The new system of paying for carbon at EU borders is technically flawed, impractical and harms domestic producers, the industry says. EU climate chief Wopke Hoekstra wants to fix it.
Nový systém platenia za uhlík na hraniciach EÚ má technické nedostatky, je nepraktický a poškodzuje domácich výrobcov, tvrdí priemysel. Šéf EÚ pre klímu Wopke Hoekstra to chce napraviť.
Európske clo na uhlík obsiahnutý v dovážanom tovare by malo byť jednoduchšie a malo by podporovať európskych vývozcov, povedal europoslancom v Bruseli komisár pre klímu.
Hoci eurokomisia neuvažuje o jeho zrušení, Hoekstra uznal, že „vidí príležitosť výrazne zjednodušiť jeho dizajn.“
Mechanizmus úpravy uhlíka na hraniciach EÚ (CBAM z angl. Carbon Border Adjustment Mechanism) – ľudovo nazývané uhlíkové clo má pomôcť domácemu priemyslu – spoplatňuje totiž dovoz výrobkov s vysokou uhlíkovou stopou ako je železo, oceľ, hliník, cement, chemikálie či elektrina z krajín, kde neplatia prísne ekologické normy ako sú v EÚ. CBAM má do cien dovozov premietnuť náklady, ktoré európski výrobcovia hradia tým, že musia nakupovať emisné kvóty.
V rámci systému obchodovania s emisiami – EU ETS – musia európske podniky získať emisné kvóty. Štandardnou možnosťou je kúpiť tieto kvóty v aukcii alebo môžu byť pridelené zdarma. Nákup emisných povoleniek zvyšuje náklady pre európskych výrobcov. Firmy v Číne, USA a iných krajinách takúto povinnosť zatiaľ nemajú.
Nové poplatky za emisie na hraniciach EÚ majú zamedziť riziku „úniku uhlíka“. Táto situácia nastáva, keď výrobné spoločnosti presúvajú svoju výrobu mimo Európy do oblastí, kde je cena za znečistenie nižšia. V súčasnosti tento problém riešia bezplatné emisné povolenky, ktoré získavajú priemyselné podniky zdarma. Tie mali byť postupne nahradené práve zavedením poplatku za dovoz emisií na hraniciach Únie.
Mechanizmus CBAM sa postupne zavádza od minulého roka. Momentálne je vo fáze zhromažďovania údajov, pričom dovozcovia by mali za dovezený uhlík platiť až od roku 2026.
Zamestnávatelia aj priemyselné podniky však upozorňujú, že už teraz im hrozí neúmerná byrokratická záťaž.
Komisia skúma efektívnosť systému
Nemecké združenie zahraničného obchodu DIHK, ktoré je hlasným kritikom CBAM, má niekoľko nápadov na jeho zjednodušenie. Skupina navrhuje udeliť špeciálny štatút približne 750 dôveryhodným dovozným a vývozným spoločnostiam a uľahčiť vykazovanie jednorazovým potenciálnym dovozcom.
Požadujú napríklad možnosť skupinového hlásenia, aby mohol jeden deklarant CBAM zadávať informácie pre viaceré podnikové divízie či dcérske spoločnosti, čo by v niektorých prípadoch výrazne znížilo administratívne zaťaženie väčších spoločností.
Nemecké združenie poukazuje aj na technické chyby v systéme a jeho neprepojenosť s bežnou colnou administratívou – firmy preto musia zadávať údaje duplicitne do oboch systémov. Firmy nemôžu zadávať údaje priebežne hneď ako tovar dovezú – nový výkaz je možné otvoriť až v nasledujúcom mesiaci v novom štvrťroku. Keďže sa vložené údaje niekedy neuložia a vymažú žiadajú napríklad zriadiť helpdesk na úrovni Európskej komisie, ktorý by riešil jednoduché otázky.
Hoekestra v odpovedi europoslancom argumentoval, že Komisia poskytuje usmernenia v dostatočnej miere. Od začiatku prechodného obdobia mechanizmu na úpravu uhlíkových hraníc v októbri 2023 Komisia dovozcom pomáha prispôsobiť sa novým požiadavkám na podávanie správ, vrátane podrobných príručiek, webových seminárov a elektronického vzdelávania.
K 31. októbru 2024 bolo predložených viac ako 71 -tisíc správ od viac ako 33 – tisíc dovozcov z viac ako 150 krajín. Počas tejto vzdelávacej fázy Komisia zbierala údaje a informácie o implementácii, a to aj prostredníctvom priamych výmen s priemyslom.
Komisár Hoekestra europoslancom potvrdil, že Európska komisia v súčasnosti pracuje na dvojúrovňovom preskúmaní CBAM. Po prvé, skúma, či by sa clo malo vzťahovať na širší sortiment výrobkov nad rámec základných materiálov. Po druhé, pri jednotlivých sektoroch a tovaroch hodnotí, či uhlíkové clo plní svoj účel.
Zvýšiť limit, kedy netreba výkaz
Hranica, pod ktorou je dovoz tovaru, ktorý podlieha CBAM oslobodený od deklaračnej alebo oznamovacej povinnosti, je v súčasnosti podľa priemyselných firiem veľmi nízka – len 150 eur. Obávajú sa, že eurokomisia tento limit úplne zruší, čo zbytočne zaťaží nielen firmy, ale aj európskych úradníkov.
Veľa dovozcov, či už sú to spoločnosti, inštitúcie alebo súkromné osoby, musí totiž ohlásiť každý dovoz tovaru v hodnote vyššej ako 150 eur (napr. skrutky, náhradné diely na motorku, reklamné materiály a pod.) a vytvoriť CBAM výkaz. Napriek nízkym emisiám CO2 pri výrobe týchto produktov je administratívna záťaž v týchto prípadoch neúmerne vysoká, a to tak pre dotknutých dovozcov, ako aj pre európske orgány.
Zamestnávatelia z Rakúska, Chorvátska, Českej republiky, Maďarska, Rumunska, Slovenska a Slovinska včera (20. januára) navrhujú hranicu de minimis pre tovary naopak zvýšiť.
Limit by sa nemusel odvíjať ho od ceny, ale napríklad od hmotnosti dovezeného tovaru.
Nemecké priemyselné združenie upozorňuje, že je eurokomisia je povinná do roku 2026, kedy sa má CBAM spustiť naplno, tieto nedostatky a otázky vyriešiť. „Za technické riešenia registra a implementáciu ohlasovacej povinnosti zodpovedá Európska komisia. Do januára 2026 musia byť zavedené jasné a ľahko použiteľné pravidlá o tom, ako preukázať uhlík v dovoze z tretích krajín,“ uviedlo združenie.
Kým sa z mechanizmu CBAM nevychytajú všetky problémy, najsilnejšia politická frakcia v EÚ – Európsky ľudovci dokonca navrhujú fungovanie mechanizmu CBAM posunúť o dva roky.
Článok bol publikovaný 23/1/2025 na EURACTIV.sk
