Behind the technical debate over an EU industrial super-fund lies a power struggle. Wealthy member states — the main contributors to the EU budget — want the money to go to the strongest performers, while Slovakia and its allies are calling for a redistribution across all member states, writes Irena Jenčová.

Za technickou debatou o superfonde pre priemysel sa skrýva mocenský zápas. Bohaté štáty, ktoré sú hlavnými prispievateľmi do rozpočtu EÚ chcú, aby peniaze išli tým najlepším, kým Slovensko a jeho spojenci volajú po prerozdelení medzi všetky členské štáty, píše Irena Jenčová.

V Dekarbobriefe Vám každý mesiac prinášame prehľad politických trendov v priemysle v Európskej únii aj na Slovensku. Na odber Decarbobriefu sa môžete prihlásiť TU.

Pozornosť verejnosti aj politikov tento týždeň pohltili domáce spory o konsolidáciu, energopomoc a ústavné zmeny. Tak trochu zapadla správa, ktorá je pre Slovensko existenčne dôležitá.

V pondelok (29. septembra) na stretnutí ministrov hospodárstva v Bruseli, totiž začali rokovania o takzvanom Európskom fonde konkurencieschopnosti (European Competitiveness Fund – ECF). Pre Slovensko výsledok tohto súboja rozhodne o tom, či budeme mať šancu udržať krok s rozvojom európskeho priemyslu, alebo ostaneme na periférii.

Medzi členskými štátmi Únie teda začala tichá, no o to urputnejšia bitka o astronomických 234,3 miliardy eur. Tie majú byť odpoveďou na pomalú agóniu európskej produktivity a inovačnú priepasť voči USA a Číne.

Za zdanlivo technickou debatou o prerozdelení zdrojov sa však skrýva hlboký politický a filozofický konflikt o smerovaní Únie. Proti sebe stoja dva tábory s odlišnými víziami: na jednej strane bohatšie štáty presadzujú nekompromisný princíp „excelentnosti“, na druhej strane menšie a menej rozvinuté krajiny, vrátane Slovenska, bojujú za „geografickú rovnováhu“.

Plán je ambiciózny: zlúčiť 14 roztrieštených programov do jedného superfondu, zjednodušiť byrokraciu a naliať kapitál do strategických sektorov – od čistých technológií až po obranu. Ministerka hospodárstva Denisa Saková sa po jednaní vyjadrila, že Slovensko si pri tvorbe pravidiel fondu nárokuje rovnako silné slovo ako veľké krajiny.

Vznik ECF nie je náhodný; je priamou reakciou na dlhodobé štrukturálne problémy, ktoré brzdia európsku prosperitu. Európa už desaťročia zaostáva v raste produktivity za ostatnými vyspelými ekonomikami – nedokáže totiž efektívne pretaviť svoje vedecké objavy na komerčne úspešné technológie a produkty. Súčasný systém financovania tento problém prehlbuje, keďže výdavky sú roztrieštené medzi veľké množstvo prekrývajúcich sa programov s rôznymi pravidlami.

Klub bohatých verzus aliancia slabších

Jadro sporu o podobe fondu je filozofické, no jeho dôsledky budú veľmi konkrétne. Na jednej strane stola sedí klub bohatých – Nemecko, Francúzsko, Holandsko a severské štáty, ktorí sú hlavnými prispievatelia do európskeho rozpočtu. Tí presadzujú nekompromisný princíp: peniaze musia ísť len tým najlepším.

Podľa nich má byť jediným kritériom „technologická excelentnosť“, teda kvalita projektu. Akékoľvek geografické kvóty či snahy o vyrovnávanie považujú za mrhanie zdrojmi. Ich logika je zdanlivo nepriestrelná. Ak chce Európa konkurovať globálnym gigantom, musí investovať do svojich najsilnejších hráčov, bez ohľadu na to, odkiaľ sú. Akékoľvek výnimky musia byť prísne regulované a využívané len v minimálnom počte prípadov“

Na druhej strane stola sa formuje aliancia tých, ktorí sa obávajú, že v takomto systéme by pre nich zostali len omrvinky. Slovensko, Česko, Poľsko či Portugalsko varujú pred vznikom dvojrýchlostnej Európy v inováciách a žiadajú zavedenie princípu „geografickej rovnováhy“. Tieto krajiny argumentujú, že cieľom EÚ nie je len globálna súťaž, ale aj vnútorná súdržnosť. Upozorňujú, že ak sa všetky prostriedky skoncentrujú v už existujúcich inovačných centrách v Nemecku či Francúzsku, priepasť medzi Východom a Západom sa nezmenší, ale prehĺbi.

Slovenská nevýhoda

Pre Slovensko je výsledok tohto sporu kriticky dôležitý. Analýzy ukazujú, že viac ako 90 percent verejných zákaziek na Slovensku sa stále prideľuje na základe najnižšej ceny, zatiaľ čo napríklad vo Francúzsku je to menej ako desať percent.

To odhaľuje zásadný problém – slovenský verejný sektor aj súkromné firmy majú minimálnu skúsenosť so súťažou založenou na kvalitatívnych a inovatívnych kritériách (tzv. MEAT – ekonomicky najvýhodnejšia ponuka), ktoré budú v ECF kľúčové. V systéme, kde bude rozhodovať excelentnosť, je Slovensko vopred znevýhodnené, pretože jeho ekosystém je historicky nastavený na cenovú súťaž. Slovenské šance sa tak budú odvíjať od úspechu v diplomatických rokovaniach a schopnosti pripraviť kvalitné projekty.

Ministerka hospodárstva Denisa Saková na stretnutí zdôraznila, že Slovensko chce byť pri nastavovaní pravidiel fondu plnohodnotným hráčom. Podľa nej musia mať menšie štáty možnosť dostať sa k zdrojom bez nadmernej administratívnej záťaže a posudzovať sa má aj ekonomický potenciál, nielen veľkosť trhu.

Čo bude ďalej

O Európskom fonde pre konkurencieschopnosť (ECF) sa nerozhodne zo dňa na deň. Európska komisia zverejnila návrh 16. júla 2025, čím sa oficiálne začali úvodné vyjednávania v rámci Rady EÚ a Európskeho parlamentu. Až keď si vyjasnia svoje vnútorné pozície a nájdu kompromis, začnú rokovania v rámci trialógu. Svoje stanoviská poskytnú aj národné parlamenty a poradné orgány, ako Európsky hospodársky a sociálny výbor či Výbor regiónov.

Intenzívne rokovania o pravidlách fondu a o rozdelení rozpočtu budú prebiehať nasledujúce dva roky. Cieľom je, aby ECF vstúpil do platnosti od 1. januára 2028 a fungoval až do konca Viacročného finančného rámca, 31. decembra 2034. Pre Slovensko je toto obdobie kľúčové na diplomatickú činnosť a budovanie aliancií.

V rokovaniach sa bude rozhodovať o tom, či konkurencieschopnosť EÚ bude znamenať maximalizáciu globálneho rastu aj za cenu vnútorných nerovností, alebo či jej súčasťou zostane súdržnosť a rovnaké príležitosti pre všetky regióny. Pre Slovensko bude výsledok rozhodujúci pre jeho ekonomickú trajektóriu na ďalšie desaťročie.

Ďalšie správy:

Cementáreň znižuje náklady aj emisie vďaka vlastnej fotovoltike, rozvoj brzdí legislatíva

Jadrová elektráreň bez súťaže: Slovensko môže naraziť podobne ako Maďarsko

EXKLUZÍVNE: Únia urýchlila ochranu európskej ocele – Šefčovič hovorí o spoločnom fronte s USA

Novela EIA komplikuje rozvoj obnoviteľných zdrojov a zvyšuje nedôveru verejnosti

Namiesto čerpadiel plošná energopomoc. Slovensko míňa eurofondy nesprávne

Šéf SAV: Malé reaktory boli utajovanou technológiou v ponorkách, teraz môžu vyriešiť vyhoreté palivo

 Článok bol publikovaný 2.10.2025 na Euractiv.sk