Although pressure to reduce administrative burdens in the European Union is increasing, experts agree that real systemic changes are hindered by political obstacles and a lack of priorities.

Hoci tlak na znižovanie administratívnej záťaže v Európskej únii silnie, skutočné systémové zmeny narážajú na politické prekážky aj absenciu priorít, zhodli sa experti. 

Znižovanie byrokracie či zväzujúcej regulácie pre podnikateľov je pre Európsku komisiu aktuálne poprednou témou. Neistota, ktorá je prítomná na ekonomickej, politickej aj globálnej úrovni, zintenzívňuje potrebu hľadať rovnováhu medzi regulačnými zásahmi a uvoľňovaním nastavenia spoločných pravidiel. Cieľom je, aby ekonomiky členských štátov ustáli nové hrozby a udržali si schopnosť reagovať na nové výzvy, zhodli sa experti na konferencii organizovanej občianskym združením EuroPolicy a portálom EURACTIV Slovensko.

Dlhšie procesy, menší trh

Konkurencieschopnosť Európskej únie, ako aj Slovenska, ovplyvňujú momentálne viaceré výzvy. Na svetovej úrovni ide o vojnové konflikty a protekcionizmus vo forme nových ciel či obchodných bariér. Kontinent však trápi aj nedokončená energetická tranzícia a súvisiaca volatilita cien energií, čo ohrozuje budúcnosť celých priemyselných odvetví. A s výhľadom do budúcna štáty zaostávajú aj v tom najvzácnejšom zdroji, ktorým je ľudský kapitál – populácia starne a odliv talentov znižuje aj šance na technologický rozvoj a budovanie kapacít v kľúčových technológiách a inováciách.

„Stretol som sa s viacerými predstaviteľmi startupov v Dánsku, ktorí mali výborné a škálovateľné produkty, všetko európske. Pri plánoch na rozširovanie investícií ale hovorili o USA alebo Indii. Prečo? V USA prejdú regulačným procesom za šesť mesiacov až za rok, kým v Európe to nebude menej ako päť rokov,“ upozornil Vladimír Šimoňák, štátny tajomník ministerstva hospodárstva.

Pokračoval, že vo výsledku kratší americký proces otvorí spomínanej firme trhy Spojených štátov, Kanady a Mexika, zatiaľ čo v Európe budú môcť uviesť produkt na trh len v domácom Dánsku. Ak by chceli pokryť celú Úniu, musia investovať do 27 súbežných päťročných procesov, na čo malé podniky kapacity nemajú, dodal štátny tajomník.

Podobnú skúsenosť opísal aj analytik INESS Martin Vlachynský. „Ak chcete predávať softvér v Európe, musíte riešiť 27 rôznych DPH sadzieb. DPH sa totiž uplatňuje na mieste zákazníka, nie výroby pri službách,“ pripomenul.

Procesy však môžu vyzerať aj inak a Európska komisia v tejto oblasti vynakladá značné úsilie.

Ambiciózne plány zaberú roky

Barbara Ochotnická, ekonomická radkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, pripomenula, že znižovanie administratívnej záťaže je „jednou z hlavných priorít novej Komisie“. Odvolala sa pritom na správu Maria Draghiho o konkurencieschopnosti, ktorá špecificky vyzdvihuje a odporúča Únii potrebu zjednodušenia pravidiel. 

Komisia si preto stanovila cieľ znížiť záťaž pre firmy o 25 percent a pre malé a stredné podniky o 35 percent. Aby to dosiahla, Komisia navrhla už šesť omnibus balíčkov zjednodušení.

Ochotnická vyzdvihla, že tieto opatrenia by mali firmám priniesť úsporu približne osem miliárd eur ročne. „Navrhli sme aj zjednodušenie európskeho rozpočtu – zníženie počtu programov z 52 na 16, aby sa posilnila synergia medzi fondmi, pričom pravidlá by sa mali harmonizovať,“ dodala.

Problémom podľa expertov zostáva časový rámec. Hoci Draghiho správa sľubovala „simplifikačný šok“, legislatívne návrhy, ktoré prišli na stôl, túto ambíciu zatiaľ nenaplnili. V mnohých prípadoch potrvá roky, kým sa zmeny pretavia z dokumentov do praxe.

Deregulácia nie je všeliek

Podľa zástupkyne Komisie je pre Slovensko kľúčová aj „procesná stránka“ domácej regulácie: legislatíva sa často mení nepredvídateľne a bez dostatočných konzultácií. „Skrátené legislatívne konania sa za posledné roky zvýšili, medzi októbrom 2023 a februárom 2025 až 37 percent zákonov bolo prijatých bez štandardného posúdenia vplyvu a konzultácie s odborníkmi a verejnosťou, čo podnikateľom komplikuje plánovanie,“ doplnila.

Deregulácia sama osebe však lepšiu konkurencieschopnosť nezaručí, upozornila Soňa Muzikářová, strategická poradkyňa z Delta6. Poukázala pritom na potrebu synergií medzi členskými štátmi. „Brusel môže byť ako zvukár na koncerte – nastaví zvuk, ale keď členské štáty necvičia spolu, koncert dobrý nebude.“

Predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Ján Ferenčák podotkol, že Slovensko je pri reguláciách skôr implementátor než tvorca. Malo by sa však na úniovej úrovni aktívnejšie zapájať do kľúčových procesov a presadzovať svoje priority. „Okrem europoslancov pritom máme aj slovenského eurokomisára, z toho by sme mali ako krajina profitovať,“ konštatoval. „Ak sme len na konci procesu, môžeme dávať súhlasné alebo nesúhlasné stanoviská, ale už nič nezmeníme,“ dodal.

Upozornil tiež na nízku mieru spolupráce medzi rezortmi a nedostatok koordinácie. „Na Slovensku spoluprácu často vnímame ako stratu identity. Ministerstvá nie sú prepojené jednotným systémom, každý si žije svoj život,“ dodal. Diskusiu o budúcnosti – o inováciách, startupoch či patentoch – v politike podľa neho nevidieť, kým sa uprednostňujú zástupné témy.

Podľa Muzikářovej je tiež problémom, že reformy, ktoré zasahujú do národných kompetencií, ako dane či dôchodky, ostávajú politickým tabu. „Pokrok sa deje len tam, kde je to priechodné alebo kde ho vynútia krízy,“ poznamenala. Zároveň zdôraznila potrebu zamerať sa na technologické oblasti, kde má Európa ešte šancu excelovať – napríklad kvantové technológie či biotechnológie. „V umelej inteligencii nám vlak už ušiel, ale máme výskumný základ, na ktorom sa dá stavať. Potrebujeme však kapitál, talent a kultúru rizika.“

Medzi konsolidáciou a rastom

Panelisti sa dotkli aj otázky, ako má Slovensko posilňovať konkurencieschopnosť pri súčasnej tretej vlne konsolidácie verejných financií. Práve tá totiž opäť zabolí hlavne malých podnikateľov a bežných ľudí. Kým teda geopolitická urgencia síce vynucuje zmeny v Bruseli, na Slovensku prevláda procesná nepredvídateľnosť a daňové zaťaženie, ktoré brzdí investície.

„Samozrejme, že zvyšovanie daní podnikateľské prostredie zhoršuje,“ pripustil Vladimír Šimoňák. „Konsolidovať musíme, ale nemôžeme zastaviť krajinu a čakať, kým to prejde.“ Štátny tajomník argumentoval, že Slovensko má stále komparatívne výhody pre investorov s vyššou pridanou hodnotou, ako je členstvo v eurozóne, dostatok doma vyrobenej elektriny či geografická poloha blízko Nemecka.

Martin Vlachynský opatrenia tvrdo kritizoval. Reagoval, že problém nevidí len v samotnej štruktúre opatrení, ale aj v procese. „Tretí konsolidačný balík prišiel z večera do rána. Niekoľko zásadných zmien v daňovo-odvodovej štruktúre prešlo bez hlbšej diskusie,“ vytkol vláde.

Európska komisia je v hodnotení slovenskej konsolidácie trpezlivejšia. Vyhodnocovať ju plánuje až v rámci takzvaného európskeho semestra. Z doterajších prvých dvoch kôl úsporných balíkov a spätnej väzby Komisie je však podľa Barbary Ochotnickej evidentné, že sa zvýšenie daní konkurencieschopnosti dotkne. „Daň z príjmu právnických osôb (príjem nad 5 miliónov) je najvyššia v krajinách V4. To zohľadní každý investor,“ upozornila. Muzikářová zasa pripomenula, že balíček je „neprorastový“ a Slovensko by malo šetriť radšej „zefektívnením verejnej správy, zlučovaním rezortov a digitalizáciou“.

Experti sa zhodli, že hoci je v hre mnoho premenných, dôležité zostáva hľadanie rovnováhy medzi reguláciou, inováciou a spoločenskou ochranou. „S akýmkoľvek šokom, či už je to starnutie populácie alebo dekarbonizácia, si najlepšie poradí ten región, ktorý je najviac dynamický, ktorý bude najviac flexibilný, ktorý sa najrýchlejšie bude vedieť prispôsobiť,“ zhrnul Vlachynský.

Deregulácia by preto nemala byť o rušení pravidiel, ale o ich zmysluplnosti. „Ak chceme niečo napísať, musíme mať aspoň pár písmeniek – a tie musia dávať zmysel,“ uzavrela Muzikářová.

  Článok bol publikovaný 9.10.2025 na Euractiv.sk