na miestnej úrovni. Pred samosprávami je omnoho viac „dôležitejších priorít” ako rodová rovnosť, tvrdí ZMOS.
Slovensko sa vysokou úrovňou rodovej rovnosti pochváliť nemôže. Podľa Indexu rodovej rovnosti, ktorý každoročne pripravuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), dosiahlo Slovensko 55,5 bodov zo 100. To je po Grécku, Maďarsku a Rumunsku štvrtý najhorší výsledok spomedzi členských štátov Únie.
Rovnosť pohlaví sa zatiaľ nedarí dosiahnuť ani v komunálnej politike, čo potvrdzuje štúdia Rady európskych obcí a regiónov (CEMR), ktorá spája zastupiteľské zväzy samospráv z členských štátov Únie. CEMR sa problematike rodovej rovnosti dlhodobo venuje už od 80. rokov minulého storočia. Výsledkom sú viaceré iniciatívy s cieľom uľahčiť vstup žien do komunálnej politiky.
Členom CEMR je za Slovensko Združenie miest a obcí Slovenskej republiky (ZMOS). Na jeseň roku 2019 portál EURACTIV Slovensko publikoval článok s titulkom „Združenia miest a obcí otvorene hovoria, že rodová rovnosť nie je priorita”, v ktorom tlačové oddelenie ZMOS uviedlo, že rodová rovnosť pre zväz nie je prioritou. Tento postoj sa po dvoch rokoch nezmenil.
Psychologické bariéry
Podľa štúdie CEMR tvorili ženy 26,1 percenta poslancov v obecných zastupiteľstvách a štvrtinu všetkých starostov. Tieto čísla sa pohybujú okolo európskeho priemeru. V Európskej únii tvoria ženy 29 percent obecných poslancov a 15 percent starostov.
V horšom svetle vychádzajú údaje na regionálnej úrovni, v slovenskom prípade krajov. Po posledných komunálnych voľbách z roku 2019 má Slovensko 13,9 percent krajských poslankýň a 12,5 percenta županiek. Jedinou je Erika Jurinová zo Žilinského samosprávneho kraja. Európsky priemer je vyšší. Priemer poslankýň v regionálnych zastupiteľstvách je 30,9. Priemer žien na postoch hláv regiónov je 18,4 percenta.
Podľa Kaliňáka je téma rodovej rovnosti v komunálnej politike vecou voličov. „Záleží, aké kritériá si zvolia pre výber volených verejných funkcionárov, a teda, aj do akej miery bude pohlavie kľúčovým atribútom pri voľbe členov zastupiteľstiev, ako aj štatutárnych predstaviteľov miest a obcí,” uviedol Kaliňák.
Prešovská primátorka Andrea Turčanová (KDH), jediná žena na primátorskej stoličke krajského mesta, naopak naznačuje, že také jednoduché to nie je. Turčanová vníma pri vstupe žien do politiky hlavne psychologické bariéry. „Ženy si mnohokrát neveria a je pre ne ťažké si predstaviť, že vstúpia od politiky a zároveň sa budú musieť starať o domácnosť a o deti. Okrem toho je stále pomerne veľké množstvo voličov, ktorí sú presvedčení, že ženy nepatria do politiky,” uviedla pre EURACTIV Slovensko.
Turčanová je vo funkcii od roku 2014. V histórii mesta je vôbec prvou ženou na poste primátorky. „Mala som pocit, že uspieť vo voľbách bude veľmi náročné. V roku 2014 som však voľby vyhrala a s odstupom času sa na to už pozerám inak,” priznala.
Nie je to priorita
ZMOS podľa slov hovorcu rodovú rovnosť dodržiava aspoň v rámci svojej zamestnaneckej štruktúry. „V samotnej Kancelárii ZMOS je drvivá väčšina žien v porovnaní s mužmi a osobne nepoznám ďalšiu inú organizáciu, ktorá by mohla toto konštatovať,” uviedol Kaliňák.
Vzápätí však dodal, že téma rodovej rovnosti nie je pre ZMOS ani pre jej delegátov prioritou. „ZMOS, ale ani delegáti na nedávnom sneme nediskutovali o tejto téme, nakoľko pred samosprávami je omnoho viac priorít s výraznejšou mierou potreby riešenia”.
Kaliňák tak naznačil, že rodová rovnosť nie je prioritou ani na magistrátoch. Na prešovskom magistráte prihliadajú „striktne na schopnosti a odbornosť uchádzačov, bez ohľadu na pohlavie”. Vo vedúcich pozíciách je momentálne desať mužov k šiestim ženám.
Podobne rozmýšľa aj predseda Bratislavského samosprávneho Juraj Droba, ktorý pred rokom pre EURACTIV Slovensko uviedol, že „pohlavie by nemalo byť rozhodujúce pri posudzovaní, kto je lepší zamestnanec. Kritériom by mali byť čisto kvalifikácia či skúsenosti”.
Kontrast
V kontraste so Združením miest a obcí je európske združenie CEMR. To pripravilo pre svojich členov Chartu rovnosti žien a mužov na miestnej úrovni. Zapojiť sa do nej môžu aj slovenské samosprávy. Tie sa ale do iniciatívy nehrnú. Ako prvá sa pridala obec Zábiedovo na Orave. Neskôr sa pridali košické mestské časti Dargovských hrdinov a Šaca a východoslovenské obce Strážske a Slavkovce.
Ďalšou iniciatívou CEMR je stála pracovná skupina. Tá v roku 2018 pripravila akčný plán pre podporu rodovej rovnosti. Jej ďalšou úlohou bolo riadiť fungovanie Observatória Charty pre rovnosť žien a mužov na miestnej úrovni. Úlohou tejto inštitúcie je pomáhať miestnym samosprávam v rámci Charty v tvorbe politík smerujúcich k širšiemu zapojeniu žien v politike.
Rodovú rovnosť sa snaží podporovať aj Európsky výbor regiónov. Ten je však podľa svojho hovorcu Andrewa Gardnera odkázaný na národné delegácie, ktoré si členov vyberajú podľa vlastných princípov. Poradný orgán Európskej komisie však národné delegácie vyzval, aby počet žien zvýšili. Rodovú rovnosť takisto berie do úvahy pri všetkých svojich programoch a aktivitách.
Článok vznikol v spolupráci s
