After China tightened exports of rare-earth magnets crucial for electric vehicles and military technology in October, the EU is responding with the REsourceEU plan. It aims to strengthen domestic mining and processing, coordinate purchases with Japan, and reduce the risk of resource-related coercion.
Po tom, čo Čína v októbri sprísnila vývoz magnetov zo vzácnych zemín kľúčových pre elektromobily a vojenské technológie, Únia odpovedá plánom REsourceEU. Ten má posilniť domácu ťažbu a spracovanie surovín, koordinovať nákupy s Japonskom a znížiť riziko surovinového vydierania.
Keď Čína v roku 2010 zastavila vývoz vzácnych zemín do Japonska, Tokio sa rozhodlo, že sa už nikdy nestane jej rukojemníkom. Pätnásť rokov neskôr čelí Európa tej istej dileme – a siaha po rovnakom recepte. Nový plán REsourceEU má zmeniť jej závislosť na odolnosť.
Program, ktorý šéfka Komisie Ursula von der Leyen predstavila v sobotu, má cieľ znížiť závislosť Únie od Číny v oblasti kritických surovín. REsourceEU má chrániť európsky priemysel a obranu pred výpadkami dodávok, ktoré by mohli ohroziť zelenú transformáciu aj bezpečnosť kontinentu.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen pri predstavení plánu upozornila, že „kríza v dodávkach kritických surovín už nie je vzdialené riziko – je na našom prahu“. V októbri totiž Čína opätovne zaviedla exportné obmedzenia na magnety zo vzácnych zemín, kľúčových pre elektromobily, veterné turbíny či vojenské radary. Tento krok nadviazal na sériu opatrení, ktorými Peking postupne sprísňuje kontrolu nad vývozom strategických minerálov v reakcii na západné sankcie.
Podľa údajov think-tanku CEPR dnes Čína zabezpečuje približne 70 percent svetovej ťažby vzácnych zemín, 93 percent ich spracovania a až 99 percent dodávok do Európskej únie. Takáto dominancia predstavuje strategické riziko, ktoré môže mať podobné dôsledky ako závislosť od ruského plynu pred rokom 2022.
Kríza na prahu Európy
Európsky komisár pre obchod Maroš Šefčovič označil kroky Pekingu za „neoprávnené“ a varoval, že ide o „kritický problém pre európsku priemyselnú základňu“. Po dvojhodinovom telefonáte so svojím čínskym náprotivkom Wangom Wentaoom oznámil, že čínsky minister prijal pozvanie do Bruselu, aby osobne rokoval o možnostiach riešenia. „EÚ nemá záujem na eskalácii, no situácia vrhá tieň na naše vzťahy. Potrebujeme rýchle a konštruktívne riešenie,“ povedal Šefčovič po rozhovore.
Brusel zároveň koordinuje svoj postup so štátmi skupiny G7, ktoré sa koncom októbra stretnú v Kanade. Cieľom je zjednotiť reakciu na čínske exportné obmedzenia a zabrániť ohrozeniu dodávok pre európske priemyselné odvetvia. Analytici varujú, že výpadok by mohol mať okamžitý dopad aj na obranný sektor, vrátane výroby zbraní pre Ukrajinu.
Japonská lekcia odolnosti
Zatiaľ čo Brusel rieši aktuálnu krízu diplomaticky, dlhodobé riešenie nachádza v inšpirácii japonským prístupom. Ten sa stal medzinárodným príkladom odolnosti po tom, ako v roku 2010 Čína náhle pozastavila vývoz vzácnych zemín do Tokia v dôsledku územného sporu o ostrovy Senkaku. Výsledkom bol kolaps dodávok pre japonský automobilový priemysel, ktorý bol v tom čase takmer úplne závislý od čínskych surovín.
Tokio reagovalo rozhodne: vytvorilo strategické zásoby na pokrytie domácej spotreby až na dva roky, investovalo do ťažby v Austrálii a Vietname, podporilo recykláciu a výskum alternatívnych materiálov a založilo agentúru na monitorovanie dodávateľských reťazcov. Podľa údajov Svetového ekonomického fóra sa krajine podarilo znížiť závislosť od čínskych vzácnych zemín z 90 percent na približne 60 percent.
„Európske centrum pre kritické suroviny bude inšpirované japonským modelom,“ potvrdil komisár pre priemysel Stéphane Séjourné. Nové centrum má okrem zhromažďovania údajov koordinovať spoločné nákupy, dohliadať na strategické skladovanie a vytvárať rámec pre dlhodobé kontrakty s alternatívnymi dodávateľmi.
