The government defends the low ambitions of its energy plan with the principle of "value for money," but the Commission warns that without higher efficiency, businesses will pay more for energy and lose competitiveness. According to the plan, companies are supposed to electrify, but it is unclear where they will obtain renewable electricity.

Vláda obhajuje nízke ambície energetického plánu princípom „hodnota za peniaze“, no Komisia varuje, že bez vyššej efektívnosti budú podniky platiť viac za energiu a stratia konkurencieschopnosť. Firmy majú podľa plánu elektrifikovať, no nie je jasné, odkiaľ majú  obnoviteľnú elektrinu získať.

Európska komisia vo svojom hodnotení slovenského Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021-2030 (ang. NECP) konštatuje viacero zásadných nedostatkov. Slovensko poslalo dokument do Bruselu až 15. apríla 2025 – s deväťmesačným meškaním oproti termínu v júni 2024.

Európska exekutíva oceňuje, že Slovensko plánuje do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o 64,3 percent oproti roku 1990, čo presahuje rámec celoúnijného cieľa, ktorý je na úrovni 55 percent. Zároveň vystríha, že Slovensko si stanovilo príliš nízke ambície v oblasti energetickej efektívnosti (EE) aj rozvoja obnoviteľných zdrojov energie (OZE).

Zároveň kritizuje absenciu konkrétnych cieľov pre priemyselný sektor, ktorý má byť jedným z hlavných nositeľov znižovania emisií krajiny. Komisia tiež poukazuje na nedostatok informácií o kľúčových trhových mechanizmoch potrebných na financovanie zelenej transformácie – konkrétne o dlhodobých zmluvách na dodávku zelenej energie (PPA) a zmluvách o rozdiele (CfD).

Z hodnotenia Komisie vyplýva, že hoci Slovensko deklaruje ochotu prispieť k spoločným európskym cieľom, jeho plán obsahuje zásadné metodické aj obsahové nedostatky. Ak sa ich nepodarí odstrániť, priemysel ostane závislý od fosílnych zdrojov a riziko „úniku uhlíka“ – teda presunu výroby do krajín s nižšími klimatickými štandardmi – sa ešte zvýši.

Dekarbonizácia ako slabé miesto plánu

V hodnotení Komisie sa opakovane objavuje výhrada, že slovenský plán nedokáže presvedčivo preukázať, ako chce krajina dosiahnuť dekarbonizáciu priemyslu – sektora, ktorý je zodpovedný za približne pätinu domácich emisií skleníkových plynov. Napriek tomu, že spomína potrebu investícií do inovácií a energetickej transformácie, podľa Bruselu chýba jasná priorizácia a koordinácia medzi jednotlivými nástrojmi.

Slovenský plán vychádza z predpokladu, že znižovanie emisií v priemysle sa dosiahne najmä elektrifikáciou výrobných procesov a postupným prechodom na nízkouhlíkovú elektrinu. To si však vyžaduje stabilný prístup k veľkým objemom čistej energie, masívne investície a modernizáciu prenosovej infraštruktúry.

Komisia upozorňuje, že práve v týchto oblastiach je slovenský plán najslabší. Krajina nepredložila dostatočne podrobné informácie o tom, aké opatrenia a politiky majú priemyslu umožniť znižovať emisie, aký bude ich finančný rozsah ani z akých zdrojov sa budú hradiť.

Slovensko si môže pri znižovaní emisií v priemysle pomôcť značnými finančnými prostriedkami z Modernizačného fondu, plánu obnovy či eurofondov, no nemá pripravený investičný rámec.

V hodnotení sa uvádza, že „v súčasnom nastavení nie je zrejmé, ako majú byť tieto finančné toky zosúladené s cieľmi dekarbonizácie“, čo v praxi znamená, že podniky nemajú jasný prehľad, ktoré projekty môžu byť podporené a aké technológie sú preferované. Bez jasného plánu, ako tieto investície mobilizovať, ostáva prechod k bezemisnej výrobe len deklaratívnym cieľom.

Zdôrazňuje, že chýba systémové plánovanie na úrovni sektorov – od oceliarstva a cementárstva až po chemický priemysel. Slovensko podľa hodnotenia nepredkladá ucelenú stratégiu, ako postupne znižovať emisie v najviac zasiahnutých odvetviach. To komplikuje dlhodobé rozhodovanie podnikov o investíciách do čistejších technológií a môže viesť k odkladaniu dekarbonizačných krokov.

Energetická efektívnosť: Vyššie čísla, ktoré znamenajú nižšiu ambíciu

Hoci Slovensko vníma priemyselný sektor ako jasnú prioritu pre znižovanie energetickej náročnosti, Komisia kritizuje, že národné príspevky stanovené v pláne nie sú v súlade s výsledkami jej výpočtov.

Z pohľadu priemyslu je energetická efektívnosť základným predpokladom dekarbonizácie. Každá ušetrená jednotka energie znižuje potrebu výroby elektriny aj dopyt po fosílnych palivách. Napriek tomu Slovensko v tejto oblasti volí najmenej ambiciózny prístup zo všetkých hodnotených parametrov.

Pre konečnú spotrebu energie (FEC) uvádza Slovensko hodnotu 9,6 milión ton ropného ekvivalentu (Mtoe), zatiaľ čo podľa výpočtu EK z marca 2024 by mal byť príspevok krajiny na úrovni 8,7 Mtoe. Podobná disproporcia nastáva aj pri primárnej spotrebe energie (PEC), kde Slovensko deklaruje cieľ 16,4 Mtoe. Podľa smernice o energetickej efektívnosti by mal byť výsledok vzorca 13,9 Mtoe, argumentuje eurokomisia.

V oblasti energetickej efektívnosti platí opačná logika ako pri cieľoch znižovania emisií alebo podiele obnoviteľných zdrojov – čím nižšie číslo, tým vyššia úroveň úspor. Slovenské ciele sú preto menej ambiciózne, než by mali byť podľa spoločných výpočtov Únie.

Komisia v hodnotení konštatuje, že Slovensko si stanovilo vyššie maximálne povolené úrovne spotreby, než aké sú pre krajinu požadované na zabezpečenie adekvátneho príspevku k záväznému cieľu Únie.

Chýba aj kvantifikácia prínosu jednotlivých politík a opatrení – napriek tomu, že sú v pláne vymenované. Nie je jasné, aké úspory má priniesť ktorý nástroj. Navyše nebola aktualizovaná dlhodobá renovačná stratégia budov z roku 2020 – Slovensko neposkytlo nové míľniky pre roky 2030 a 2040.

Slovensko obhajuje nižšie ambície princípom „hodnota za peniaze“ a zachovaním konkurencieschopnosti. V pláne uvádza, že ambícia nad rámec scenára s dodatočnými opatreniami (WAM) by viedla k zmene štruktúry slovenského priemyslu, negatívne by ovplyvnila energeticky náročné podniky, spôsobila pokles exportu a spôsobila „prudký pokles zamestnanosti“.

Komisia však tieto obavy neakceptuje: upozorňuje, že bez vyššej efektívnosti budú slovenské podniky dlhodobo trpieť vyššími nákladmi na energie, čo ich konkurencieschopnosť ohrozí ešte viac. Plán podľa nej neposkytuje očakávanú úsporu energie ani príspevok pre každé z opatrení, čo znižuje transparentnosť implementácie.

Pre priemysel to znamená, že nemá jasnú predstavu, aké regulačné či investičné kroky ho čakajú. Bez tejto predvídateľnosti je akékoľvek dlhodobé plánovanie dekarbonizácie prakticky nemožné.

Obnoviteľné zdroje: Slabý cieľ, ktorý brzdí elektrifikáciu priemyslu

Dekarbonizácia priemyslu je úzko prepojená s dostupnosťou čistej elektriny. Slovensko preto vo svojom pláne počíta so zvyšovaním podielu obnoviteľných zdrojov energie (OZE), no stanovený cieľ 25 percent podielu OZE na hrubej konečnej spotrebe energie do roku 2030 považuje Komisia za nedostatočný.

Podľa výpočtov EK by primeraný a realistický príspevok Slovenska mal dosahovať 35 percent. Rozdiel desiatich percentuálnych bodov je zásadný – znamená stovky megawattov chýbajúcich kapacít, ktoré budú priemyselné podniky potrebovať pre elektrifikáciu výroby.

Slovenská vláda odôvodňuje nižší cieľ geografickými a technickými limitmi: obmedzenými možnosťami vetra a slnečného žiarenia, ako aj pomalým povoľovacím procesom. Komisia však upozorňuje, že iné krajiny s podobnými podmienkami (napríklad Rakúsko či Česká republika) dokázali rozvoj OZE urýchliť vďaka reformám povoľovania a posilneniu distribučných sietí.

Zároveň pripomína, že slovenský plán neobsahuje jasnú stratégiu na zvýšenie flexibility siete, bez ktorej nemožno do systému integrovať nové obnoviteľné zdroje. Práve táto absencia ohrozuje najviac – bez rozšírenia kapacít OZE nebude mať priemysel dostatok nízkouhlíkovej elektriny na svoju transformáciu.

Bez dlhodobých zmlúv priemysel nezíska stabilné ceny elektriny

Jednou z najväčších slabín slovenského prístupu sú podľa Komisie chýbajúce trhové mechanizmy. V pláne síce figuruje záväzok pripraviť legislatívny rámec pre zmluvy o nákupe energie (PPA) a rozdielové zmluvy (CfD), ale bez konkrétnych termínov, postupov či pilotných projektov.

PPA (Power Purchase Agreements) sú dlhodobé kontrakty medzi výrobcom OZE – napríklad veterným parkom –  a priemyselným odberateľom – napríklad oceliarne. PPA zaručujú stabilnú cenu elektriny počas 10 až 20 rokov. Sú nevyhnutné pre elektrifikáciu energeticky náročného priemyslu, ktorý potrebuje stabilné, predvídateľné a konkurencieschopné ceny elektriny na zabezpečenie masívnych investícií do dekarbonizačných technológií (ako je elektrifikácia pecí). Dlhodobý kontrakt tiež zabezpečuje financovateľnosť nových projektov OZE zo strany bánk.

V západnej Európe sú PPA štandardom – využívajú ich automobilky, oceliarne aj technologické firmy. Na Slovensku však tento trh prakticky neexistuje. To znamená, že priemysel je stále odkázaný na volatilné trhové ceny, ktoré môžu v krízových obdobiach prudko stúpať.

Ďalší mechanizmus, ktorý by mohol pomôcť ozeleneniu priemyslu, a v energetickom pláne chýba sú takzvané zmluvy o rozdiele (ang. CfD – Contracts for Difference). Fungujú ako cenový stabilizátor: ak trhová cena elektriny klesne pod dohodnutú hodnotu, štát výrobcom rozdiel doplatí; ak naopak stúpne, výrobcovia prebytok vrátia štátu. Je to štátom podporovaný mechanizmus, ktorý chráni výrobcov OZE pred nízkymi cenami a zároveň  spotrebiteľov pred extrémne vysokými cenam. Tieto zmluvy dodávajú systému cenovú predvídateľnosť a sú kľúčové pre nasadenie nových kapacít OZE potrebných pre priemyselnú elektrifikáciu.

Výpočty a metodika pod paľbou kritiky

Jedným z najkonkrétnejších problémov, ktoré Komisia identifikovala, sú chyby v metodike a výpočtoch. V hodnotení sa uvádza, že slovenský plán nesprávne interpretuje niektoré parametre pri prepočtoch emisií a energetickej spotreby, čo vedie k podhodnoteniu reálnych potrieb transformácie.

Napríklad v priemyselnom sektore Slovensko vychádza z optimistického scenára, podľa ktorého sa emisie budú prirodzene znižovať v dôsledku technologickej modernizácie a poklesu energetickej náročnosti. Komisia však upozorňuje, že tieto predpoklady nie sú podložené reálnymi dátami a v prípade stagnácie investícií môže byť pokles emisií výrazne menší.

Okrem toho Slovensko podľa Komisie nadhodnocuje prínos niektorých opatrení, ako sú energetické audity či podpora kogeneračných jednotiek. Tieto nástroje síce môžu prispieť k efektívnejšiemu využívaniu energie, no samy osebe nestačia na zásadnú zmenu priemyselnej infraštruktúry smerom k nízkouhlíkovým technológiám.

Komisii prekáža, že plán, ktorý závisí od elektrifikácie a masívneho nasadenia OZE (napríklad vodíkové projekty ako Slovak Hydrogen Backbone a investície z Modernizačného fondu a plánu obnovy určené na dekarbonizáciu priemyslu), neposkytuje žiadne konkrétne podrobnosti o tom, ako budú tieto kritické finančné a stabilizačné trhové nástroje zavedené.

Komisia preto odporúča, aby Slovensko aktualizovalo výpočty na základe realistických údajov a zohľadnilo aj možné negatívne scenáre, napríklad pomalší technologický pokrok alebo vyššie ceny vstupov. Bez týchto úprav podľa Bruselu nemožno garantovať, že krajina splní záväzky vyplývajúce z európskeho klimatického rámca Fit for 55.

  Článok bol publikovaný 16.10.2025 na Euractiv.sk