Europe will negotiate rules in the coming weeks that will shape its industry for the next decade. In this game involving hundreds of billions of euros, Slovakia should not stand aside—it is an opportunity to secure more funding for smaller countries and set favorable rules for small and medium-sized enterprises.


 

Európa bude najbližšie týždne rokovať o pravidlách, ktoré ovplyvnia jej priemysel na celé desaťročie. V tejto hre o stovky miliárd eur by Slovensko nemalo zostať bokom, je to príležitosť vyrokovať viac peňazí pre menšie krajiny a nastaviť výhodné pravidlá pre malé a stredné podniky.

Začiatok roka 2025 priniesol pre európsky priemysel zásadný zlom. V februári 2025 Európska komisia predstavila Dohodu o čistom priemysle (Clean Industrial Deal – CID), ktorá má prepojiť znižovanie emisií s priemyselnou politikou.

Hlavné výzvy sú jasné: Európa je stále závislá od dovozu fosílnych palív a jej budúca konkurencieschopnosť závisí od toho, či dokáže spustiť veľké investície do priemyslu.

Dohoda má splniť dva hlavné ciele:

  1. zabezpečiť lacnú a stabilnú domácu energiu pre tradičný priemysel,

  2. uchytiť sa na rýchlo rastúcich trhoch s čistými technológiami, ktoré sa do roku 2035 strojnásobia na vyše dva bilióny dolárov.

Dohoda prichádza v čase, keď EÚ čelí vysokým cenám energií, ostrej konkurencii zo strany Číny a USA a obavám z úniku priemyselných kapacít mimo Únie. Napriek tomu nie je jej pozícia beznádejná: rušenie projektov čistých technológií v USA otvára nové trhy a úlohu môže zohrať aj spomalenie čínskej ekonomiky.

V tomto texte sa pozrieme na to, ako sa dohoda presadzuje, aké návrhy môže Európska komisia predstaviť do konca roku 2025, aké má hlavné ambície a ako vyzerá realita. Zhodnotíme tiež, čo znamená pre Slovensko.

Aký je stav dohody v roku 2025?

Rok 2025 je pre Dohodu o čistom priemysle kľúčový – posúva sa totiž z fázy návrhov a diskusií do fázy realizácie.

Doteraz priniesla množstvo strategických dokumentov, sektorových dialógov a akčných plánov. V praxi sa však už objavili aj konkrétne opatrenia.

Vo februári 2025 Európska komisia predstavila balík s názvom Omnibus, ktorý má zjednodušiť pravidlá udržateľnosti a zbaviť firmy nadmernej administratívnej záťaže pri vykazovaní údajov o svojej udržateľnosti. V júni bol prijatý nový rámec štátnej pomoci, ktorý má urýchliť a zjednodušiť schvaľovanie podpory pre zelené projekty.

Tieto pravidlá umožňujú národným vládam financovať širší okruh aktivít: podporu nákladov na energiu v energeticky náročných odvetviach, dekarbonizáciu priemyslu či výrobu čistých technológií. Na druhej strane však hrozí riziko „pretekania sa“ členských štátov v dotáciách, čo by mohlo oslabiť jednotný trh.

Nasledujúce mesiace prinesú diskusie o ďalších kľúčových legislatívnych návrhoch, ktoré určia smerovanie európskeho priemyslu na ďalšie desaťročie a vláda môže ich podobu ovplyvniť v prospech Slovenska. Financovanie transformácie má riešiť nový Európsky fond pre konkurencieschopnosť a zavádzanie zelených zdrojov do priemyslu zas Zákon na urýchlenie dekarbonizácie priemyslu.

Ambícia 1: Vytvorenie novej, revolučnej stratégie pre priemysel

Európska ambícia:

Dohoda sa prezentuje ako nový prístup, ktorý spája priemyselnú transformáciu s konkurencieschopnosťou, bezpečnosťou dodávok a odolnosťou. Cieľom je vytvoriť stabilný regulačný rámec pre dlhodobé investície a zjednotiť roztrúsené iniciatívy do jednej stratégie.

Nadväzuje na Európsku zelenú dohodu a Priemyselný plán Zelenej dohody z roku 2023 a spája legislatívne nástroje ako Zákon o emisne neutrálnom priemysle či Akt o kritických surovinách. Reaguje tiež na správy Enrica Lettu a Maria Draghiho, ktoré zdôrazňujú potrebu posilniť jednotný trh a strategické investície.

Realita a kritika:
Ambícia znie revolučne, no opatrenia sú skôr evolučné – ide o spájanie existujúcich iniciatív. To síce prináša priemyslu kontinuitu a istotu, ale môže chýbať pocit nového impulzu.

Slovenský pohľad:

Pre Slovensko je táto stratégia šancou podporiť priemysel, najmä energeticky náročné odvetvia ako oceliarstvo, chémiu či automobilový priemysel. Pre malé a stredné podniky je však dôležité, aby sa podpora neobmedzila len na veľké firmy. Slovensko má obmedzený vplyv na európske debaty, no môže sa spájať s inými menšími štátmi, aby malo väčšiu váhu.

Legislatívny výhľad:
V najbližších mesiacoch sa očakáva, že Európska komisia príde s kľúčovým bude Zákon na urýchlenie dekarbonizácie priemyslu (Industrial Decarbonisation Accelerator Act),k torý má zrýchliť povoľovanie priemyselných a energetických projektov.

Ambícia 2: Zabezpečenie masívneho a dostupného financovania

Európska ambícia:
CID plánuje mobilizovať viac ako 100 miliárd eur na podporu nových technológií a ozeleňovania priemyslu. Plánuje sa zriadenie Banky pre dekarbonizáciu priemyslu a Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť v hodnote 234 miliárd eur, ktoré majú financovať kľúčové strategické technológie a podporiť investície do priemyselnej dekarbonizácie. Dôležitú úlohu zohráva aj spomínaný nový rámec štátnej pomoci, ktorý má zjednodušiť a urýchliť schvaľovanie podpory zo strany členských štátov.

Realita a kritika:
Financovanie je do veľkej miery preskupenie existujúcich zdrojov – z Inovačného fondu, ETS a revízie InvestEU – neprináša nové verejné peniaze. Po skončení Plánu obnovy a odolnosti (RRF) v roku 2026 vznikne finančná medzera, ktorá môže ohroziť dlhodobé investície. Spoliehanie sa na štátnu pomoc môže prehĺbiť rozdiely medzi členskými štátmi a oslabiť jednotný trh.

Veľké štáty (Nemecko, Francúzsko) chcú, aby sa fond rozdeľoval podľa kvality projektov, menšie krajiny (Slovensko, Česko, Poľsko, Portugalsko) požadujú aj geografické kritériá. Tým hrozí, že väčšinu peňazí získajú technologicky silné štáty. Menšie môžu prísť o časť regionálnych a poľnohospodárskych dotácií a potrebujú istotu, že dostanú prístup aj k priemyselnému fondu.

Slovenský pohľad:

Slovensko nemá fiškálny priestor konkurovať rozsiahlym schémam Nemecka či Francúzska. Musí preto spolu s menšími štátmi presadzovať spravodlivé nastavenie fondu. Slovensko má výhodu v lacnejšej pracovnej sile a flexibilných dodávateľských reťazcoch, no tieto výhody sa stenčujú. Ak nezíska rovnomerný prístup k financovaniu, hrozí zaostávanie slovenských firiem.

Legislatívny výhľad:

O fonde bude rokovať Rada ministrov hospodárstva a financií (ECOFIN). Nasledujúce dva roky sa bude vyjednávať o konečnej podobe mechanizmu. Okrem toho sa očakáva aj revízia pravidiel štátnej pomoci a legislatíva na ochranu pred nekalou konkurenciou z tretích krajín.

 

Ambícia 3: Stratégia „Vyrobené v Európe“ – posilnenie strategickej autonómie

Európska ambícia:

Stratégia „Vyrobené v Európe“ má znížiť závislosť od dovozu a rozvíjať domáci priemysel v oblasti batérií, turbín, tepelných čerpadiel, solárnych panelov, elektrolyzérov a technológií na zachytávanie uhlíka. Súčasťou je aj úprava verejného obstarávania tak, aby uprednostňovalo európskych výrobcov a odklonilo sa od prístupu založeného výlučne na najnižšej cene.

Realita a kritika: 

Realizácia týchto ambícií naráža na vnútorné rozpory, ktoré možno opísať ako strategickú trilemu DAS (dekarbonizácia, autonómia, stabilita):

Ak sa totiž EÚ zameria na rýchlu a cenovo dostupnú dekarbonizáciu, bude musieť dovážať kľúčové technológie, ako sú solárne panely a batérie, prevažne z Číny, ktorá dominuje svetovej produkcii. Tým by sa síce mohli udržať nižšie náklady, ale zároveň by sa oslabila strategická autonómia EÚ a zvýšila jej zraniteľnosť voči geopolitickým šokom a narušeniam dodávateľských reťazcov. Ak si zas budú štáty a spotrebitelia priplácať za „zelenšie“ domáce výrobky, zvýši to verejné výdavky a môže ohroziť fiškálnu stabilitu.

Slovenský pohľad

Pre Slovensko, ako pre krajinu so silnou priemyselnou základňou a vysokou energetickou náročnosťou, je cieľ posilniť domáci priemysel a znížiť závislosť od dovozu kľúčový. Stratégia EÚ otvára príležitosti najmä v sektore zelených technológií, kde má Slovensko potenciál, napríklad vo výrobe tepelných čerpadiel.

Kľúčovou výzvou je však podpora malých a stredných podnikov (MSP) (aj v perspektívnych zelených technológiách), ktoré často čelia prekážkam pri zavádzaní inovácií a konkurovaní väčším hráčom. MSP potrebujú primerané financovanie vo všetkých fázach, od výskumu až po rozširovanie výroby („scale-up“).

Ambícia 4: Zjednodušenie byrokracie a koordinácia na európskej úrovni

CID sľubuje zníženie administratívnej záťaže o 25 percent prostredníctvom balíka Omnibus. Cieľom je umožniť rýchlejšiu implementáciu projektov, najmä pre malé a stredné podniky.

Realita a kritika:
Problémom je slabá koordinácia medzi členskými štátmi a nedostatočná integrácia MSP do plánov. Bez silnej centrálnej koordinácie hrozí, že sa bude investovať duplicitne a nerovnomerne.

Slovenský pohľad:
Pre Slovensko je zníženie administratívnej záťaže veľmi vítané, pretože by umožnilo efektívnejšiu implementáciu projektov malých a stredných podnikov, ktoré sú chrbtovou kosťou slovenskej ekonomiky. Na druhej strane, bez jasnej centrálnej koordinácie môže dôjsť k situácii, že slovenské MSP budú stále v nevýhodnej pozícii v porovnaní s väčšími európskymi hráčmi, ktorí majú lepší prístup k fondom a informáciám.

Legislatívny výhľad:
Komisia má v rámci Omnibusu priniesť konkrétne opatrenia na podporu MSP. Slovensko by malo presadzovať jasné mechanizmy, aby sa malé podniky skutočne dostali k podpore.

Hlavné výzvy pre Slovensko

Dohoda prináša viacero výhod – zjednotenie regulácií, podporu investícií, zníženie byrokracie a snahu o posilnenie energetickej bezpečnosti. Súčasne však čelí trom hlavným problémom: neistému financovaniu po roku 2026, nedostatočnej koordinácii medzi členskými štátmi a absencii detailných plánov pre jednotlivé sektory a malé podniky.

Pre Slovensko je významné, že dohoda prináša predvídateľnosť, čo je kľúčové najmä pre ťažký priemysel a automobilky. Na druhej strane má krajina obmedzený fiškálny priestor a menší vplyv na európske rozhodnutia, čo môže znížiť jej šance. Preto by sa slovenská vláda mala v rokovaniach o fonde zasadzovať za záujmy menších štátov, pri príprave zákona o dekarbonizácii presadzovať výhodné podmienky pre malé a stredné podniky a zároveň dohliadať na spravodlivú implementáciu pravidiel štátnej pomoci.

  Článok bol publikovaný 30.9.2025 na Euractiv.sk