This article is part of the Special: COP30: Can the EU Maintain Its Position as a Climate Leader?

According to experts, the Brazilian climate summit showed that the fight against climate change is stagnating. Countries have gained time through the postponement of decarbonization measures, but they must not use it to delay action.

Brazílsky klimatický samit podľa expertov ukázal, že boj so zmenou klímy stagnuje. Krajiny získali odkladom dekarbonizačných opatrení čas, nesmú ho ale využiť vyčkávaním.  

Konferencia COP30 v brazílskom Beléme skončila v sobotu 22. novembra. Počas takmer dvoch týždňov, ktoré jej predchádzali, sa zástupcovia 194 krajín snažili nájsť globálny konsenzus o riešení klimatickej krízy. Ak by sme mali klimatický samit k niečomu prirovnať, môžeme si predstaviť rozsiahlu domovú schôdzu o renovácii budovy, na ktorú však pricestovalo vyše 56 tisíc delegátov v snahe dohodnúť sa na údržbe spoločného domu.

Táto „schôdza“ sa skončila kompromisom. Výsledný balík bol prijatý s cieľom demonštrovať jednotu v riešení klimatických dopadov, hoci kritici, vrátane EÚ, ho označili za nedostatočný.

Európska únia v pozícii ambiciózneho architekta čelila silnému tlaku krajín závislých od fosílnych palív, ako sú India alebo Saudská Arábia. Jej snahy boli oslabené aj chýbajúcou prítomnosťou kľúčového suseda – USA – ktorý je najbohatším a zároveň významným znečisťovateľom.

Výsledkom bolo, že delegáti sa namiesto jasného schválenia plánu na odstránenie starého, škodlivého kotla z budovy (fosílne palivá) museli uspokojiť s dohodou na strojnásobení rozpočtu na opravy strechy a základov (financovanie adaptácie) do roku 2035. Aby lepšie odolávali budúcim búrkam, vytvorili si zoznam s 59 odporúčanými položkami na kontrolu, pričom každý má len vlastnú zodpovednosť.

Infografiku si môžete prezrieť aj na tomto odkaze.

Európska únia proti blokujúcej väčšine

EÚ vstúpila do rokovaní s odhodlaním obhájiť si post globálneho klimatického lídra. Tesne pred samitom prijala po ťažkých vyjednávaniach vlastný záväzok do roku 2040 s aktualizovaným príspevkom (NDC), v rámci ktorého chce znížiť čisté emisie skleníkových plynov o 66,25 až 72,5 percenta oproti roku 1990 do roku 2035. Delegácia sa v Beléme snažila o urýchlenie klimatickej akcie a posilnenie dekarbonizačných plánov. Toto úsilie však narazilo na silnú opozíciu.

„Na COP30, napriek nášmu vytrvalému úsiliu a jasnému mandátu Európskeho parlamentu na zmierňovanie emisií a postupné ukončovanie fosílnych palív, sme čelili zjednotenému frontu BRICS, arabských krajín a predsedníctva, ktoré neboli ochotné dosiahnuť našu úroveň ambícií. Musíme vyjadriť poľutovanie, že konečný výsledok nešiel ďalej,“ uviedla Lídia Pereira (EPP, PT), predsedníčka delegácie Európskeho parlamentu.

Mohammed Chahim (S&D, NL), podpredseda delegácie, označil výsledok za „veľmi minimálny základ pre globálnu klimatickú akciu“, pričom tempo je „príliš nedostatočné na to, aby zodpovedalo naliehavosti klimatickej krízy.“ Chahim tiež potvrdil, že geopolitická rovnováha sa jasne posunula, a apeloval na EÚ, aby „urgentne vytvorila koalície, aby sa v budúcich rokovaniach opäť neizolovala“.

Nemecký minister životného prostredia Carsten Schneider bol ešte priamejší, keď pre portál Euractiv vyhlásil, že EÚ čelila „veľmi silným krajinám, ktoré zarábajú na rope a plyne a ktoré zorganizovali blokujúcu väčšinu“. Medzi nimi boli arabské ropné veľmoci a ďalšie ekonomiky závislé na fosílnych palivách, ako India alebo Čína.

Výsledkom bolo, že záverečný dokument COP30 vynechal explicitnú zmienku o postupnom ukončovaní fosílnych palív. Brazília síce oznámila, že vypracuje Mapu prechodu od fosílnych palív, tá však zostala mimo hlavný text. To viedlo k záveru, že rokovania sa sústredili na riešenie dopadov klimatickej zmeny, zatiaľ čo ignorovali jej primárnu príčinu. Tou je, že takmer tri štvrtiny svetových emisií skleníkových plynov od roku 2020 pochádzajú z uhlia, ropy a plynu.

„Je zrejmé, že boj so zmenou klímy stagnuje,“ zhrnul Michal Kiča, bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia, v diskusii portálu EURACTIV Slovensko po ukončení samitu COP30. Málo ambiciózny výsledok tohtoročných rokovaní sa podľa Reuters podobá COP27 a COP29, kde sa krajiny dohodli na míňaní peňazí na riešenie klimatických nebezpečenstiev, zatiaľ čo ignorovali ich primárnu príčinu.

Finančné záväzky bez USA

Líderskú pozíciu EÚ dodatočne oslabila aj absencia doteraz kľúčového partnera. Spojené štáty – najväčší a najbohatší znečisťovateľ – sa s oficiálnou delegáciou nezúčastnili.

„Hovoríme o značnej čiastke v radoch desiatok miliárd eur, ktoré mohli smerovať do klimatických fondov, no ich neúčasť ich odňala,“ priblížila v debate Žaneta Jansa Gregorová, programová manažérka nadácie Heinrich Böll Stiftung.

Hoci mitigačné ciele boli zoškrtané, kompromis priniesol kľúčový finančný pokrok, najmä v oblasti adaptácie. Kým teda neuspela prevencia, alebo zabránenie otepľovaniu vo forme znižovania emisií (mitigácia), napredovali riešenia na znášanie jeho dôsledkov (adaptácia). Konkrétne, na COP30 sa delegáti dohodli na záväzku, že bohaté krajiny aspoň strojnásobia financie poskytované rozvojovým krajinám na adaptáciu do roku 2035.

Kiča doplnil, že financovanie adaptačných opatrení je aj v záujme globálneho Severu, pretože slúži na „našu vlastnú bezpečnosť“ a prevenciu dlhodobých dôsledkov, ako sú napríklad migračné krízy vyvolané klimatickými dopadmi.

Adaptácia ako merateľný úspech

Závery tiež posilnili merateľnosť adaptácie. Strany finalizovali komplexný súbor 59 dobrovoľných, nezáväzných indikátorov na sledovanie pokroku, ktoré zahŕňajú sektory ako voda, potraviny a zdravie. Riaditeľka Slovenskej klimatickej iniciatívy Kateřina Chajdiaková zhodnotila, že adaptácia sa vďaka tomu stala „konečne merateľnou“.

V rámci implementácie bolo v Beléme ohlásených aj približne 122 Plánov na urýchlenie riešení a spustená iniciatíva FINI, ktorá má odomknúť jeden bilión USD v projektoch adaptácie do troch rokov. Strany ďalej schválili Just Transition mechanizmus a Akčný plán pre rodovú rovnosť.

Napriek symbolike konania samitu v Amazónii však v záverečnom texte absentuje cestovná mapa na ukončenie odlesňovania. „Lesný samit bez záväzkov na lesy je groteskný žart. Klimatické rozhodnutie, ktoré si netrúfa ani vysloviť slovo „fosílne palivá,“ nie je neutralita – je to spolčenie s krivdou. A čo sa tu odohráva, ďaleko presahuje obyčajnú nekompetentnosť,“ povedal pre Reuters panamský vyjednávač Juan Carlos Monterrey.

Otázny úspech mala aj iniciatíva, ktorú na samite lídrov pred COP30 spustila Brazília pod názvom „Tropical Forests Forever Facility.“ Fond si dal za cieľ vyzbierať 125 miliárd dolárov z pôžičiek a investícií, na rozbeh však v Beléme mobilizoval len 6,7 miliardy dolárov.

Aktivita chýba aj na Slovensku

Hoci prijatie cieľov adaptácie je pozitívne, experti v diskusii upozornili, že Slovensko nepreukazuje dostatočnú aktivitu pri ich implementácii.

Kiča kritizoval, že súčasné ministerstvo životného prostredia je v adaptácii „absolútne nečinné“. Slovensku podľa neho chýbajú plány na manažment vôd, riešenie extrémnych teplôt a ďalšie adaptačné opatrenia, ktoré by sa dali zosúladiť s 59 indikátormi. Apeloval na potrebu urgentne obrátiť negatívne trendy a využiť nevyčerpané prostriedky, napríklad na podporu obnoviteľných zdrojov energie pre domácnosti, energetické komunity či opätovné spustenie schém ako je Zelená domácnostiam.

Poslankyňa parlamentu za Progresívne Slovensko Tamara Stohlová tiež varovala, že ústupky, ktoré vláda presadila – ako napríklad odklad ETS2 pre dopravu a budovy – budú znamenať „vyššie budúce náklady“ a spomaľovanie modernizácie. Kritizovala, že čas získaný odkladom sa nesmie premárnuť vyčkávaním, ktoré na Slovensku prevláda. Slovensko tak nevyužíva dostupné finančné zdroje, ako Sociálno-klimatický fond alebo Modernizačný fond, ktoré majú pomáhať domácnostiam znižovať účty za energie.

„Naša vláda povedala nie, ďakujeme, my si tieto peniaze zatiaľ neprosíme, čo je podľa mňa hrozne krátkozraké,“ uviedla Stohlová.

Nádej v samosprávach a na lokálnej úrovni

Vzhľadom na absenciu pro-klimatickej politiky v štátnych inštitúciách vidí Žaneta Jansa Gregorová a Kateřina Chajdiaková nádej v posilňovaní miestnej úrovne a municipalít. Mestá, obce a podniky podľa nich reagujú na existujúcu legislatívu a tvoria si vlastné plány, nečakajúc na to, kedy bude vláda pro-klimaticky nastavená.

„Slovensko má výbornú sieť prepojených municipalit a práve tam vidím nádej,“ povedala Žaneta Jansa Gregorová. Dodala, že by bolo ideálne, keby Európska únia vyvinula mechanizmus umožňujúci samosprávam preskakovať národné vlády a žiadať peniaze priamo.

Kateřina Chajdiaková dodala, že mestá a obce zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení klimatickej krízy. Podľa nej je však deštruktívne, keď im chýba podporný rámec zo strany štátu. Ako vysvetlila, ideálny scenár by bol taký, že štát by mal dlhodobé strategické politiky presahujúce jednotlivé volebné obdobia, ktoré by slúžili ako stabilný bod pre organizovanie sa spoločnosti a podnikov. 

„Bez tejto podpory zo strany štátu si mestá, obce aj podniky ťažšie pripravujú na klimatické zmeny, aj keď legislatívne prostredie ich k tomu už tlačí,“ uzavrela.