The use of hundreds of millions of euros from the sale of emission allowances is newly approved by the government, which, according to local authorities, does not guarantee their involvement in deciding for what purpose the money will be allocated. The ministry speaks of a compromise, according to cities, the transparency and efficiency of the new fund setup is questionable. 

Využitie stoviek miliónov eur z predaja emisných kvót po novom schvaľuje vláda, čo podľa samospráv nezaručuje ich zapojenie do rozhodovania, na aký účel peniaze pôjdu. Ministerstvo hovorí o kompromise, podľa miest je transparentnosť a efektívnosť nového nastavenia fondu otázna.

Samosprávy majú podľa Únie miest Slovenska (ÚMS) v súčasnosti veľké finančné problémy a bez externých zdrojov prakticky nedokážu realizovať na svojom území žiadne investície. Mestá a obce sa dlhodobo spoliehajú na overené zdroje financovania, kam patria okrem eurofondov aj zdroje z Environmentálneho fondu. Ten je financovaný z predaja emisných kvót, poplatkov za odpady či poplatkov za odber podzemnej vody.

Nové príjmy envirofondu za minulý rok dosiahli 584 miliónov eur. Príjmy v posledných rokoch pritom prevyšujú každoročné odhady štátu, posledný rok takmer o sto miliónov eur.

Medzi hlavné výdavky envirofondu patria dotácie pre mestá a obce, napríklad na budovanie kanalizácií a vodovodov, ale aj úvery, ktoré envirofond samosprávam poskytuje aj na energetické opatrenia. Minulý rok na tieto ciele prispel sumou vo výške 308,3 milióna eur.

V máji predložilo Ministerstvo životného prostredia na medzirezortné pripomienkovanie novelu zákona o obchodovaní s emisiami, v rámci ktorej žiadalo, aby o všetkých prostriedkoch z predaja emisných kvót rozhodoval sám minister.

Ministerstvo: transparentnosť je zabezpečená

To kritizovali mestá aj mimovládky. Podľa pôvodných pravidiel boli totiž financie fondu dopredu rozdeľované približným percentuálnym podielom pre jednotlivé oblasti. To zabezpečovalo predvídateľnosť a transparentnosť ohľadom toho, koľko pôjde napríklad na environmentálne opatrenia obcí či na dekarbonizáciu priemyslu.

Rozhodnutie ministra by mohlo podľa Únie miest Slovenska spôsobiť nepredvídateľné a nerovnomerné rozdelenie stoviek miliónov eur, na ktoré sa samosprávy spoliehajú.

Rezort životného prostredia vo výslednom znení novely, ktoré schválila tento týždeň vláda, nakoniec reflektoval pripomienky miest v „kompromisnom návrhu“.

Podľa schválenej novely nakoniec nebude rozhodovanie o prostriedkoch envirofondu len v kompetencii ministra, ale jeho návrh ešte musí schváliť vláda. „Máme za to, že požadovaná predvídateľnosť a transparentnosť je týmto návrhom zabezpečená,“ uvádza rezort v odpovedi na pripomienku ÚMS.

Právo na účasť verejnosti

Mestá však namietajú, že žiadali, aby zákon vytvoril priestor pre zapojenie verejných aktérov vrátane samospráv. Konkrétne chceli, aby návrh na čerpanie prostriedkov z envirofondu povinne prechádzal cez medzirezortné pripomienkové konanie (MPK).

Túto možnosť však podľa Únie miest schválená úprava negarantuje – to, že návrhy rezortov na využitie fondových prostriedkov musí schváliť vláda nepredpokladá totiž povinné zapojenie verejnosti.

„Nie každé uznesenie vlády ide vždy povinne do MPK. V zmysle predpisov vlády SR je možné, že uznesenie môže byť na vláde schválené bez toho, aby najprv prešlo pripomienkovaním,“ napísala pre EURACTIV Slovensko hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová.

Samosprávam sa nepozdáva ani nové pravidlo, že „ak vláda percentuálne rozdelenie výnosov neschváli do 30. novembra tohto roku (z akýchkoľvek dôvodov), prostriedky sa prerozdelia podľa návrhu ministra, čo bola základná pripomienka ÚMS,“ dodala.

Environmentálny fond je podľa miest dlhodobo neefektívne nastavený, čoho dôkazom sú aj nevyčerpané finančné prostriedky. Finančné prostriedky by mali byť rozdeľované transparentne všetkým doposiaľ podporovaným oblastiam a aktivitám primeraným pomerom.

Článok bol publikovaný 6/9/2024 na EURACTIV.sk