Even though Brussels has slowed the pace and companies received a delay in reporting sustainability data, market pressure has not eased. Banks, shareholders, and customers continue to demand the information— increasingly using it as a condition for collaboration or better loan terms.
Aj keď Brusel zvoľnil tempo a firmy dostali odklad pri zverejňovaní dát o udržateľnosti, tlak trhu nepoľavuje. Banky, akcionári aj zákazníci si ich pýtajú ďalej – čoraz častejšie nimi podmieňujú spoluprácu či výhodnejšie úvery.
Európsky parlament, Komisia aj členské štáty sa v priebehu apríla rekordne rýchlo dohodli na tom, že odložia povinnosť pre väčšinu európskych a takmer všetky slovenské firmy vykazovať do akej miery sú udržateľné – či už environmentálne, sociálne či z pohľadu riadenia (ESG).
Nové pravidlá totiž nútia veľké aj malé podniky zhromažďovať a zverejňovať údaje o svojej uhlíkovej stope, o tom, ako sa starajú o svojich zamestnancov, ale napríklad aj to, či ich dodávatelia – ktorí sú často roztrúsení celom svete – rešpektujú ľudské práva a pracovné zákony.
Nemalo ísť o samoúčelné byrokratické cvičenie. Zber dát a a ich vykazovanie malo priniesť väčšiu transparentnosť firiem a najmä zvýšiť ich dlhodobú udržateľnosť. Mali by byť konkurencieschopnejšie pre nižšie emisie, mať spokojnejších zamestnancov a lepšie riadenie.
Firmy však tvrdili, že negatívne dôsledky budú vyššie ako prínosy. Európske inštitúcie ich hlas vypočuli a ani nie mesiac po zverejnení návrhu zjednodušených pravidiel (26. marca) nadobudla účinnosť nová smernica EÚ. Tá má „zastaviť čas“ (angl. “Stop the Clock”) teda odložiť povinnosti firiem informovať o environmentálnych a sociálnych dopadoch svojich aktivít o jeden až dva roky.
Po zavedení odkladu si mnohé firmy vydýchli. Netýka sa síce veľkých firiem ako sú na Slovensku napríklad SPP, U.S. Steel či Slovnaft, no zasiahne viac ako 99 percent podnikov, keďže na Slovensku prevažujú malé a stredné firmy do 500 zamestnancov.
Automatizácia ako cesta von zo stresu
Výsledkom v mnohých prípadoch je, že viaceré projekty zamerané na zber a automatizáciu dát sa okamžite zastavili. „Na jednej porade sa energetik pýtal, dokedy to musíme spraviť. Keď mu povedali, že až o dva roky, tak si vydýchol,“ hovorí Ján Janošovský zo spoločnosti Centrum výskumu a vývoja, ktorá pomáha firmám s ESG správami. Odklad ale neplatí pre všetkých.
„Tí najväčší musia podávať správy už teraz, kto reportoval, pokračuje, kto nie – má dva roky čas,“ upozornil na ESG workshope, ktorý sa konal na Medzinárodnej konferencii Slovenskej spoločnosti chemického inžinierstva.
Podľa neho by však firmy nemali na zber údajov – najmä o svojich environmentálnych dopadoch – rezignovať. „Nie je to len povinnosť. Je to spôsob, ako ukázať, že firmy robia veci správne – a sú na to hrdé,“ dodáva. Dáta tiež pomáhajú firmám zistiť, do čoho sa im oplatí alebo neoplatí investovať.
Niektoré firmy napriek uvoľneným pravidlám už teraz investujú do digitalizácie a automatizácie zberu ESG dát. „Chceme si nastaviť systém tak, aby som si vedel v prípade potreby stiahnuť dáta automaticky. Ušetrí to čas nám, aj našim kolegom. Teraz to robíme cez e-maily a manuálne, ale plánujeme to prepojiť s interným systémom,“ vysvetľuje ESG špecialista Martin Adásek z mäsiarenskej firmy Mecom.
Banky ako noví motivátori
Napriek tomu, že Európska komisia poskytla firmám dvojročný odklad tlak bánk na environmentálne a sociálne údaje neustáva. Banky totiž udržateľnosť neberú len ako legislatívnu povinnosť, ale ako kľúč k hodnoteniu úverového rizika a dlhodobej stability klientov. „Mnohé firmy si začínajú uvedomovať, že kvalitné ESG dáta im môžu pomôcť získať lepšie úverové podmienky,“ objasňuje Janošovský.
„Firma, ktorá sa rozhodovala, či s nami bude spolupracovať vidí, že banka im dá lepšie podmienky úveru, ak bude mať ESG správu. Dostali sme úlohu pripraviť to a mali sme na to iba tri týždne. Odrazu nešlo len o ESG správu, ale o biznis,“ opisuje.
Banky sú pod tlakom svojich akcionárov, aby zvyšovali podiel úverov, ktoré nejakým spôsobom pomáhajú chrániť klímu. To znamená, že spätne zisťujú, ktoré môžu byť označené ako zelené. Firmám tak začína dochádzať, že ak chcú zostať pre banky atraktívnymi klientmi, musia ESG agende venovať pozornosť.
Banky zvyčajne ponúkajú lacnejšie úvery na investíciu, pomocou ktorej firma zníži svoje emisie. Takzvané operatívne úvery sú zas viac zamerané na financovanie fungovania firmy a sledujú kontinuálne určité ESG kritériá ako je napríklad uhlíková stopa – ak sa ju darí klientovi znižovať, platí menej, ak nie, úrok mu stúpne.
Zákazníci chcú vedieť viac
Stúpajúci tlak prichádza aj zo strany odberateľov. „Každý týždeň chodia nové požiadavky. Pýtajú sa na naše emisie a už teraz nám dávajú striktné termíny – napríklad do roku 2026,“ opisuje Adásek.
Banky chcú udržateľnosť, čo tlačí zákazníkov, aby mali od svojich dodávateľov – firiem – merateľné a porovnateľné údaje. Adásek upozorňuje, že musia často improvizovať, pretože nie všetky dáta sú dostupné.
„Zistili sme, že v našom prípade má mäso najväčšiu uhlíkovú stopu. Oslovili sme dodávateľov v Dánsku a Nemecku, aby nám poslali presné čísla. Väčšina však odpovedala, že na tom ešte len začali pracovať.“
Slovenské firmy boli objemom dát, ktoré musia svojim zákazníkom dodať, zaskočené. Vyžadovalo to často alokovať financie na samostatnú pracovnú pozíciu ESG manažéra, či spoluprácu s konzultačnými firmami.
„Keď sa to začalo, v našej firme nebola osoba, ktorá by mala prehľad o emisiách a ich výpočte – tento proces u nás neexistoval. Požiadaviek od klientov však prichádzalo viac a viac,“ objasňuje ESG manažérka Monika Štedrasová z dopravnej firmy Railtrans International.
„Ak sa na najvyššej úrovni manažmentu nespraví strategické rozhodnutie, akým spôsobom a kto bude alokovaný a dedikovaný na túto tému, tak sa s tým buďto nepohne, alebo to bude strašný paškvil,“ upozorňuje.
Podľa Janošovského netreba mať z ESG strach. „S a G – teda sociálna a riadiaca zložka – sú najmä o tom, že dodržiavate zákony. Najväčšou výzvou z hľadiska hľadania údajov je environmentálna časť.“
Zber údajov o emisiách často pripomína vyšetrovanie. „Keď dodávateľ nevie dodať čísla, musíme použiť limity a normy. Musíme si vybrať metódu podľa dostupnosti dát – čím vyššie emisie, tým presnejšie údaje,“ hovorí.
Aké pravidlá sa zmenili a pre koho?
Uvoľnenie ESG pravidiel neznamená zrušenie povinností, ale má menším firmám poskytnúť viac času a realistickejší prístup k implementácii ESG procesov. To by malo zvýšiť kvalitu údajov a dobrovoľné zapájanie firiem, namiesto povinného „odfajknutia“ bez reálneho dopadu.
Komisia sa tak snaží dodržať sľub, ktorý dala európskym podnikom. Tie žiadali znížiť neúmernú administratívnu a finančnú záťaž, ktorú podľa nich spôsobujú dve nové smernice. Ide o Smernicu o podávaní správ o udržateľnosti podnikov (CSRD) a Smernicu o náležitej starostlivosti o udržateľnosti podnikov (CSDDD).
Pre veľké spoločnosti a subjekty verejného záujmu s viac ako 500 zamestnancami sa nič nemení a naďalej musia stále podávať správy od tohto roku. Veľké spoločnosti s viac ako 250 zamestnancami, ktoré by predtým museli podať prvé správy v roku 2026, však získali dvojročný odklad. Malé a stredné podniky kótované na burze, pre ktoré bola povinnosť naplánovaná na rok 2027, podajú prvé správy až v roku 2029.
Článok bol publikovaný 5.6.2025 na Euractiv.sk
