Increasing Slovakia's defence spending to three per cent GDP would be a politically difficult decision, but according to security analyst Vladimír Bednár, it is inevitable. He warns that states that neglect these investments expose themselves to a greater risk of aggression, despite their NATO membership.
Navýšenie obranných výdavkov Slovenska na tri percentá HDP by bolo politicky náročné rozhodnutie, no podľa bezpečnostného analytika Vladimíra Bednára je nevyhnutné. Upozorňuje, že štáty, ktoré zanedbajú tieto investície, sa vystavujú väčšiemu riziku agresie, a to aj napriek členstvu v NATO.
Ak rapídne nezvýšime tempo nášho zbrojenia, nebudeme pripravení na to, čo nám hrozí o štyri až päť rokov, varoval minulý týždeň generálny tajomník NATO Mark Rutte. Spomínal pritom hrozbu z Ruska, ktorého vojenská agresia na Ukrajine pokračuje už tretím rokom. Podľa Rutteho slov apetít Kremľa nebude na ústupe ani ďalšie obdobie.
„Rusko sa pripravuje na dlhodobú konfrontáciu, s Ukrajinou a s nami,“ hovoril Rutte v prejave v Bruseli. „NATO musí dávať na obranu omnoho viac, aby zabránilo veľkej vojne v Európe,“ citovala agentúra AFP generálneho tajomníka.
Jeho slová korešpondujú aj s pondelkovým (16. decembra) výrokom ruského ministra obrany Andreja Belousova, ktorý uviedol, že Rusko sa musí pripraviť „na akýkoľvek vývoj situácie v strednodobej perspektíve“, a to „vrátane možného vojnového konfliktu s NATO v Európe v najbližšom desaťročí“.
Belousov ráta, že ruské vojenské výdavky dosiahli 6,3 percenta HDP krajiny a tvoria takmer tretinu výdavkov štátneho rozpočtu. Podľa Rutteho by v roku 2025 mohli stúpnuť až na sedem až osem percent.
Šéf NATO preto upozornil, že budovanie odstrašujúcich kapacít na Západe nebezpečne viazne – a ak budeme investovať len dve percentná HDP do obrany, k náprave nedôjde. Európski členovia Aliancie preto diskutujú, že na najbližšom summite NATO v Haagu by mohla padnúť dohoda o náraste príspevku na tri percentá HDP, informoval denník Financial Times.
To, ako by sa s tým jednotliví členovia popasovali, však ostáva otázne. O možnom navýšení výdavkov sa hovorí v čase, keď tretina štátov Aliancie ešte stále nespĺňa ani minimálnu investíciu dvoch percent HDP do obrany, na ktorej sa dohodli v roku 2014.
Bezpečnostní analytici, ktorých oslovil portál EURACTIV Slovensko, otvorenie tejto diskusie vítajú. Avšak prvotné reakcie zo slovenskej politickej scény ukázali, že nájsť vôľu na výraznejšie investície nebude jednoduché.
Zoči-voči SNS a konsolidácii
Slovensko patrí ku krajinám, ktoré si svoj dvojpercentný záväzok do obrany vlani splnili. Ako však poukazuje analytik Matúš Halás, dlhé roky sa tak nedialo. Krajina si preto za posledných 30 rokov vytvorila „obrovský investičný deficit“ v obrannom sektore. Už aj pri takto zavedenom tempe však zaznievali kritické hlasy.
Prejavilo sa to napríklad v septembri, keď vláda odsúhlasila polmiliardový vojenský obchod s Izraelom. Nákup kritizoval predseda SNS Andrej Danko, ktorý ho označil za „predimenzovaný“ a vyzval na prehodnotenie výdavkov do obrany. Za kúpu sa však okrem ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer-SD) postavil aj premiér Robert Fico (Smer-SD), ktorý označil investície do obrany za nevyhnutné.
Podobná dynamika sa zopakovala aj minulý týždeň v reakcii na Rutteho slová. Danko uviedol, že „už dve percentá na obranu sú veľa“ a ak to bude možné, navýšenie na tri bude blokovať. Minister obrany Kaliňák súčasný stav označil za postačujúci, diskusiu na túto tému však nezavrhol.
„Keď si zoberiete, čo sa deje nielen na Ukrajine, ale aj v Pásme Gazy, momentálne v Sýrii, záťaž, ktorú to bude mať na ochranu hraníc, na ďalšie bezpečnostné prostredie – od toho sa to bude podľa mňa odvíjať,“ načrtol minister obrany.
Ministerstvo obrany v reakcii pre EURACTIV Slovensko uviedlo, že Slovensko plánuje v najbližších rokoch udržiavať minimálnu úroveň obranných výdavkov na úrovni dvoch percent HDP, čo vyplýva aj z Programového vyhlásenia vlády.
„V kontexte prebiehajúcej vojny na Ukrajine či eskalácie napätia na Blízkom východe štáty prirodzene pociťujú potrebu zvyšovať obranné výdavky. Slovensko si však rovnako ako aj iné štáty na východnom krídle NATO uvedomuje potrebu nájsť istú rovnováhu medzi výdavkami na obranu a na ostatné oblasti, a to aj s ohľadom na konsolidáciu verejných financií,“ uviedlo tlačové oddelenie.
Bezpečnostný analytik Vladimír Bednár však upozorňuje, že slovenskí politici budú musieť nájsť vôľu výdavky zvýšiť, pretože ak ju nenájdu, „budú vedome ohrozovať bezpečnosť Slovenskej republiky“.
Investície v rámci NATO by pritom mali prekročiť hranicu aspoň 3,3 percenta HDP, ak majú byť skutočne efektívne, poukazuje odborník.
Agresor si hľadá slabú obeť
Bednár hovorí, že na zabezpečenie efektívneho odstrašenia je potrebné, aby sila ozbrojených síl krajiny odpovedala jej veľkosti a významu. Tejto hodnote odpovedajú minimálne priemerne výdavky vo výške 3,3 percenta HDP počas približne 30 rokov, čo je obdobie jedného životného cyklu výmeny zbrojnej techniky.
„Vzhľadom na to, že dlhodobý priemer krajín NATO je pod touto hranicou, bude nutné, aby postupne zvýšili výdavky nad hranicu nielen troch percent HDP, ale prekročili hranicu 3,3 percenta,“ vysvetlil Bednár pre EURACTIV Slovensko.
Zdôraznil pritom, že agresorské štáty, ako napríklad Putinovské Rusko, sa vzhľadom na svoje ekonomické možnosti snažia útočiť len tam, kde môžu uspieť. Inými slovami, mieria na krajiny, o ktorých sú presvedčené, že sú slabé. Štáty, ktoré preto nedosiahnu potrebnú hodnotu investícií do obrany, sú a budú viac ohrozené prípadnou agresiou než ich spojenci.
„Takýmto krajinám nepomôže ani to, že sú súčasťou NATO. Pretože stratégie krajín, ako je Rusko, počítajú s tým, že ak agresiu vykonajú dostatočne rýchlo, spojeneckým krajinám nezostane nič iné, len akceptovať nový status quo – tak ako sa to stalo napríklad v prípade vojny v Gruzínsku (2008) alebo okupácie Krymu (2014),“ hovorí Bednár.
Článok 5
Gruzínsko a Ukrajina neboli v čase spomínaných útokov súčasťou NATO. Krajiny Aliancie sa pri svojej obrane spoliehajú na článok 5 Severoatlantickej zmluvy, ktorý stanovuje kolektívnu obranu jednotlivých členov. Jeho mottom je, že útok na jedného je útokom na všetkých.
Menej známym je však fakt, že táto pomoc môže mať podobu, akú spojenci uznajú za potrebnú. Použitie ozbrojenej sily je jedna z možností. Rozhodnutie o konkrétnych opatreniach vrátane vojenských zásahov teda nie je automatické a je v kompetencii jednotlivých členských štátov.
Od toho sa odrazil aj Peter Pellegrini počas druhého kola prezidentských volieb, keď sa odmietol verejne zaviazať k tomu, že by Slovensko prišlo v prípade útoku obrániť inú krajinu, v danom prípade Poľsko.
„(Slovenskí vojaci) by nemali s čím bojovať. Momentálne nevieme pomôcť našim spojencom, pretože máme zdecimovanú armádu,“ tvrdil bývalý premiér.
Pevná politická vôľa zamerať sa na obranu je dôležitá aj preto, že zďaleka nie je jedinou prekážkou v ceste. Analytik Halás pre EURACTIV Slovensko zhodnotil, že v súčasnom volebnom období nevníma dosiahnutie troch percent HDP na obranu za realistický scenár aj preto, že armádne projekty sú rozložené na mnoho rokov a trvá dlhý čas ich rozbehnúť.
„To by sme museli, obrazne povedané, kúpiť raz toľko stíhačiek F-16 hneď zajtra,“ zaglosoval na záver.
Jazyky: English | Deutsch | Spanish 2025
