![Podpredsedníčka eurokomisie Dubravka Šuica, občianska delegátka Zuzana Hozlárová a minister zahraničných vecí Ivan Korčok. [Europolicy/Pavel Kudiváni]](/images/EURACTIV-1-fullres-138-800x450.jpeg "Podpredsedníčka eurokomisie Dubravka Šuica, občianska delegátka Zuzana Hozlárová a minister zahraničných vecí Ivan Korčok. [Europolicy/Pavel Kudiváni]")
The European citizens' panels are slowly finishing their work. The second part of the conference is about to begin, in which representatives of politicians and Europeans alike will have to assess what the legacy of the European Year of Reform will be. EURACTIV provides an overview of the Conference on the Future of Europe so far.
Európske občianske panely pomaly končia svoju prácu. Nastupuje druhá časť konferencie, v ktorej budú musieť zástupcovia politikov aj Európanov vyhodnotiť, aký bude odkaz európskeho reformného roka. EURACTIV prináša prehľad doterajšieho priebehu Konferencie o budúcnosti Európy.
Konferencia o budúcnosti Európy je príležitosťou pre občanov povedať, čo chcú na Únii zmeniť. Toto zadanie vzniklo ako reakcia na brexit a má zabezpečiť, aby sa očakávania a realita v EÚ už nikdy podobným spôsobom nerozišli.
Konferencia je už v polčase a na stole už sú prvé konkrétne odporúčania, ktoré vzišli z európskych panelových diskusii aj internetovej platformy. Zodpovednosť sa pomaly preklápa z občanov na členov plenárneho zasadnutia, ktorí majú v množstve výstupov nájsť reformný návod. Európske inštitúcie potom čaká ešte ťažšia úloha tieto odporúčania pretaviť do reality.
ČO JE KONFERENCIA O BUDÚCNOSTI EURÓPY
Konferencia je rok trvajúce cvičenie, v rámci ktorého sa Únia pýta, ako by sa mala do budúcna zmeniť. A pýta sa to tých, ktorých život každý deň ovplyvňuje – občanov.
Oficiálne odštartovala deviateho mája 2021 a zakončená bude pravdepodobne presne o rok neskôr. Konkrétne aktivity konferencie prebiehajú na troch hlavných frontoch.
Prvým z nich je internetový portál, na ktorom môžu Európania diskutovať o svojich návrhoch v rámci 12 tematických sektorov, ktoré pokrývajú prakticky všetky oblasti života Európanov. Debatuje sa o klimatickej zmene, ekonomike, právnom štáte, digitalizácii, migrácii, ale aj akejkoľvek inej téme v rámci „ďalších nápadov“.
Druhá úroveň, ktorá mala zabezpečiť, že Konferencia zapojí do debaty ľudí zo všetkých regiónov EÚ, boli diskusie v členských štátoch. Tie mohli zorganizovať vlády, ale aj hocikto, kto sa zaregistroval na portáli.
Tretím frontom konferencie sú európske občianske panely. Do nich bolo náhodne vybraných 800 reprezentantov Európanov zo všetkých členských krajín, aby v rámci štyroch tematicky rozdelených panelov diskutovali a prišli s odporúčaniami pre zmenu Únie.
Každý panel sa stretol niekoľkokrát, ľudia pracovali v menších skupinkách a návrhy sa do odporúčaní dostali iba ak získali podporu 70 percent zúčastnených. Diskusie na niekoľko týždňov skomplikoval COVID, ale na prelome roka už prišli s odporúčaniami dva panely – ten o právnom štáte a demokracii a ten o klíme a zdraví.
Výsledky zo všetkých týchto úrovní potom prerokováva plenárne zasadnutie konferencie. To pozostáva zo zástupcov všetkých európskych inštitúcii, ale aj národných parlamentov, zástupcov regiónov, zamestnávateľských aj zamestnaneckých organizácii a v neposlednom rade aj samotných občanov.
O tom, aké návrhy sa dostanú do konečnej správy konferencie, musia všetky tieto strany rozhodnúť na základe konsenzu. To znamená, že sa do správy dostanú iba tie návrhy, na ktorých bude široká zhoda.
Pretaviť výsledky konferencie do reality bude potom úlohou európskych inštitúcií. Tie k tomu nie sú zaviazané, ich predstavitelia však prisľúbili závery rešpektovať a snažiť sa ich zhmotniť. Pred začiatkom konferencie zdôrazňovali, že vylúčené nie je ani otvorenie základných zmlúv EÚ a teda aj výrazné zmeny v kompetenciách a fungovaní Únie.
PRVÉ VÝSLEDKY
Webová platforma
Na webovej platforme sa od apríla 2021 zozbieralo vyše 13 tisíc nápadov. Z hľadiska absolútnych čísel najviac prispievajú Nemci, v prepočte na počet obyvateľov však už víťazia menšie krajiny. Slováci prispievajú v tomto ohľade nadpriemerne.
Viac ako polovica prispievateľov sú muži, ženy tvoria iba 17 percent. Veľká časť prispievateľov však tento údaj nevyplnila a svojimi nápadmi tiež môžu prispievať organizácie. Na portáli sú najaktívnejší starší ľudia od 55 do 69 rokov.
V téme klímy je najpopulárnejší príspevok Európskej odborovej konfederácie, ktorá upozorňuje, že zelená transformácia musí ísť ruka v ruke so sociálnou ochranou pracovníkov.
V otázke zdravia vedie iniciatíva, ktorá chce rôznymi legislatívnymi zmenami prispieť k predĺženiu života Európanov.
Najviac schvaľovanou témou v téme ekonomiky je doplnenie európskeho piliera sociálnych práv do základných zmlúv EÚ.
Diskutujúcich tiež v téme EÚ vo svete zaujal príspevok volajúci po vytvorení európskej armády.
V téme právneho štátu vedie snaha o posilnenie vymáhania ľudských práv v rámci EÚ, vrátane celoeurópskeho prijatia Istanbulského dohovoru.
Pri téme digitalizácie znovu vedie Európska odborová konfederácia a jej volanie po ochrane pracovníkov, napríklad pred monitorovaním v práci alebo diskrimináciou zo strany algoritmov.
Najpopulárnejší príspevok v oblasti európskej demokracie navrhuje širokú reformu európskych inštitúcii, vrátane posilnenia práv europarlamentu, celoeurópskeho volebného okrsku a nahradenia jednohlasného rozhodovania v Rade EÚ väčšinovým.
V diskusii o migrácii vedie príspevok, ktorý volá po férovom prerozdelení azylantov do všetkých členských štátov EÚ. Druhý najpopulárnejší príspevok však naopak volá po zastavení akejkoľvek migrácie z krajín mimo Európy a „prvého sveta“.
V téme vzdelávania je najviac schvaľovaným príspevkom výzva na lepšiu výučbu jazykov.
A nakoniec, v ostatných témach je najpopulárnejšie volanie po uznanie jazyka Esperanto do zoznamu úradných jazykov EÚ.
Podujatia v členských štátoch
Webová platforma registruje už takmer päťtisíc diskusných podujatí po celej Európe. Líšia sa formátmi, témami aj počtom účastníkov. K organizovaniu podujatia existujú aj návody, rovnako aj k zverejňovaniu záverečnej správy. Nie všetci organizátori však takúto správu pripravili, čo sťaží vyvodzovanie záverov a porovnávanie ich výsledkov.
Niektoré krajiny tiež zorganizovali národné občianske panely, obdobné tým európskym. Záverečné správy sú dostupné napríklad z takýchto podujatí v Belgicku, Francúzsku, Nemecku alebo Holandsku.
Európske občianske panely
Všetky štyri panely mali ukončiť svoju prácu do konca januára, pandemická situácia však spôsobila, že dva z nich ešte s konečnými odporúčaniami neprišli.
V prvom paneli Európania diskutujú o ekonomike, sociálnej spravodlivosti, zamestnanosti a vzdelávaní, mládeži, kultúre, športe a digitalizácii. Panel má za sebou úvodné stretnutie v Štrasburgu a druhé stretnutie, ktoré prebehlo online. Posledné stretnutie by sa malo uskutočniť 25. až 27. februára v Dubline.
Druhý panel sa zaoberal témami európskej demokracie, hodnôt, právneho štátu a bezpečnosti. Tento panel už má za sebou celú svoju činnosť a jeho účastníci sa zhodli na 39 odporúčaniach, ktoré odprezentovali plenárnemu zasadnutiu konferencie. Patrí sem napríklad odporúčanie na premenovanie inštitúcii alebo zavedenie inštitútu európskeho referenda.
Tretí panel o klimatickej zmene a zdravotníctve je už tiež úspešne zakončený a priniesol až 51 odporúčaní, vrátane zaradenia zdravotnej starostlivosti medzi právomoci Únie v rámci zmluvy o fungovaní EÚ.
Štvrtý panel je na tom podobne ako prvý, chýba mu ešte posledné stretnutie, na ktorom účastníci odhlasujú odporúčania. Toto stretnutie by sa malo uskutočniť 11. až 13. februára v Maastrichte.
Špeciálnou súčasťou konferencie bolo Európske podujatie mládeže, na ktorom sa zúčastnilo desaťtisíc mladých ľudí z Európy a ktorí sformulovali 20 hlavných odporúčaní. Žiadali napríklad umožniť utečencom získať vysokoškolské vzdelanie a zlepšiť výučbu v školách, napríklad v oblasti sexuálneho alebo duševného zdravia.
ZAPOJENIE SLOVENSKA
Slováci na webovej platforme
Do novembra platforma zaregistrovala celkom 90 nápadov od Slovákov. Až z 83 percent sa do diskusie zapojili muži a 64 percent zapojených boli vysokoškolsky vzdelaní ľudia.
Oproti ostatným krajinám vo väčšej miere diskutovali mladí ľudia, najaktívnejšou vekovou kategóriou u Slovákov boli 25-39 roční.
Podujatia na Slovensku
Do 17. januára bolo na Slovensku zorganizovaných 114 podujatí, na ktorých sa zúčastnilo viac ako 2500 Slovákov. Skutočný počet však môže byť výrazne vyšší, nie všetci organizátori totiž uviedli počet návštevníkov ich podujatí.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí v lete zorganizovalo Roadshow MySmeEÚ, v rámci ktorej mohli Slováci debatovať s politikmi v piatich mestách – Žiline, Poprade, Košiciach, Banskej Bystrici a v Bratislave. Kratšie podujatia tiež prebehli v ďalších 20 mestách. V rámci MySmeEÚ zorganizoval rezort aj diskusie na školách.
O európskych témach diskutujú aj slovenskí odborníci, v rámci projektu s názvom Národný konvent o EÚ, ktorého štyri pracovné skupiny už majú za sebou pracovné stretnutia.
Súčasťou slovenského príspevku do konferencie je aj séria focusových skupín s reprezentatívnou vzorkou obyvateľov, s názvom Naša Európa – celonárodné občianske konzultácie vo vzťahu k členstvu v EÚ. V januári sa tiež uskutočnila jednodňová online obdoba občianskeho panelu pod názvom Občianska vízia budúcnosti Európy.
Slováci v európskych občianskych paneloch
Slovensko v občianskych paneloch reprezentuje celkom 15 ľudí. Traja sú aktívni v prvom paneli a v zvyšných troch je zapojených po štyroch Slovákov.
Vo vyhláseniach pre médiá väčšina účastníkov svoju skúsenosť hodnotí pozitívne. „Bolo úžasné počúvať názory ľudí z rôznych štátov, rôznych povolaní, rôzneho veku či vzdelania. Všetci boli otvorení, tolerantní a slušní k názorom ostatných – bol to skvelý zážitok,“ povedala napríklad účastníčka panelu o klíme, Alena Trúsiková z Trenčína. Dodala, že ju prekvapilo, že účastníci mali podobné potreby a požiadavky, napríklad viac zelene v mestách.
Účastník panelu EÚ vo svete, Vladimír Lako z Vrútok, tiež povedal, že pred účasťou v paneli mal pocit, že sa o európskych politikách rozhoduje „od stola“ a členské krajiny sa už môžu len prispôsobiť. „Ale tým, že je človek tu, tak niektoré veci začína inač vnímať,” povedal.
Slováci v plenárnom zasadnutí
Slováci sú zastúpení aj v hodnotiacej časti konferencie, teda v plenárnom zasadnutí. Občanov tu reprezentuje podpredsedníčka Študentskej rady vysokých škôl pre akademické záležitosti a delegátka pre Európsky dialóg s mládežou, Zuzana Hozlárová.
Slovenskú vládu zastupujú štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Martin Klus, a generálny riaditeľ sekcie európskych záležitostí, Tomáš Kozák.
Slovenský parlament je zase zastúpený delegáciou z európskeho výboru. Slováci sú do tematických pracovných skupín rozdelení nasledovne:
- Pracovná skupina pre zmenu klímy a životné prostredie: Zita Pleštinská, podpredsedníčka európskeho výboru
- Pracovná skupina pre hospodárstvo, sociálnu spravodlivosť a zamestnanosť: Vladimíra Marcinková, predsedníčka európskeho výboru
- Pracovná skupina pre hodnoty a práva, právny štát a bezpečnosť: Martin Klus, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, Vladimír Bilčík, europoslanec
- Pracovná skupina pre európsku demokraciu: Tomáš Kozák, generálny riaditeľ sekcie európskych záležitostí ministerstva zahraničných vecí
- Pracovná skupina pre migráciu: Ľudovít Goga, člen európskeho výboru
- Pracovná skupina pre vzdelanie, kultúru, mládež a šport: Zuzana Hozlárová, občianska delegátka, Peter Kmec, podpredseda európskeho výboru
ANKETA STAKEHOLDEROV
Ako hodnotíte doterajší priebeh Konferencie o budúcnosti Európy na Slovensku?
Vladimír Bilčík, europoslanec (Spolu, EPP), člen plenárneho zasadnutia
Vnímam silný hlas občianskych zástupcov Slovenska, či už občianskej delegátky Zuzany Hozlárovej, ale aj ďalších ľudí, ktorí sa zapojili do panelových diskusií. Vnímam aj aktivity Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. A som poctený, že som na konferencii ako jediný Slovák z europoslancov. Snažím sa v pléne presadzovať hlavne zmeny, ktoré sa týkajú účinnejšieho boja s dezinformáciami, posilnenia princípov právneho štátu a lepšieho prístupu občanov k voľbám do europarlamentu.
Je dôležité pýtať sa aj ľudí a politických hráčov na Slovensku, s akými prioritami ideme do diskusie. V diskusiách mi zatiaľ chýba hlas poslankýň a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Konferencia je tiež príležitosť pre zapojenie národných parlamentov do debaty o európskej budúcnosti.
Všimol som si a páči sa mi konkrétny návrh občianskej delegátky Zuzany Hozlárovej, ktorá chce presadiť vzdelávanie o EÚ a jej fungovaní na školách naprieč EÚ. Máme ešte priestor v nadchádzajúcich mesiacoch, aby sme ukázali, že slovenský hlas je počuť a má aj jasné priority. Potom bude jednoduchšie nájsť sa aj v záveroch tejto konferencie.
Peter Pollák, europoslanec (OĽaNO, EPP)
Mám za to, že zastúpenie Slovákov by mohlo byť aj vo väčšej miere, ako je tomu doposiaľ. Za úplne nedostačujúce považujem zapojenie zraniteľných skupín obyvateľstva do prebiehajúcich diskusií a panelov, i v dôsledku existujúcej digitálnej priepasti.
Michal Kaliňák, hovorca Združenia miest a obcí Slovenska
Túto iniciatívu sme brali ako príležitosť pre naštartovanie spolupráce s rezortom zahraničných vecí, tá však nenastala. Je možné, že rezort komunikoval individuálne so samosprávami v ktorých sa zorganizovala Roadshow. Zároveň je možné, že zástupcovia miest sú aj účastní odborných skupín Národného konventu EÚ, ZMOS ako taký nebol prizvaný.
Centrále to nezazlievame, ale súčasný stav riešenia konferencie v našich podmienkach je len výsledkom komunikácie európskych tém u nás. Deje sa to hore na centrálnej úrovni, nie v rámci viacúrovňového riadenia a koordinovaného prístupu.
Na Slovensku tiež chýba základná komunikácia európskych tém. Potom je zbytočné sa občanov pýtať, či by malo byť zdravotníctvo zdieľaná kompetencia, pretože nevedia, čo to znamená.
Odkazom konferencie v našich podmienkach by malo byť, že témy EÚ by sa nemali vnímať oddelene ako osobitná agenda, ale ako súčasťou národnej agendy, a tá by mala byť komunikovaná a prezentovaná.
Daniela Piršelová, hovorkyňa Únie miest Slovenska
Únia miest Slovenska registruje aktivity konferencie, považujeme ich za potrebné a zmysluplné. Dianie sa snažíme ovplyvniť námetmi na zmeny najmä na národnej úrovni.
ÚMS je presvedčená, že ak chce Európa odolávať krízam, tak je priestor pre dialóg, odporúčania a konštruktívnu výmenu názorov ľudí z celej Európy relevantný a potrebný. Osobitne v čase, keď sa verejného priestoru zmocňujú názorové extrémy, sú otvorené a konštruktívne diskusie kľúčové. Konferencia o budúcnosti Európy je dôkazom toho, že hlasy obyvateľov tu majú svoju váhu.
Pripomíname, že na hlasy Sloveniek a Slovákov by mali reagovať aj mestá. Samosprávy a ich združenia môžu prezentovať pohľad na nové trendy, výzvy z pohľadu poznania lokálnych podmienok a urýchliť tak reálne a potrebné zmeny. Únia miest Slovenska preferuje najmä svoje priority: riešenie klimatickej krízy vo väzbe na všetky segmenty, hospodársky rozvoj miest a regiónov na báze využitia ich potenciálu, a výrazné posilnenie postavenia miest.
Matej Majdiš, kancelária SK8 – Združenia samosprávnych krajov
Domnievame sa, že každý, kto mal záujem zapojiť sa, si cestu k projektu našiel. Určite presadzujeme, aby sa európska politika zamerala predovšetkým na regióny. Považujeme za kľúčové, aby sa politika EÚ nerobila „hore“, ale začínala sa už na obecnej a regionálnej úrovni. Túto myšlienku sa v súčasnosti snažíme presadzovať aj pri príprave implementácie eurofondov v novom programovom období 2021-2027, kde by podľa SK 8 mali byť zohľadnené potreby regiónov v najväčšej možnej miere.
Európska únia je pre nás partner a obyvatelia Slovenska chcú pracovať a podieľať sa na tom, ako bude Európa vyzerať v budúcnosti. To považujem za dôležitý odkaz, ktorý by mal od Slovákov v rámci konferencie zaznieť.
