Ódor's government wants to tackle poverty, but the programme statement does not address women at all, even though the single mothers are the most vulnerable to it. Nor does it mention the LGBTI+ community, but at least it criticises the social norms that make it difficult for minorities to access civil agreements.

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Program úradníckej vlády v európskom kontexte

Ódorova vláda chce riešiť chudobu, ale v programovom vyhlásení vôbec nerieši ženy, aj keď sú ňou matky-samoživiteľky najviac ohrozené. Nespomína ani LGBTI+ komunitu, ale aspoň kritizuje spoločenské normy, ktoré menšinám komplikujú prístup k civilným dohodám.

Vláda Ľudovíta Ódora avizovala, že sa nebude venovať „kultúrno-etickým témam“, čo v preklade znamená reprodukčné a menšinové práva. Aj jej programové vyhlásenie sa teda nesie v tomto duchu. Napriek sľubovanej diskusii o potratovej tabletke vôbec nespomína ženy, sú v nej zastúpené menej ako vo zvyšku EÚ a aj keď chce riešiť chudobu, neidentifikuje skupinu, ktorá ňou najviac trpí.

Ani po teroristickom útoku na Tepláreň tiež nepomenováva dvoch mladých ľudí, ktorí sa stali obeťami nenávisti voči LGBTI+ komunite. Vláda iba všeobecne hovorí o inkluzivite a potrebe, aby sa spoločenské skupiny cítili bezpečne. Aj to je však viac než obsahovali predošlé programové vyhlásenia.

Iba pätina žien

Keď na verejnosť prenikli prvé informácie o zložení úradníckej vlády, bolo jasné, že nesplní západné štandardy zastúpenia žien. Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala 16-člennú vládu so štyrmi ministerkami, teda 20-percentným zastúpením žien. V rovnako početnej vláde pred nimi figurovali ku koncu už len dve ženy. Priemer v EÚ je 32,6 percenta.

Účasť žien vo vláde nie je len symbolickou záležitosťou. Štúdie ukazujú, že vyšší počet žien vo vedení krajiny prináša ženským problémom viac pozornosti.

„Politická účasť žien je základným predpokladom rodovej rovnosti a skutočnej demokracie,“ tvrdí dokonca OSN. Pri súčasnom tempe obsadzovania ministerských pozícií ženami vo svete sa rodová rovnosť dosiahne najskôr o 130 rokov, vysvetľuje UN Women.

Ženy vo vláde však tému rodovej rovnosti len tak nevyriešia, prízvukujú experti. Medzinárodné inštitúcie vrátane OSN zdôrazňujú potrebu „rodovo citlivých reforiem riadenia a presadzovanie rodovej rovnosti vo verejnej politike“.

Téma je pre Slovensko o to pálčivejšia, že v ostatnom indexe rodovej rovnosti EÚ sa umiestnilo na 24. mieste, pričom Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, ktorý index vytvoril, vidí najväčší priestor na zlepšenie práve v oblasti moci a na najvyšších rozhodovacích pozíciách v politike, ekonomike aj sociálnej sfére. Tam na Slovensku zaznamenáva najväčšiu nerovnosť.

Nová slovenská vláda do svojich východiskových téz nezahrnula ani rodovo citlivé vládnutie a ženy sa v programovom vyhlásení ako samostatná skupina nespomínajú.

Neobjavujú sa ale ani v časti o hlavnej strednodobej priorite vlády, ktorá súvisí s pomocou slabším. Na Slovensku sú však podľa ukazovateľov chudobou ohrozené najmä matky, ktoré samy vychovávajú jedno alebo viac detí. V tejto oblasti chce vláda „zvážiť” jednorazové zvýšenie príplatku k prídavku na dieťa.

Okrajovo k téme ešte sľubuje, že sa na rezorte sociálnych vecí a rodiny sústredí do septembra na podporu fungovania opatrovateľov a opatrovateliek domácej opatrovateľskej služby, ktorá sa u nás týka primárne žien.

Pozitívne je v komunite, ktorá sa právam žien venuje, prijímaná minimálne jedna oblasť. V programovom vyhlásení síce chýba snaha o zlegalizovanie potratovej tabletky, no premiér Ódor aj minister zdravotníctva Michal Palkovič avizovali, že sa budú snažiť túto metódu interrupcie na Slovensku umožniť. Považujú ju totiž za bezpečnejšiu. Nejde podľa nich o kultúrno-etickú, ale medicínsku tému.

Na umožnenie tejto formy potratu by stačilo podpísať vyhlášku na ministerstve zdravotníctva. Palkovič však avizoval, že pred týmto krokom chce ešte otázku prediskutovať medzi odborníkmi.

Devastačné účinky vylúčenia

Slovensko sa ani po teroristickom útoku na bar Tepláreň nedočkalo programového vyhlásenia vlády, ktoré by sľubovalo zlepšiť postavenie LGBTI+ komunity.

Napriek tomu však dokument obsahuje aspoň všeobecný odstavec, ktorým sa vláda prihlasuje k inkluzivite. Vylúčenie niektorých spoločenských skupín označuje za „celospoločenský problém“, ktorý môže mať „devastačné účinky“. Rovnako tvrdí, že si uvedomuje, že „rešpektovať menšiny nie je len o solidarite, ale môže to mať nemalé ekonomické benefity pre celú krajinu”.

„Diskriminačné zákony, nedostatok rešpektu, spoločenské a kultúrne normy komplikujúce akejkoľvek menšine prístup k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, bývaniu, zamestnaniu alebo civilným dohodám sú neprijateľné,“ píše sa v programovom vyhlásení vlády.

Aj keď text explicitne nespomína LGBTI+ komunitu, zmienka o prístupe k civilným dohodám zdanlivo odkazuje práve na absentujúce právne uznanie zväzkov rovnakého pohlavia. Ódorova vláda v jednom zo svojich prvých krokov z parlamentu stiahla návrh o fiduciárnom vyhlásení, ktoré zástupcovia LGBTI+ komunity kritizovali. Okrem iného totiž podľa nich nespĺňa minimálne požiadavky definované v nedávnom rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Fedotova proti Rusku.

Ódorovo programové vyhlásenie spomína vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, no obete teroristického útoku Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča nie.

„Je ambíciou vlády napomôcť viesť spoločenský dialóg tak, aby sa v našej krajine cítili ľudia a jednotlivé spoločenské skupiny bezpečne a aby im dávalo zmysel žiť na Slovensku,“ uzatvára túto sekciu programové vyhlásenie vlády.

Všetky formy diskriminácie?

Je teda zrejmé, že vláda sa vyhýba konkrétnym pomenovaniam, ktoré by mohli spustiť kritiku z konzervatívnej časti politického spektra. Aj napriek tomu je programové vyhlásenie v tejto oblasti veľavravnejšie než tie prechádzajúce. Ak tie spomínali inklúziu alebo menšiny, bolo to len v kontexte marginalizovaných komunít alebo národnostných menšín.

Programové vyhlásenia vlády Eduarda Hegera aj Igora Matoviča obsahovali prísľub odstránenia „všetkých foriem diskriminácie“, avšak bez akéhokoľvek náznaku, že pod týmto pojmom rozumejú aj diskrimináciu sexuálnych menšín. V časti o kultúre tiež hovorilo o „rozvoji akejkoľvek menšinovej identity podstatnej pre kultúrnu diverzitu“, obe programové vyhlásenia však plánovali zrušiť Radu vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

Podobne je na tom aj programové vyhlásenie vlády Petra Pellegriniho, zväčša odkopírované od predchádzajúcej vlády Roberta Fica. To hovorí o „dôslednom monitorovaní uplatňovania zákazu diskriminácie vo všetkých oblastiach“. Za vlády rovnakých politikov sa v roku 2014 do ústavy zakotvilo manželstvo ako zväzok muža a ženy, je teda zrejmé, že LGBTI+ komunitu do tohto prísľubu nezarátali.

Článok vznikol v spolupráci s

Článok bol publikovaný 14/06/2023 na EURACTIV.sk