After China tightened exports of rare-earth magnets crucial for electric vehicles and military technology in October, the EU is responding with the REsourceEU plan. It aims to strengthen domestic mining and processing, coordinate purchases with Japan, and reduce the risk of resource-related coercion.


 

Po tom, čo Čína v októbri sprísnila vývoz magnetov zo vzácnych zemín kľúčových pre elektromobily a vojenské technológie, Únia odpovedá plánom REsourceEU. Ten má posilniť domácu ťažbu a spracovanie surovín, koordinovať nákupy s Japonskom a znížiť riziko surovinového vydierania.

Keď Čína v roku 2010 zastavila vývoz vzácnych zemín do Japonska, Tokio sa rozhodlo, že sa už nikdy nestane jej rukojemníkom. Pätnásť rokov neskôr čelí Európa tej istej dileme – a siaha po rovnakom recepte. Nový plán REsourceEU má zmeniť jej závislosť na odolnosť.

Program, ktorý šéfka Komisie Ursula von der Leyen predstavila v sobotu, má cieľ znížiť závislosť Únie od Číny v oblasti kritických surovín. REsourceEU má chrániť európsky priemysel a obranu pred výpadkami dodávok, ktoré by mohli ohroziť zelenú transformáciu aj bezpečnosť kontinentu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen pri predstavení plánu upozornila, že „kríza v dodávkach kritických surovín už nie je vzdialené riziko – je na našom prahu“. V októbri totiž Čína opätovne zaviedla exportné obmedzenia na magnety zo vzácnych zemín, kľúčových pre elektromobily, veterné turbíny či vojenské radary. Tento krok nadviazal na sériu opatrení, ktorými Peking postupne sprísňuje kontrolu nad vývozom strategických minerálov v reakcii na západné sankcie.

Podľa údajov think-tanku CEPR dnes Čína zabezpečuje približne 70 percent svetovej ťažby vzácnych zemín, 93 percent ich spracovania a až 99 percent dodávok do Európskej únie. Takáto dominancia predstavuje strategické riziko, ktoré môže mať podobné dôsledky ako závislosť od ruského plynu pred rokom 2022.

Kríza na prahu Európy

Európsky komisár pre obchod Maroš Šefčovič označil kroky Pekingu za „neoprávnené“ a varoval, že ide o „kritický problém pre európsku priemyselnú základňu“. Po dvojhodinovom telefonáte so svojím čínskym náprotivkom Wangom Wentaoom oznámil, že čínsky minister prijal pozvanie do Bruselu, aby osobne rokoval o možnostiach riešenia. „EÚ nemá záujem na eskalácii, no situácia vrhá tieň na naše vzťahy. Potrebujeme rýchle a konštruktívne riešenie,“ povedal Šefčovič po rozhovore.

Brusel zároveň koordinuje svoj postup so štátmi skupiny G7, ktoré sa koncom októbra stretnú v Kanade. Cieľom je zjednotiť reakciu na čínske exportné obmedzenia a zabrániť ohrozeniu dodávok pre európske priemyselné odvetvia. Analytici varujú, že výpadok by mohol mať okamžitý dopad aj na obranný sektor, vrátane výroby zbraní pre Ukrajinu.

Japonská lekcia odolnosti

Zatiaľ čo Brusel rieši aktuálnu krízu diplomaticky, dlhodobé riešenie nachádza v inšpirácii japonským prístupom. Ten sa stal medzinárodným príkladom odolnosti po tom, ako v roku 2010 Čína náhle pozastavila vývoz vzácnych zemín do Tokia v dôsledku územného sporu o ostrovy Senkaku. Výsledkom bol kolaps dodávok pre japonský automobilový priemysel, ktorý bol v tom čase takmer úplne závislý od čínskych surovín.

Tokio reagovalo rozhodne: vytvorilo strategické zásoby na pokrytie domácej spotreby až na dva roky, investovalo do ťažby v Austrálii a Vietname, podporilo recykláciu a výskum alternatívnych materiálov a založilo agentúru na monitorovanie dodávateľských reťazcov. Podľa údajov Svetového ekonomického fóra sa krajine podarilo znížiť závislosť od čínskych vzácnych zemín z 90 percent na približne 60 percent.

„Európske centrum pre kritické suroviny bude inšpirované japonským modelom,“ potvrdil komisár pre priemysel Stéphane Séjourné. Nové centrum má okrem zhromažďovania údajov koordinovať spoločné nákupy, dohliadať na strategické skladovanie a vytvárať rámec pre dlhodobé kontrakty s alternatívnymi dodávateľmi.

 
 

REsourceEU: Plán s japonskou DNA

Program REsourceEU má podobnú štruktúru ako iniciatíva REPowerEU, ktorá po ruskej invázii pomohla Únii znížiť energetickú závislosť od Moskvy. Tentoraz ide o suroviny: cieľom je znížiť riziko, že Peking bude môcť využívať svoj vplyv na trhoch ako geopolitickú zbraň.

Plán počíta s diverzifikáciou dodávateľov, investíciami do recyklácie a spracovania surovín v Európe a vytvorením spoločných zásob podľa vzoru japonského systému z roku 2010. EÚ chce v rámciEurópskeho zákona o kritických surovinách (CRMA) do roku 2030 sama ťažiť aspoň 10 percent a spracovávať 40 percent svojej spotreby. Okrem toho Únia posilňuje partnerstvá s Austráliou, Kanadou, Čile a Kazachstanom.

Dlhá cesta k surovinovej suverenite

Budovanie ťažobných a spracovateľských kapacít v Európe však nebude rýchle. EIT RawMaterials, európske inovačné partnerstvo financované prostredníctvom Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT), ktoré združuje viac než 300 partnerov z priemyslu, výskumu a univerzít (vrátane spoločností Umicore, BASF či LKAB), varuje, že bez masívnych investícií sa Únia k surovinovej sebestačnosti nepriblíži.

Jeho výkonný riaditeľ Bernd Schaefer v rozhovore pre agentúru Reuters uviedol, že „Európska únia musí vytvoriť fondy vo výške viac než 10 miliárd eur na prieskum, ťažbu a recykláciu kritických surovín. Bez toho svoje ciele do roku 2030 nesplní.“

Ako upozorňuje energetický analytik Philip Andrews-Speed z Oxford Institute for Energy Studies, v krátkodobom horizonte „Európa môže urobiť len málo viac než rokovať s Pekingom, kým sa alternatívne kapacity vybudujú – čo potrvá prinajmenšom desaťročie“.

Spoločný kurz s Tokiom

Na rozdiel od Spojených štátov, ktoré presadzujú úplné „odpojenie“ od Číny, sa EÚ a Japonsko zhodujú na stratégii „de-riskingu“ – znižovania závislosti bez narušenia globálneho obchodu.

V posledných mesiacoch preto EÚ a Japonsko rozšírili svoj rámec spolupráce o novú oblasť: spoločné obstarávanie, výskum a skladovanie kritických surovín. Obe strany sa dohodli na vytvorení mechanizmu, ktorý im umožní koordinovať nákupy, zdieľať údaje o rizikách dodávateľských reťazcov a spoločne investovať do ťažobných a recyklačných projektov v tretích krajinách, najmä v Austrálii, Čile a Vietname.

Z európskej strany partnerstvo koordinuje komisár Maroš Šefčovič, za japonskú vládu minister hospodárstva Ken Saitō. Obe strany plánujú do roku 2026 predstaviť formálne memorandum o spolupráci, ktoré by sa stalo základom tzv. EU–Japan Critical Raw Materials Partnership.

Čo bude ďalej

Sobotňajší plán REsourceEU je len len prvým krokom. V nasledujúcich mesiacoch má Komisia predstaviť legislatívny balík pre financovanie projektov v oblasti kritických surovín. Diskutuje sa o vzniku Raw Materials Fund, spoločného fondu v hodnote viac než 10 miliárd eur, ktorý by podporoval ťažbu, recykláciu a výskum.

Do roku 2026 má EÚ spolu s Japonskom predstaviť spoločný nákupný a zásobovací mechanizmus, doplnený o technologickú výmenu v oblasti spracovania a recyklácie kovov.

Brusel tiež plánuje otvoriť nové rokovania s partnermi v Afrike a Latinskej Amerike o dodávkach nerastných surovín, pričom chce presadzovať prísnejšie environmentálne a sociálne štandardy než Čína.

Podľa portálu Politico bude rok 2026 „testom reality“: ak EÚ nedokáže rýchlo spustiť konkrétne investície, riskuje, že jej plány ostanú len na papieri. Napriek tomu je zrejmé, že Brusel už pochopil strategickú váhu surovín. „Bez prístupu ku kritickým surovinám niet zelenej transformácie ani obranyschopnej Európy,“ povedala Ursula von der Leyen. 

 Článok bol publikovaný 28.10.2025 na Euractiv.sk