Strong support for EU and NATO, aversion towards authoritarianism and absolute dependence on transatlantic security - those are the main reasons how the Baltic states are able to resist China's influence better than other EU member countries.
Silná podpora EÚ a NATO, odpor voči autoritárstvu a najmä absolútna závislosť na transatlantickej ochrane - to sú dôvody, prečo trojica pobaltských krajín odoláva čínskym vplyvom lepšie, ako ostatní mladí členovia Únie.
Čínsky vplyv v Pobaltí nie je taký značný, ako v iných mladších členských štátoch Európskej únie, najmä v strednej Európe. Ako sa to trojici krajín podarilo, čím je špecifická ich politika voči Pekingu a ako dokáže Pobaltie inšpirovať krajiny Vyšehradu?
Na podujatí, ktoré organizovali EURACTIV Slovensko v spolupráci s EuroPolicy a pražskou kanceláriou Heinrich-Boll-Stiftung, hovorila o vplyve Číny na Estónsko, Lotyšsko a Litvu riaditeľka Riga Stradins University a výskumníčka Centra čínskych štúdií a vedúca programu Nová hodvábna cesta na Lotyšskom inštitúte medzinárodných vzťahov v Rige, Una Bērziņa-Čerenkova.
Pobaltské krajiny odolávajú systémovo, diskurzívne aj finančne
Podľa lotyšskej výskumníčky sa bruselská kritika voči mladším členským krajinám v prípade interakcie s Čínou opiera o tri základné argumenty. V prvom rade ide o systémové obavy, teda faktor, podľa ktorého by práve Peking mohol prispieť k odklonu tej-ktorej krajiny od demokracie. Po druhé je to diskurzívna obava, ktorá súvisí s možnosťou využitia nových platforiem a kanálov pri propagácii čínskych naratívov. Do tretice ide o finančné obavy, ktoré pramenia z rozširovania dostupnosti čínskych pôžičiek, či prílišnej závislosti na čínskom vývoze.
Una Bērziņa-Čerenkova prízvukuje, že práve pobaltské krajiny boli schopné odolávať Pekingu vo všetkých troch oblastiach, teda systémovo, diskurzívne aj finančne, a to aj napriek tomu, že s Čínou naďalej budujú konštruktívne vzťahy.
Dôvody podľa nej treba hľadať v domácej politike každej z trojice krajín. „Štáty si svoj prístup voči Číne vyberajú na základe politických reálií doma,“ hovorí Una Bērziņa-Čerenkova.
Výrazné a špecifické vlastnosti pobaltských krajín súvisia v tomto kontexte najmä so silným pro-európskym a pro-transatlantickým presvedčením, výrazným odporom voči autoritárskym formám vlády – reflektujúce najmä na históriu Pobaltia, vrátane obdobia pred 2. svetovou vojnou – a v neposlednom rade s absolútnou bezpečnostnou závislosťou na Severoatlantickej aliancii a Spojených štátoch.
Aj v Pobaltí platí, že strany a politici, ktorí sa všemožnými spôsobmi zastávajú Kremľa, majú blízko aj k politike Pekingu a podporujú rozširovanie rozličných pro-čínskych naratívov, podobne, ako sa to deje v krajinách V4. „Aj napriek tomu, že pro-ruské strany odmietajú niektoré politiky napríklad voči ruskej minorite v Lotyšsku, ich aktivity sa sústreďujú na Európsky parlament, nie na rozširovanie naratívu Kremľa doma,“ dodáva.
V prípade Číny sú tieto politické aktivity obdobné. „Žiadna z dôležitých parlamentných strán v krajinách sa nikdy nezohrávala s alternatívnymi rozvojovými stratégiami, či ponukami (zo strany Číny),“ vysvetľuje výskumníčka. Hoci niektoré politické strany hovoria o diverzifikácii a pragmatizme, podľa Bērziņa-Čerenkovej nejde v extrémnych prípadoch o „mainstreamových politikov“.
Tri štáty, tri obdobné prístupy
Una Bērziņa-Čerenkova ďalej na trojici krajín vysvetľuje aj to, ako sa jednotlivé štáty Pobaltia dokážu brániť lákadlám ako podpora výstavby infraštruktúry, ale aj aktivitám v oblasti verejnej diplomacie, či prílišného pragmatizmu.
V regióne momentálne neexistuje projekt výstavby, ktorý by čiastočne alebo plnohodnotne financovala Čína. Výnimkou, pri ktorej sa čínski investori spomínajú stále častejšie, je plán výstavby podmorského tunela medzi Tallinom a Helsinkami. Súkromná iniciatíva fínskeho podnikateľa zapája do projektu Čínu, no vo všeobecnosti je najmä v Estónsku považovaná za nereálnu. „Estónski politici sú pri tomto projekte veľmi opatrní,“ zdôrazňuje Bērziņa-Čerenkova.
Najkritickejšou je voči čínskemu ekonomickému a politickému vplyvu Litva. „Kým Estónsko aj Lotyšsko omnoho častejšie využívajú pragmatickú formu postoja, Litva už pri viacerých prípadoch demonštrovala veľmi silnú anti-čínsku pozíciu,“ hovorí výskumníčka.
Na príklade čínskej snahy financovať rozšírenie prístavu Kleipada, ktorý využíva okrem komerčných liniek aj NATO, Bērziņa-Čerenkova vysvetľuje silu litovskej verejnej diplomacie. Po varovaní aliančných partnerov o tom, že v prístave, ktorý využívajú aj jednotky NATO, nemôže získať vplyv iná veľmoc, prezident, ale aj minister obrany jednohlasne podporili spojencov. Obyvateľstvu navyše vyslali jasný signál o tom, ktoré partnerstvo je podľa nich pre Litvu dôležitejšie.
Litva bola rovnako prvou z trojice krajín, ktorá aktivity Číny zaradila medzi bezpečnostné riziká.
Lotyšsko sa ocitlo uprostred: na jednej strane prízvukuje dôležitosť obchodu a investície, na strane druhej nedáva Pekingu výrazný priestor.
„Transatlantizmus, ktorý je v Pobaltí viditeľný v kontexte toho, že k nemu neexistuje alternatíva, sa zdá byť pre Čínu zlomovým faktorom,“ dodáva výskumníčka Lotyšského inštitúteu medzinárodných vzťahov.
