The cement plant in Horné Srnie built a solar power facility in one year without subsidies. It covers eight percent of the plant’s electricity consumption, reduces emissions, and increases self-sufficiency. However, further development of green energy is hindered by a legislative cap that limits the sharing of produced electricity.

Cementáreň v Hornom Srní postavila fotovoltickú elektráreň za rok a bez dotácií. Pokrýva ňou osem percent spotreby elektriny závodu, znižuje emisie a zvyšuje sebestačnosť. Ďalšiu výstavbu zelených zdrojov však brzdí legislatívny strop, ktorý obmedzuje zdieľanie vyrobenej energie.

Výroba cementu patrí medzi energeticky najnáročnejšie odvetvia priemyslu a patrí k takzvaným hard-to-abate sektorom. To znamená, že sektor znižuje emisie zvlášť ťažko, keďže tradičné opatrenia na obmedzenie emisií sú už do veľkej miery vyčerpané a ich hlavný zdroj pochádza z nevyhnutného chemického procesu kalcinácie vápenca.

Na globálnej úrovni sa cementárstvo podieľa približne siedmymi percentami emisií CO2, v EÚ sú to štyri percentá. Európske cementárne preto čelia tlaku rýchlo dekarbonizovať, aby splnili klimatické ciele do roku 2030 a 2050.

Elektrina je jedným z najväčších nákladových položiek pri výrobe cementu — tvorí až 20 percent z celkových nákladov na výrobu cementu v Európe. Jej rastúce ceny zhoršujú konkurencieschopnosť závodov a tie sú motivované rozvíjať vlastné zelené zdroje, aby si zabezpečili lacnejšiu energiu.

To je aj prípad cementárne spoločnosti CEMMAC v Hornom Srní, ktorá sa rozhodla hľadať úspory vo vlastnej výrobe energie. Pred rokom spustila do prevádzky fotovoltickú elektráreň, ktorá ročne vyrobí 4 600 megawatthodín elektriny. Investícia vo výške štyroch miliónov eur by sa mala vrátiť za štyri až šesť rokov.

Podľa generálneho riaditeľa Martina Kebíska elektráreň zároveň prispeje k znižovaniu emisií – ročne má ušetriť štyri až štyri a pol tisíca ton oxidu uhličitého.

Dnes, po vyhodnotení prvého roka, je jasné, že išlo o pragmatickú investíciu, ktorá prekonala očakávania a firme znižuje náklady. Projekt, ktorý vznikol bez štátnych dotácií a pod časovým tlakom, však zároveň odhaľuje systémové bariéry, ktoré bránia plnému využitiu potenciálu obnoviteľných zdrojov v priemysle. Firma je pripravená využívanie fotovoltiky rozšíriť, no čaká na zmenu legislatívy.

Fotovoltika sa vyplatila

Hlavným impulzom pre investíciu v hodnote do štyroch miliónov eur neboli primárne klimatické ciele, ale ekonomická realita.

„Prvý ten dôvod bol ekonomický. Prechádzali sme z nákupu fixovanej zložky na trhovú. Zaoberali sme sa rôznymi možnosťami, ako si vyrábať svoju vlastnú elektrinu a zvýšiť sebestačnosť,“ vysvetľuje Rastislav Škripec, vedúci investičného oddelenia v spoločnosti CEMMAC. Druhým motívom bola snaha o zníženie emisií v rámci európskych cieľov Fit for 55.

V rámci nich sa aj Slovensko zaviazalo prispieť k zníženiu emisií v Únii emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 55 percent v porovnaní s rokom 1990. Cementáreň sa snažila vylepšiť si environmentálne ukazovatele aj preto, aby si zvýšila svoje šance čerpať európske peniaze, ktoré sú určené na znižovanie emisií v ťažkom priemyslu.

Spoločnosť sa myšlienkou fotovoltiky zaoberala už v roku 2013, no vtedajšia legislatíva povoľovala len malé strešné inštalácie, ktoré by pre závod nemali zmysel. Po zvážení iných alternatív ako kogeneračné jednotky či veterné turbíny sa vrátili k fotovoltike ako k „ekonomicky a environmentálne najzmysluplnejšiemu“ riešeniu. Príležitosť prišla až so zrušením takzvaného stop-stavu pre pripájanie nových zdrojov do siete v roku 2022.

Realizácia projektu bola výzvou. Keď v januári 2023 firma podpísala zmluvu o rezervovanej kapacite, distribučná spoločnosť stanovila jasnú podmienku. „Zaviazala nás, že do jedného roka musí byť fotovoltická elektráreň postavená a musíme požiadať o funkčné skúšky. Bol to šibeničný termín,“ spomína Škripec. Termín stihli, žiadosť podali len dva dni pred jeho vypršaním.
Ani dokončenie stavby a jej schválenie v kolaudačnom konaní však neznamenalo okamžité spustenie. Nasledovali mesiace čakania na vykonanie funkčných skúšok zo strany distribučnej spoločnosti, ktoré sú nevyhnutné pre pripojenie do siete. Firma tak čakala na technikov z distribučnej spoločnosti, ktorí musia prísť, pripojiť riadenie a odskúšať každý prvok systému.

Využitý brownfield a elektrina pre vlastnú potrebu

Kľúčovou výhodou pre firmu bolo, že disponovala vlastnými pozemkami. Viac ako 9-tisíc panelov umiestnili na ploche päť a pol hektára na brownfielde – revitalizovanom území lomu po ukončenej ťažbe. „Nedochádzalo k žiadnemu záberu poľnohospodárskej pôdy,“ zdôrazňuje Škripec.

Celá vyrobená elektrina je určená pre vlastnú spotrebu. Vďaka vysokej a nepretržitej prevádzke dokáže závod okamžite spotrebovať viac ako 99 percent vyrobenej energie, a preto nepotrebuje investovať do batériového úložiska.

Prevádzku liniek navyše plánujú podľa toho, aká bude predpokladaná výroba elektrárne, teda aj podľa toho, aká je predpoveď počasia.

„Systém nám sám povie predikciu na jeden až dva dni, koľko elektriny sa zo slnka vyrobí. Vieme, akú máme stabilnú spotrebu elektrickej energie, takže ak sa elektriny vyrobí viac, neposielame ju do distribučnej sústavy, ale zapíname ďalšie spotrebiče, ďalšie linky,“ opisuje Škripec.

Po roku prevádzky elektráreň vyrobila viac ako 4 600 MWh elektriny, čo pokrýva sedem až osem percent celkovej spotreby závodu. Výsledky prekonali očakávania o päť až desať percent. Návratnosť investície sa odhaduje na štyri až šesť rokov v závislosti od trhových cien elektriny.

Legislatívny strop bráni expanzii

Úspech prvej fázy motivoval firmu k plánom na rozšírenie fotovoltiky o ďalšie dva megawatty, čím by si pokryla približne desatinu spotreby.

Závod pritom spotrebuje takmer celú vyrobenú elektrinu, no počas plánovaných odstávok či výpadkov výroby vznikajú prebytky. Spoločnosť CEMMAC preto pripravila plán, ako ich efektívne využiť – nechce ich predávať na trhu, ale smerovať do siedmich vlastných betonární alebo k inému väčšiemu odberateľovi. Model by fungoval na základe vopred definovaného profilu odberu, aby sa spotreba čo najlepšie prispôsobila reálnej výrobe.

Ďalšia expanzia fotovoltiky však naráža na legislatívne obmedzenia. Nový energetický zákon umožňuje zdieľať elektrinu len aktívnym odberateľom, ktorí majú zdroj do 6 MW. „Preto postavíme kapacitu do šiestich megawattov a elektrinu budeme zdieľať s našimi dcérskymi spoločnosťami alebo posielať do domácností,“ vysvetľuje Škripec. Firma tak zostane tesne pod limitom, aby mohla zmysluplne využiť aj menšie prebytky a znížiť nákup energie zo siete.

Kým sa legislatíva nezmení, CEMMAC bude s väčším rozširovaním vyčkávať, hoci má od distribučnej spoločnosti rezervovanú kapacitu až na 17 MW a pripravenú káblovú infraštruktúru. Ako možné riešenie Škripec vidí buď zmenu zákona, ktorá by umožnila flexibilnejšie zdieľanie aj pre väčšie zdroje, alebo zavedenie technického mechanizmu, ktorý by pretoky do sústavy jednoducho zablokoval.

Fotovoltika je len časťou riešenia

Snaha cementárne v Srní je o to dôležitejšia, že ide o sektor, ktorý je celosvetovo zodpovedný za sedem až osem percent emisií CO2, na Slovensku je to približne 5,5 percenta.

Problémom je, že až 60 percent emisií v tomto odvetví nevzniká spaľovaním palív, ale priamo z chemickej reakcie pri výrobe slinku, ktorej sa nedá technologicky vyhnúť. Preto sa firmy zameriavajú na iné cesty, ako napríklad nahrádzanie fosílnych palív alternatívnymi (odpadom), v čom je Slovensko s 61-percentnou náhradou nad priemerom EÚ, alebo znižovanie podielu emisne náročného slinku v cementoch.

Fotovoltická elektráreň v Hornom Srní dodáva energiu pre elektrické spotrebiče, ako sú mlyny na suroviny. Teplo potrebné na dosiahnutie teplôt až 1450 °C v rotačných peciach sa naďalej vyrába spaľovaním palív, pričom gro tvoria alternatívne palivá z odpadu. Úplná elektrifikácia pecí nie je pri súčasných technológiách ekonomicky realizovateľná.

Dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 bude preto podľa zástupcov sektora extrémne náročné a bude si vyžadovať zatiaľ nedostupné technológie na zachytávanie uhlíka (CCS). „Znížiť emisie úplne na nulu zatiaľ nie je možné, pokiaľ nepríde nejaká technológia, ktorá nebude príliš energeticky náročná,“ uzatvára Škripec. Firma sa plánuje uchádzať o prostriedky napríklad z Modernizačného fondu na ďalšie dekarbonizačné projekty.

Článok bol publikovaný 18.9.2025 na Euractiv.sk