The head of European diplomacy plans to propose the creation of an EU Expeditionary Force soon. Up to 50,000 troops would be tasked with operations outside Europe. The situation in Afghanistan could be repeated in Iraq and West Africa in the future, where Europe will have to rely mainly on itself, says Josep Borrell.
Šéf európskej diplomacie plánuje už čoskoro navrhnúť vytvorenie expedičných síl EÚ. Až 50 tisíc vojakov by malo plniť úlohy v operáciách mimo Európy. Situácia v Afganistane by sa totiž v budúcnosti mohla opakovať v Iraku aj západnej Afrike, kde sa Európa bude musieť spoľahnúť hlavne na seba, hovorí Josep Borrell.
Pád Kábulu do rúk Talibanu a chaos pri evakuácií tisícok osôb z Afganistanu podľa šéfa európskej diplomacie jasne ukazujú, že Európa potrebuje vlastné vojenské kapacity. Tie by ale mali byť nezávislé od Spojených štátov.
Josep Borrell v rozhovore pre agentúru AFP uviedol, že mu je „veľmi ľúto, akým spôsobom sa situácia vyvinula“.
Najvyšší predstaviteľ EÚ pre zahraničné vecí si myslí, že Afganistan nebude jediným priestorom, kde nastane kríza. Nasledovať by mohli Irak a región Sahelu v západnej Afrike, kde je situácia rovnako nepokojná a kde americké jednotky už nemusia pomôcť, tvrdí.
Samotná EÚ má pri evakuácii vlastných zamestnancov z Afganistanu problém najmä v tom, že ako neštátne zriadenie neponúka konzulárnu ochranu. Každá krajina tak pri poskytovaní pomoci svojim krajanom v zahraničí zasahuje sama. V praxi to znamená, že pracovníkov na európskom zastúpení museli z Afganistanu dostať letky, ktoré na evakuácie vyslali členské štáty bloku.
Prvých 150 priviezli späť do Európy lietadlá z Francúzska, Talianska a Španielska. Ďalších 260 pracovníkov odletelo z Afganistanu dnes (24. augusta) ráno.
Pred pádom Kábulu pôsobilo na diplomatickej misii EÚ až 400 lokálnych afganských pracovníkov, ktorí by mali mať nárok na azyl v niektorej z krajín Únie.
Belgicko, ktoré pri evakuácii svojich obyvateľov a afganských pracovníkov úzko spolupracovalo s Holandskom, rovnako volá po urýchlení celoeurópskeho riešenia.
„Vo chvíľach chaosu musia mať európske krajiny vytvorený systém koordinácie a pomoci,“ uviedol belgický premiér Alexander De Croo.
Expedičné sily s 50 tisícami jednotiek
Hoci sa pri evakuácie Európanov a ich afganských spolupracovníkov krajiny v Únii koordinovali, podľa viacerých európskych a štátnych predstaviteľov to nestačí.
Josep Borrell tvrdí, že situácia v Afganistane zvýrazňuje nutnosť vytvorenia vlastných vojenských síl EÚ, ktoré budú schopné budúcich intervencií.
Lídrom Únie a členských krajín plánuje navrhnúť „vytvorenie expedičných síl s 50 tisícami jednotiek“. Tie by mali byť „schopné operovať za okolností, aké vidíme v Afganistane,“ uviedol v rozhovore.
Hlasy, ktoré volajú po vybudovaní „európskej armády“ sa ozývajú roky. Európska únia nateraz pracuje na tvorbe vlastného „strategického kompasu“, teda rámca, ktorý má 27 členským štátom umožniť získať viac diplomatických, ale najmä vojenských kapacít.
Vďaka nemu by sa blok mal posunúť aj vo vývoji tzv. strategickej autonómie. Koncept, presadzovaný najmä Francúzskom tvrdí, že v strategických oblastiach, vrátane bezpečnosti, by sa Únia mala osamostatniť a začať sa v plnej miere spoliehať na vlastné možnosti a schopnosti.
Kritici však tvrdia, že európska armáda má k existencii ešte príliš ďaleko. Jednak chýba financovanie, jednak politická vôľa. Viaceré krajiny Únie a členovia NATO odmietajú nápad presunúť jednotky z Aliancie pod neskúsené a nateraz nekoordinované európske velenie. Európa navyše vie, že bez „amerického dáždnika“ nateraz nedokáže plnohodnotne zabezpečiť ani obranu vlastného územia.
Iní pripomínajú hlavnú misiu európskeho projektu, ktorá mala byť v prvom rade mierová.
Unilaterálne rozhodnutie
Európski lídri neskrývajú rozčarovanie nad situáciou v Afganistane a mnohí pripisujú vinu za situáciu unilaterálnemu rozhodnutiu Spojených štátov.
Predstavitelia a politici vyčítajú bývalej aj súčasnej administratíve, že sa s odchodom z Afganistanu dostatočne neporadili so spojencami v Severoatlantickej aliancii. Donald Trump rokoval s Talibanom, no Joe Biden urobil „politické rozhodnutie“ a jednotky chcel mať doma pred pamätným dňom 11. septembra, uviedol pre Financial Times zdroj z kruhov NATO.
„Na názor Európanov sa nikto nepýtal,“ hovoril v rozhovore pre AFP aj Josep Borrel.
Belgický premiér De Croo si myslí, že EÚ musí vysvetliť Washingtonu, že nemôže prijímať jednostranné rozhodnutia, ako sa to stalo v rámci NATO.
Armin Laschet, kandidát CDU na post nemeckého kancelára, označil chaos v Afganistane po odchode jednotiek za „najväčší debakel, ktorý NATO zažilo od svojho vzniku“.
Britský minister obrany Ben Wallace povedal, že situácia je „smutná“, keďže je to výsledok „obety a práce počas dvadsiatich rokov“.
Či zahraničné jednotky opustia Afganistan do 31. augusta tak, ako to požaduje hnutie Taliban ešte nie je jasné. Na stretnutí lídrov G7 o tom budú predstavitelia rokovať. Viacerí už totiž Washington požiadali, aby odchod svojich vojakov oddialil, keďže asi šesť tisíc Američanov v súčasnosti zabezpečuje chod letiska.
Práve z neho môžu do Európy aj ďalších častí sveta odvážať špeciálne letky ďalších ľudí.
