Studies show that in case of the United States withdrawing itself from NATO, European countries would have to invest hundreds of billions of euros to fill the budget hole. Although the draft of the defense budget is greater than expected, some departments, including the European Defense Fund, will receive less money. Paris may demand its increase.
Podľa štúdií by v prípade vystúpenia Spojených štátov z NATO museli európske krajiny investovať do vyplnenia rozpočtovej diery stovky miliárd eur. Hoci je navrhovaný obranný rozpočet vyšší, ako sa očakávalo, niektorým oblastiam, vrátane Európskeho obranného fondu, ubudlo. Paríž ho bude chcieť navýšiť.
S príchodom koronakrízy sa mnohí bezpečnostní analytici domnievali, že sa oblasť obrany v Únii bude musieť uspokojiť s omnoho obmedzenejším rozpočtom. Spoločná európska obrana by ale v nasledujúcich siedmich rokoch mohla podľa eurokomisie získať takmer 30 miliárd eur.
Na rozdiel od predchádzajúcich návrhov eurokomisie, výdavky na iniciatívy súvisiace s obrannou spoluprácou EÚ v niektorých oblastiach narástli.
Rozpočtová kapitola pod názvom Odolnosť, obrana a bezpečnosť sa má v nasledujúcich siedmich rokoch rozšíriť na 29,1 miliardy eur, z toho osem miliárd pôjde pravdepodobne do Európskeho obranného fondu (EDF) a 1,5 miliardy na vojenskú mobilitu, ktorá uľahčí presun vojenských jednotiek a techniky naprieč EÚ.
Fond vnútornej bezpečnosti, jadrová bezpečnosť a ďalšie decentralizované agentúry, by mohli získať 4,56 miliardy eur. Komisia do kapitoly zahŕňa aj čiastku 14 miliárd eur na posilnenie „odolnosti a reakcie na krízy“, ktorá bola pre koronakrízu zásadne navýšená z pôvodnej sumy 1,2 miliárd eur.
Podľa Niklasa Novakyho z Wilfried Martens Centre je „pozitívne, že sumy sú dokonca vyššie ako v predchádzajúcich návrhoch“. Pre EURACTIV.com uviedol, že vítaný je najmä návrat k vyčleneniu balíka peňazí pre vojenskú mobilitu, ktorý v poslednom, februárovom návrhu Komisie chýbal. Vzhľadom na súčasné politické napätie však Novaky očakáva, že sumy na obranu predstavitelia európskej dvadsať sedmičky ešte okrešú.
Straty na rôznych miestach
Len pred niekoľkými mesiacmi európske bezpečnostné komunity verili, že sa do novovytvoreného EDF, ktorý začínal len pred štyrmi rokmi so „skromným“ rozpočtom 590 miliónov eur, dostane sľubovaných 13 miliárd. Osemmiliardový balík je síce podľa analytikov v čase pandémie pozitívnou správou, no stále si bude vyžadovať dodatočné investície členských krajín EÚ, ktoré v oblasti obrany spolupracujú. Vzhľadom na očakávaný hospodársky prepad to budovanie spoločných kapacít môže ďalej obmedzovať.
Podľa informácii z viacerých zdrojov, by v najbližších týždňoch chceli navýšiť balík pre EDF najmä Francúzi, a to minimálne na desať miliárd eur.
Oblasť vojenskej mobility počítala pôvodne s takmer 6,5 miliardovým rozpočtom, no podľa návrhu eurokomisie by mohla dostať len necelú štvrtinu.
Analytik Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS) Daniel Fiiott tvrdí, že menej peňazí pre obranný fond či vojenskú mobilitu ešte neznamená, že Európska únia by nemala byť v „nových vodách“ ambiciózna: „Fondy sa vždy spoliehali na vlády a to, aby peniaze využil kolektívne. Menej peňazí môže paradoxne sústrediť zámery na priority ako výskum spôsobilostí a obrany.“ Ako uviedol na sociálnej sieti, nový návrh podľa neho „ponúka šancu na väčšiu spoluprácu v oblasti obrany“.
O financovaní takzvaného Európskeho mierového nástroja (European Peace Facility, EPF), ktorý bol najmä francúzskou vlajkovou loďou, sa v návrhu nehovorí. Paríž navrhoval, aby EPF poskytol Únii kapacitu na priame prispievanie k financovaniu operácií na podporu mieru, ktoré vedú tretie štáty a medzinárodné organizácie, pričom by nahradil mechanizmus Athena a mierový nástroj pre Afriku.
Napriek tomu, že EPF z návrhu Komisie včera vypadol, podľa šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella ide stále o prioritu. Potvrdil to aj na utorkovej (26. mája) tlačovej konferencii.
Necelých 30 miliárd nebude stačiť
Strategickú autonómiu začína brať Európska komisia nanajvýš vážne, a to nielen v oblasti obrany. Vo včerajšom návrhu eurokomisie (27. mája) sa spomína niekoľkokrát. V Strategickom investičnom nástroji na obnovu sa explicitne hovorí o strategickej autonómii v obrane a vesmíre, ale aj v digitálnych oblastiach, súvisiacich s bezpečnosťou, ako kybernetická bezpečnosť, či technológiách ako robotika alebo blockchain. Čoraz intenzívnejšie je teda koncept strategickej autonómie vnímaný aj v kontexte financií, nielen ako nejasná vízia.
Navrhované financie však nebudú stačiť na to, aby sa európske krajiny mohli spoliehať samé na seba aj v prípade, že by prišli o najstrategickejšieho partnera v oblasti obrany, Spojené štáty.
IISS minulý rok vypočítal, že ak by sa Spojené štáty rozhodli opustiť Severoatlantickú alianciu, vrátane poskytovania námornej medzinárodnej ochrany, európske členské štáty by museli dieru vyplniť rozpočtom v rozsahu od 85 do 100 miliárd eur, a to len na operácie pri pobreží a na mori. Pri agresívnejšom scenári okupácie Litvy a časti Poľska by si americká neprítomnosť vyžiadala navýšenie európskeho rozpočtu o 260 až 324 miliárd eur.
Ak by sa Spojené štáty stiahli z kontinentu úplne, dostať sa na úroveň obranyschopnosti, akú má Únia dnes, by Európanom trvalo 20 rokov a stálo 300 miliárd eur v investíciách.
Čo sa súčasnosti s spoločnej európskej obrany týka, už v najbližších mesiacoch by sa mali na stôl dostať ďalšie dôležité návrhy z dielne Európskej komisie.
Nelegislatívny návrh novej Stratégie pre bezpečnostnú Úniu by mala Komisia predstaviť v treťom kvartáli tohto roka. Legislatíva, ktorá by mala doplniť opatrenia na ochranu kritickej infraštruktúry, pribudne koncom roka.
Hoci boj s dezinformáciami Komisia vyčleňuje medzi oblasti európskej demokratizácie, aj z bezpečnostného hľadiska budú ale legislatívne aj nelegislatívne návrhy Komisie zásadné. Takzvaný Európsky demokratizačný akčný plán, ktorého súčasťou bude aj plán boja proti dezinformáciám v Únii, by mal byť z nelegislatívnej časti sformulovaný už do konca júna. Komplikovanejšia legislatívna zložka pribudne koncom roka.
