Rising energy demand and frequent climate extremes are putting pressure on transmission networks. To help countries manage massive electrification while keeping prices low for consumers, the Commission has provided recommendations for building a cleaner and more efficient system.
Rastúci dopyt po energii a časté klimatické extrémy zvyšujú tlak na prenosové siete. Aby krajiny zvládli masívnu elektrifikáciu a udržali nízke ceny pre odberateľov, Komisia im ponúkla odporúčania na vybudovanie čistejšieho a efektívnejšieho systému.
Spotreba elektriny vo svete rastie rýchlejšie, než sa očakávalo, a po dvoch rokoch sa k rastu opäť pridala aj Európska únia. To však podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) sťažuje aj znižovanie emisií, keďže výroba je často do veľkej miery prepojená na fosílne palivá. Podľa eurokomisára Dana Jørgensena sú však nižšie ceny aj energetická bezpečnosť možné len pri vyššom využití domácich obnoviteľných zdrojov.
Štátom preto adresoval tri usmernenia a zoznam opatrení, ako dosiahnuť rýchlejšie využívanie nových typov obnoviteľných zdrojov energie, ako rozšíriť kapacity sietí a batériových úložísk a tiež, ako upraviť regulačné poplatky tak, aby znížili náklady na energetický systém aj účty odberateľov.
Elektriny potrebujeme čoraz viac
Spotreba elektriny vo svete rástla vlani dvakrát rýchlejším tempom, než celkový dopyt po energii, tvrdí správa IEA. Podľa nej sa rast tempom takmer štyri percentá ročne očakáva do roku 2027. V roku 2024 sa o väčšinu dopytu postarali rozvíjajúce sa ekonomiky. Až päťdesiatštyri percent pripadá na Čínu, výrazne ale stúpa aj spotreba v Indii a Spojených štátoch.
Za trendom stojí viacero faktorov, od expanzie energeticky náročného priemyslu po extrémne horúčavy. Elektromobily v Číne vlani tvorili takmer polovicu všetkých nových predajov a medziročne ich pribudlo 40 percent. Vo svete pribúdajú tiež nové a nové dátové centrá spojené s rozvojom digitalizácie. Hoci spotrebúvajú len približne jedno percento svetovej elektriny, ich koncentrácia v určitých lokalitách môže výrazne zaťažovať miestne siete.
Nedá sa vynechať ani klimatická zmena, ktorá takisto čoraz viac zaťažuje energetický systém v dôsledku extrémnych prejavov počasia. Vlny horúčav vedú k prehrievaniu a odstávkam, suchá znižujú výrobný výkon vodných zdrojov. Silné búrky, povodne a požiare zas poškodzujú infraštruktúru.
IEA tiež upozorňuje na neželaný efekt elektrifikácie. Tým je, že komplikuje dekarbonizáciu: dve tretiny globálneho nárastu dopytu za poslednú dekádu pochádzajú z Číny, kde sa stále viac než polovica elektriny vyrába z uhlia. V krajinách s väčším využitím obnoviteľných zdrojov zas flexibilnú výrobu elektriny často poisťujú plynové elektrárne.
V Európskej únii spotreba elektriny v predchádzajúcich rokoch podľa IEA síce klesala v dôsledku útlmu priemyslu, no v roku 2024 sa trend zmenil. Prispel k tomu najmä sektor služieb, rastúci počet tepelných čerpadiel v domácnostiach a elektromobilov v doprave.
Odborníci aj politickí lídri tak stoja pred otázkou, ako vyhovieť energetickému dopytu, udržať rast a chrániť pritom životné prostredie a klímu.
Komisia predstavila odporúčania
Experti Svetového ekonomického fóra (WEF) označili elektrifikáciu ekonomík za jednu „z najvýznamnejších premien našej doby“. Upozorňujú, že žiadna technológia zatiaľ nedokáže samostatne pokryť rastúci dopyt po elektrine a zároveň zabezpečiť energetickú bezpečnosť. Aj preto je podľa WEF kľúčové popri inováciách urýchlene rozširovať využívanie osvedčených obnoviteľných zdrojov energie, ako sú vietor a slnko, a riešiť ich silnejšie začlenenie do systému.
To si vyžaduje zohľadniť systémové náklady, posilniť krátkodobé aj dlhodobé úložiská a podporiť efektívne využívanie energie, vrátane kontrolovania spotreby a dopytu. Môžu totiž výrazne znížiť potrebu budovania nových zdrojov.
V EÚ výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov rastie: v roku 2024 pochádzalo 46,9 percenta čistej vyrobenej elektriny v Únii z obnoviteľných zdrojov. Najvyšší podiel malo Dánsko s 88,4 percenta vďaka vetru. Slovensko bolo štvrté od konca s približne 20 percentami, ktorých zdrojom boli hlavne voda, slnko a biomasa.
Komisia a poslanci Európskeho parlamentu dlhodobo zdôrazňujú záujem posilňovať obnoviteľné zdroje. Rovnako majú za to, že spolu s vplyvom klimatickej zmeny na výrobu elektriny, siete a spotrebu by mal byť rastúci dopyt po energii lepšie integrovaný do energetickej infraštruktúry.
Komisia preto vydala nové usmernenia aj pre členské štáty EÚ. Tie majú štátom pomôcť s dosahovaním vyššie uvedených ambícií pri udržaní dostupných cien pre odberateľov.
Odporúčania patria do balíka opatrení, ktorý má pomôcť dodržiavaniu revidovanej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie a reformy dizajnu trhu s elektrinou, ako aj Akčného plánu pre dostupnú energiu, ktorý bol predstavený začiatkom tohto roka.
Komisia zároveň vyzvala národných regulátorov členských štátov EÚ, aby tieto podporné dokumenty zohľadnili pri navrhovaní lokálnych pravidiel. Ak budú potrebovať, poskytne im v tomto úsilí podporu.
Nové technológie, siete a poplatky
Komisár pre energetiku a bývanie Dan Jørgensen zdôraznil, že prechod na čistú energiu nie je len morálnou povinnosťou voči planéte, ale je to otázka bezpečnosti a nezávislosti Európy.
„Nižšie ceny energií a bezpečný energetický systém s vysokým podielom obnoviteľných zdrojov sú základom udržateľného a konkurencieschopného hospodárstva“ povedal. Nové usmernenia pre členské štáty majú ukázať cestu k čistejšiemu, lacnejšiemu a efektívnejšiemu energetickému systému.
Európska komisia zhrnula odporúčania do troch oblastí.
V prvej vyzýva štáty, aby lepšie využili potenciál nových technológií. Patria medzi ne plávajúce veterné elektrárne, fotovoltika na strechách a balkónoch, či agrofotovoltika, kde sa fotovoltické panely inštalujú priamo nad poľnohospodársku pôdu. Na rovnakom území tak môže prebiehať súčasne pestovanie plodín aj výroba elektriny.
Druhá radí, ako urýchliť budovanie energetických sietí a skladovacích kapacít. Krajiny by mali vyčleniť vhodné územia na tieto projekty, čo by mohlo umožniť zjednodušené povoľovacie procesy.
V tretej oblasti odporúča reformu poplatkov za využívanie elektrických sietí tak, aby motivovali spotrebiteľov k flexibilnej spotrebe a zároveň pomohli efektívnejšie využívať existujúcu infraštruktúru. To znamená napríklad zlacniť elektrinu v časoch, keď je dopyt nízky. Naopak, počas špičky, keď býva dopyt najvyšší a hrozí preťaženie, ju zdražili.
Ako je na tom Slovensko?
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) odpovedal na odporúčania Komisára stručne. Uviedol, že analyzuje odporúčania Komisie s dôrazom na možnosti ich uplatnenia v kontexte Slovenska.
„Pre ÚRSO je dôležité, aby odporúčania v prvom rade zohľadňovali záujmy občanov a to s dôrazom na ochranu cien energií pre zraniteľných odberateľov, podporu domáceho priemyslu, ako aj rozumný rozvoj obnoviteľných zdrojov a zachovanie stability trhu,“ zhrnul v reakcii hovorca Radoslav Igaz.
Podľa analytika a konateľa spoločnosti Prvá energetická Andreja Lednára sú pre Slovensko obzvlášť relevantné odporúčania Komisie, aby zrýchlilo zavádzanie OZE, podporilo energetickú efektívnosť a tiež dokončilo prepojenie sietí a digitalizácie.
„Vzhľadom na aktuálne nízke ambície v OZE a prekážky v pripájaní do siete, ako aj potrebu modernizácie infraštruktúry, sú tieto oblasti kľúčové pre zníženie nákladov a zvýšenie energetickej bezpečnosti,” potvrdzuje.
Riaditeľ Západoslovenskej distribučnej a Východoslovenskej distribučnej Radoslav Haluška v nedávnom rozhovore zhodnotil, že európske regulačné rámce vytvárajú stabilné a predvídateľné prostredie pre rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, čo je pri rastúcom dopyte po elektrine dôležité.
„Technický dizajn sústavy musí byť pripravený na absorbovanie nových modelov výroby a využitia decentrálnych zdrojov. Avšak pre udržanie priaznivého vývoja v tejto oblasti je nevyhnutné, okrem investícií do infraštruktúry, zaviesť aj príslušný legislatívny a regulačný rámec.” Podľa Halušku ide najmä o aktívnu podporu trhu s elektrinou, ako aj vzdelávanie samotných odberateľov o rozumnej spotrebe.
