Europe will negotiate rules in the coming weeks that will shape its industry for the next decade. In this game involving hundreds of billions of euros, Slovakia should not stand aside—it is an opportunity to secure more funding for smaller countries and set favorable rules for small and medium-sized enterprises.

Európa bude najbližšie týždne rokovať o pravidlách, ktoré ovplyvnia jej priemysel na celé desaťročie. V tejto hre o stovky miliárd eur by Slovensko nemalo zostať bokom, je to príležitosť vyrokovať viac peňazí pre menšie krajiny a nastaviť výhodné pravidlá pre malé a stredné podniky.

Začiatok roka 2025 priniesol pre európsky priemysel zásadný zlom. V februári 2025 Európska komisia predstavila Dohodu o čistom priemysle (Clean Industrial Deal – CID), ktorá má prepojiť znižovanie emisií s priemyselnou politikou.

Hlavné výzvy sú jasné: Európa je stále závislá od dovozu fosílnych palív a jej budúca konkurencieschopnosť závisí od toho, či dokáže spustiť veľké investície do priemyslu.

Dohoda má splniť dva hlavné ciele:

1. zabezpečiť lacnú a stabilnú domácu energiu pre tradičný priemysel,

2. uchytiť sa na rýchlo rastúcich trhoch s čistými technológiami, ktoré sa do roku 2035 strojnásobia na vyše dva bilióny dolárov.

Dohoda prichádza v čase, keď EÚ čelí vysokým cenám energií, ostrej konkurencii zo strany Číny a USA a obavám z úniku priemyselných kapacít mimo Únie. Napriek tomu nie je jej pozícia beznádejná: rušenie projektov čistých technológií v USA otvára nové trhy a úlohu môže zohrať aj spomalenie čínskej ekonomiky.

V tomto texte sa pozrieme na to, ako sa dohoda presadzuje, aké návrhy môže Európska komisia predstaviť do konca roku 2025, aké má hlavné ambície a ako vyzerá realita. Zhodnotíme tiež, čo znamená pre Slovensko.

Aký je stav dohody v roku 2025?

Rok 2025 je pre Dohodu o čistom priemysle kľúčový – posúva sa totiž z fázy návrhov a diskusií do fázy realizácie.

Doteraz priniesla množstvo strategických dokumentov, sektorových dialógov a akčných plánov. V praxi sa však už objavili aj konkrétne opatrenia.

Vo februári 2025 Európska komisia predstavila balík s názvom Omnibus, ktorý má zjednodušiť pravidlá udržateľnosti a zbaviť firmy nadmernej administratívnej záťaže pri vykazovaní údajov o svojej udržateľnosti. V júni bol prijatý nový rámec štátnej pomoci, ktorý má urýchliť a zjednodušiť schvaľovanie podpory pre zelené projekty.

Tieto pravidlá umožňujú národným vládam financovať širší okruh aktivít: podporu nákladov na energiu v energeticky náročných odvetviach, dekarbonizáciu priemyslu či výrobu čistých technológií. Na druhej strane však hrozí riziko „pretekania sa“ členských štátov v dotáciách, čo by mohlo oslabiť jednotný trh.

Nasledujúce mesiace prinesú diskusie o ďalších kľúčových legislatívnych návrhoch, ktoré určia smerovanie európskeho priemyslu na ďalšie desaťročie a vláda môže ich podobu ovplyvniť v prospech Slovenska. Financovanie transformácie má riešiť nový Európsky fond pre konkurencieschopnosť a zavádzanie zelených zdrojov do priemyslu zas Zákon na urýchlenie dekarbonizácie priemyslu.

Ambícia 1: Vytvorenie novej, revolučnej stratégie pre priemysel

Európska ambícia:

Dohoda sa prezentuje ako nový prístup, ktorý spája priemyselnú transformáciu s konkurencieschopnosťou, bezpečnosťou dodávok a odolnosťou. Cieľom je vytvoriť stabilný regulačný rámec pre dlhodobé investície a zjednotiť roztrúsené iniciatívy do jednej stratégie.

Nadväzuje na Európsku zelenú dohodu a Priemyselný plán Zelenej dohody z roku 2023 a spája legislatívne nástroje ako Zákon o emisne neutrálnom priemysle či Akt o kritických surovinách. Reaguje tiež na správy Enrica Lettu a Maria Draghiho, ktoré zdôrazňujú potrebu posilniť jednotný trh a strategické investície.

Realita a kritika:
Ambícia znie revolučne, no opatrenia sú skôr evolučné – ide o spájanie existujúcich iniciatív. To síce prináša priemyslu kontinuitu a istotu, ale môže chýbať pocit nového impulzu.

Slovenský pohľad:

Pre Slovensko je táto stratégia šancou podporiť priemysel, najmä energeticky náročné odvetvia ako oceliarstvo, chémiu či automobilový priemysel. Pre malé a stredné podniky je však dôležité, aby sa podpora neobmedzila len na veľké firmy. Slovensko má obmedzený vplyv na európske debaty, no môže sa spájať s inými menšími štátmi, aby malo väčšiu váhu.

Legislatívny výhľad:
V najbližších mesiacoch sa očakáva, že Európska komisia príde s kľúčovým bude Zákon na urýchlenie dekarbonizácie priemyslu (Industrial Decarbonisation Accelerator Act),k torý má zrýchliť povoľovanie priemyselných a energetických projektov.

Ambícia 2: Zabezpečenie masívneho a dostupného financovania

Európska ambícia:
CID plánuje mobilizovať viac ako 100 miliárd eur na podporu nových technológií a ozeleňovania priemyslu. Plánuje sa zriadenie Banky pre dekarbonizáciu priemyslu a Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť v hodnote 234 miliárd eur, ktoré majú financovať kľúčové strategické technológie a podporiť investície do priemyselnej dekarbonizácie. Dôležitú úlohu zohráva aj spomínaný nový rámec štátnej pomoci, ktorý má zjednodušiť a urýchliť schvaľovanie podpory zo strany členských štátov.

Realita a kritika:
Financovanie je do veľkej miery preskupenie existujúcich zdrojov – z Inovačného fondu, ETS a revízie InvestEU – neprináša nové verejné peniaze. Po skončení Plánu obnovy a odolnosti (RRF) v roku 2026 vznikne finančná medzera, ktorá môže ohroziť dlhodobé investície. Spoliehanie sa na štátnu pomoc môže prehĺbiť rozdiely medzi členskými štátmi a oslabiť jednotný trh.

Veľké štáty (Nemecko, Francúzsko) chcú, aby sa fond rozdeľoval podľa kvality projektov, menšie krajiny (Slovensko, Česko, Poľsko, Portugalsko) požadujú aj geografické kritériá. Tým hrozí, že väčšinu peňazí získajú technologicky silné štáty. Menšie môžu prísť o časť regionálnych a poľnohospodárskych dotácií a potrebujú istotu, že dostanú prístup aj k priemyselnému fondu.

Slovenský pohľad:

Slovensko nemá fiškálny priestor konkurovať rozsiahlym schémam Nemecka či Francúzska. Musí preto spolu s menšími štátmi presadzovať spravodlivé nastavenie fondu. Slovensko má výhodu v lacnejšej pracovnej sile a flexibilných dodávateľských reťazcoch, no tieto výhody sa stenčujú. Ak nezíska rovnomerný prístup k financovaniu, hrozí zaostávanie slovenských firiem.

Legislatívny výhľad:

O fonde bude rokovať Rada ministrov hospodárstva a financií (ECOFIN). Nasledujúce dva roky sa bude vyjednávať o konečnej podobe mechanizmu. Okrem toho sa očakáva aj revízia pravidiel štátnej pomoci a legislatíva na ochranu pred nekalou konkurenciou z tretích krajín.