International exercises canceled, withdrawal of troops and numerous workers as well as former Secretary General testing positive for coronavirus. How has the pandemic impacted the military and the transatlantic cooperation in the defense and security sector?
Zrušené mnohonárodné cvičenia, sťahovanie vojakov a potvrdená nákaza medzi pracovníkmi, ale aj u bývalého generálneho tajomníka. Ako pandémia ovplyvnila ozbrojené zložky a transatlantickú spoluprácu v oblasti obrany a bezpečnosti?
Koronavírus, ktorým sa do dnes nakazilo viac ako 170 tisíc osôb po celom svete, zasahuje aj NATO. Prípady nákazy sa potvrdili medzi civilným aj vojenským personálom. Severoatlantická aliancia už zapojila preventívne opatrenia, ktoré odporúča Svetová zdravotnícka organizácia. Tie zahŕňajú dočasné pozastavenie niektorých ciest zamestnancov, prácu z domu, či dočasné pozastavenie skupinových návštev ústredia NATO v Bruseli.
Kroky však priamo ovplyvňujú aj vojakov Aliancie. Najzásadnejším je nateraz zrušenie pripravovaného cvičenia Studená odpoveď (Cold Responce), ktoré Aliancia chystala v Nórsku. Tréning, určený pre viac ako 15 tisíc vojakov z deviatich členských krajín, mal byť najväčším v Arktíde, za polárnym kruhom.
„Toto rozhodnutie je preventívnym opatrením v reakcii na prebiehajúcu nákazu novým koronavírusom a na ochranu zdravia a bezpečnosti všetkých účastníkov a miestnej populácie,“ uviedlo v stanovisku európske veliteľstvo amerických jednotiek (EUCOM).
Pandémia mení v NATO aj pravidelné tlačové konferencie. V piatok (13. marca) mal generálny tajomník Jens Stoltenberg tú svoju po prvýkrát v histórii Aliancie iba online.
Obrovský vplyv má však nový koronavírus aj na jednotlivé národné armády, ktoré v Európe pomáhajú pri ochrane hraníc, či doprovodoch zásobovania, či zdravotníctva.
Defender 2020 stále v pláne
Otázna je napríklad budúcnosť najväčšieho cvičenia Severoatlantickej aliancie za ostatné štvrťstoročie, Defender Europe 2020. Ani vyhlásenie pandémie ho zatiaľ neovplyvnilo do takej miery, aby bolo zrušené. Naopak, predstavitelia Aliancie minulý týždeň potvrdili, že tréning bude pokračovať.
Zapojiť sa doň pôvodne malo vyše 37 tisíc vojakov z 18 krajín a cvičenia mali v piatich fázach prebiehať od februára do augusta, a to až v desiatich krajinách. Tie najmasívnejšie boli naplánované na apríl a máj v Poľsku. Rusko cvičenia ešte v minulosti označilo za „prípravy na vojnu“, čo predstavitelia Aliancie dôrazne odmietli.
Američania mali do Európy na cvičenie vyslať až 20 tisíc vojakov zo Spojených štátov. Ďalších deväťtisíc malo pricestovať z rôznych európskych stanovíšť, kde teraz pôsobia. Prvé dve kolóny vojakov a vybavenia zo Spojených štátov dorazili do Poľska ešte koncom februára.
Z európskych krajín má do cvičenia Defender 2020 zapojiť najviac jednotiek hostiteľské Poľsko, a to až tritisíc, pričom celkový počet zapojeného poľského personálu mal dosiahnuť až desaťtisíc mužov a žien. Ďalších päťtisíc mali vyslať ostatné členské krajiny NATO, najmä Nemecko a Spojené kráľovstvo.
Americké jednotky v súvislosti s koronavírusom informovali, že prítomnosť svojich jednotiek limitujú do takej miery, aby boli „naplnené ciele tréningu s najvyššou prioritou“.
„Aj naďalej sa budeme podieľať na predchádzaní ďalšieho šírenia vírusu a zároveň maximalizovať naše úsilie o pokrok v alianciách a partnerstvách, ako aj zvyšovať našu komplexnú pripravenosť riešiť každú krízu alebo nepredvídané udalosti,“ uviedla americká armáda s tým, že tieto opatrenia intenzívne komunikuje so spojencami.
Či budú prítomnosť svojich vojsk limitovať aj ďalšie krajine nateraz nie je jasné. Analytici však rozhodnutie Aliancie pokračovať v cvičení kritizujú. Množia sa názory, že v súčasnej situácii ide o príliš veľký risk. Ak by však sa stav zhoršoval, Aliancia je pripravená rozhodnutie prehodnotiť.
Obmedzenia v pandémii
S účinnosťou od 13. marca má pozastavené cesty celý americký uniformovaný a civilný personál, ktorí cestuje v krajinách Európskeho hospodárskeho spoločenstva, a to až na 60 dní. Ide o súčasť opatrení, ktoré v súvislosti so šírením vírusu z Európy prijal americký prezident.
Koronavírus však výrazne ovplyvnil aj európske armády. Tá poľská má v čase šírenia nového koronavírusu množstvo práce mimo príprav cvičenia Defender aj v pohraničí. Nateraz na hraničné prechody Varšava vyslala 2 500 vojakov, a to vzhľadom na výnimočnú situáciu aj na uzavreté hranice krajiny. V pohotovosti má byť aj 14 vojenských nemocníc, informuje poľské ministerstvo obrany.
„Dnes už takmer s istotou môžem povedať, že nároky na našu službu sa budú v nasledujúcich dňoch a týždňoch iba zvyšovať,“ napísal dnes (16. marca) v liste vojakom a vojačkám aj náčelník Generálneho štábu Slovenskej republiky, generál Daniel Zmeko. Najťažšie chvíle podľa neho armádu ešte len čakajú.
Veliteľov a veliteľky Zmeko vyzval, aby zvážili nutnosť prítomnosti personálu na pracoviskách, ale aj aby pripravili plány podpory krízovej infraštruktúry nad rámec bežných plánov. „Sme to práve my vojaci, od ktorých sa právom očakáva služba v čase núdze,“ pripomenul náčelník Generálneho štábu svojim kolegom a kolegyniam.
Slovenskí vojaci nateraz pomáhajú policajným zložkám s kontrolami na hraničných priechodoch a s podporou informačnej kampane v súvislosti so šírením koronavírusu COVID-19.
Vírus v NATO
Z pohľadu civilnej ochrany bude v čase pokračujúcej pandémie dôležité aj zdravie vojakov. Prípady sa však množia aj v aliančných zálohách.
Potvrdený prípad nákazy má už bruselská centrála Aliancie. Ochorenie spôsobené koronavírusom zaznamenali u pracovníka, ktorí sa momentálne lieči v domácej izolácii. V sobotu (14. marca) potvrdili vírus aj u amerického vojaka, ktorý pôsobí v centrále EUCOM, v nemeckom Wiesbadene. COVID-19 má mať aj člen civilného personálu v tréningovom kempe U.S. Army Garrison Bavaria v nemeckom Grafenwoehre.
V slovenskej armáde zatiaľ potvrdený prípad nebol.
Nákaza nového koronavírusu sa už potvrdila aj u bývalého generálneho tajomníka NATO, Javiera Solanu, píše Reuters. 70-ročný Španiel je v súčasnosti v karanténe v Madride, no podľa správ sa cíti dobre.
V čase nepredvídateľnej krízy sa množia aj otázky o tom, ako medzinárodné organizácie a aliancie podporujú svojich najviac zasiahnutých členov. Zatiaľ totiž nie je jasné, ako partneri pomáhajú napríklad Taliansku. Krajina, ktorá má dnes po Číne najviac obetí, nezískala významnú pomoc ani od Európy, ani od svojich transatlantických partnerov. Najzásadnejšia podpora prišla z Pekingu, čo podľa analytikov môže predznamenať budúce dlžoby v medzinárodných vzťahoch.
Niektorí dokonca navrhujú, aby v súčasnom stave aktivoval napríklad americký prezident článok 5 Washingtonskej zmluvy. Svojim európskym partnerom v NATO by ponúkol akési vyhlásenie vojny proti smrtiacemu vírusu, a teda aj mobilizáciu financií, či zložiek civilnej ochrany.
Podľa Radovana Javorčíka, slovenské veľvyslanca pri NATO, sa môže Taliansko, ale aj ktorýkoľvek ďalší spojene na Alianciu stále spoliehať.
„Civilná spolupráca v čase núdze je súčasťou našej hlavnej činnosti,“ pripomenul Javorčík na sociálnej sieti.
