The constitutional amendment creates room for Slovakia to reject certain EU legal acts. This is dangerous and could result in a conflict between Slovakia and EU institutions, says Katarína Batková, Executive Director of Via Iuris, in an interview.

Novela ústavy vytvára priestor na to, aby Slovensko odmietlo niektoré právne akty EÚ. Je to nebezpečné a výsledkom môže byť konflikt medzi Slovenskom a inštitúciami EÚ, hovorí v rozhovore Katarína Batková, výkonná riaditeľka Via Iuris.

Katarína Batková je výkonnou riaditeľkou organizácie Via Iuris. Má titul PhD z oblasti Medzinárodného práva a práva Európskej únie. V minulosti pracovala ako právnička v Centre právnej pomoci, v Národnej rade SR a ako riaditeľka Rady mládeže Slovenska.

Zajtra začína schôdza parlamentu, na ktorej má parlament v druhom čítaní hlasovať o novele ústavy. Tá má okrem iného ustanoviť zvrchovanosť slovenského práva v „základných kultúrno-etických otázkach“. Je to v súlade s právom EÚ? 

Je to komplikovaná otázka. V časti podľa mňa nie, lebo vytvára priestor na to, aby Slovensko odmietlo aplikáciu niektorých ustanovení európskeho práva.

Na druhej strane, táto otázka nie je vyriešená ani na úrovni jednotlivých členských štátov, ako je Nemecko, Rumunsko, Poľsko či Maďarsko. V tých stále prebieha akademicko-ústavnoprávna diskusia o tom, do akej miery, alebo aké časti ústavy majú mať prednosť pred právom EÚ a naopak.

Európska únia nemá plné kompetencie napríklad v rodinnej politike. Prečo je problém, že to chce Slovensko vymedziť v ústave?  

Je to to problematické, lebo to vytvára priestor odmietnuť niektoré právne akty. Napríklad aj tie, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb, podnikateľov či pracovníkov. Smernice, ktoré upravujú voľný pohyb osôb, sa do nejakej miery snažia rešpektovať aj rodinný život. Zavádzajú teda niektoré úpravy pre zlúčenie rodín alebo cestovanie rodinných príslušníkov spolu s pracovníkom v rámci voľného pohybu pracovníkov.

Súdny dvor nedávno rozhodol o tom, že verejné inštitúcie musia na základe GDPR upravovať informácie o pohlaví transrodových ľudí v dokladoch a že pri tom nemôžu požadovať potvrdenie o sterilizácii. Mohlo by aj toto Slovensko na základe novely ústavy odmietnuť aplikovať?

Áno, aj to je jeden z tých právnych predpisov, kde sa môže tá národná identita dostať do nesúladu s európskym právom. Problematické na tom je, že to nevieme predpovedať. Formulácia, ktorú presadzuje vláda do ústavy, je veľmi gumená, veľmi otvorená rôznej interpretácii a bude záležať na ústavnom súde, ako sa s tým vysporiada.

Čiže keď už Európska únia príjme nejakú legislatívu, tak Slovensko chce môcť rozhodnúť o tom, či ju aplikuje, alebo nie?

Áno. Novela ústavy podľa mňa vytvára priestor, aby ústavný súd v takomto prípade odmietol aplikáciu niektorých ustanovení prijatých na úrovni EÚ.

Čo sa teda stane v takom prípade, keď stavný súd na základe toho niečo odmietne? Dostaneme sa teda do konfliktu s inštitúciami Európskej únie?

Výsledkom môže byť konflikt medzi Slovenskou republikou a inštitúciami Európskej únie. Ten môže smerovať buď k aplikácii podmienok kondicionality, teda odobratiu fondov Európskej únie, alebo prípadne nejakých sankcií.

Videli sme to v prípade Poľska, kde poľský ústavný súd rozhodol, že určitá časť ústavy má prednosť pred právom EÚ a krajina čelila následkom vo forme pokút.

Môžeme sa do týchto problémov dostať ihneď po prijatí tejto novely, alebo až potom, čo by Slovensko na jej základe odmietlo nejakú smernicu?  

Nebude to ihneď. Vyžadovalo by si to rozhodnutie ústavného sudu, ktorý by zadefinoval, aký rozsah právnych predpisov EÚ je v rozpore s národnou identitou zakotvenou v ústave. Čiže ten prípad nenastane ihneď a ten dopad budeme vidieť možno až v budúcnosti v prípade rozhodovania ústavného súdu.

Ak sa novela dostane na ústavný súd, mohol by rozhodnúť, že ju Slovensko nemôže prijať, lebo ide proti právu EÚ? 

Ústavný súd takúto možnosť nemá, preto lebo v ústave máme zakotvené, že ústavný súd nemôže posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou ani tých, ktorí menia ústavu. Čiže ústavný súd nemá kompetenciu rozhodnúť, že takáto úprava ústavy je v rozpore s našou ústavou, ktorá teraz platí.

Je podľa vás správne, aby si členské štáty vyberali, ktoré časti európskeho práva chcú a ktoré nechcú aplikovať?

Podľa nás je to nebezpečné a je to krok k dezintegrácii. V rámci integrácie sme vytvárali nejaký spoločný priestor, kde platia spoločné pravidlá, ktoré sú rovnaké pre všetky členské štáty. To je pointa aj princípu prednosti práva Únie, aby si členské štáty nemohli prijímať zákony, ktoré potom z tohto spoločného priestoru ukrajujú.

Rozhovor vznikol v spolupráci s:

Článok bol publikovaný 26/5/2025 na EURACTIV.sk