Information spaces in the Czech and Slovak Republics operate independently, says a new Czechoslovak study. The organic spread of disinformation narratives due to linguistic proximity and shared incentives plays a more significant role than a formal cooperation and coordination between disinformation actors.

Informačné priestory v Českej a Slovenskej republike fungujú nezávisle, tvrdí nová československá štúdia. Organické šírenie dezinformačných naratívov z dôvodu jazykovej blízkosti a zdieľaných podnetov zohráva podstatnejšiu úlohu ako formálna spolupráca a koordinácia medzi dezinfoaktérmi.

Analýza, ktorú pripravili think tank Európske hodnoty, mimovládna organizácia EuroPolicy a spoločnosť Gerulata Technologies v rámci projektu z Európskeho mediálneho a informačného fondu, priniesla viacero zaujímavých zistení. Z dotazníkového prieskumu, ktoré konzorcium uskutočnilo medzi takmer stovkou expertov a expertiek, vyplýva zásadné volanie po medzirezortnej, ale aj nadnárodnej spolupráci.

Národná aj cezhraničná spolupráca medzi mimovládnymi organizáciami, inými neštátnymi subjektmi aj médiami je cennou stratégiou v boji proti dezinformáciám, myslia si experti. Dezinformačné naratívy totiž často prekračujú národné hranice a kooperatívny prístup by mohol byť efektívnejší.

Informačné priestory v Českej a Slovenskej republike však fungujú nezávisle. Najmä slovenskí odborníci tento faktor zdôrazňujú, pričom prízvukujú aj odlišnosti národných kontextov. Túto skutočnosť navyše potvrdzujú aj staršie výskumy.

Na Slovensku sa napríklad podľa skoršej štúdie, ktorú konzorcium pripravilo s modelom šírenia dezinformácii o výbuchu v muničných skladoch vo Vrběticiach, silnejšie presadzujú proptizápadné a protiamerické naratívy. Tie totiž viac zodpovedajú lokálnemu kontextu. Naproti tomu informačný priestor Českej republiky bol pri Vrbětickej kauze viac zameraný na spochybňovanie ruskej účasti na rôznych incidentoch.

Podľa expertov sa ale aj pri kauze vo Vrběticiach používal štandardný súbor nástrojov dezinformačných techník, a to (1.) zahltenie informačného priestoru „alternatívnymi scenármi“, (2.) legitimizácia prostredníctvom autority (v prípade Vrbětíc to boli odkazy na prezidenta Zemana alebo na reakcie politických strán), (3.) delegitimizácia autora popieranej verzie udalostí a následne (4.) delegitimizácia popieraného naratívu (argument rusofóbiou).

Zatiaľ čo odborníci a odborníčky z oboch krajín uznávajú dôležitosť spolupráce, respondenti zo Slovenska (viac ako z Čiech) považujú tento spôsob podpory snáh za vhodnejší.

Odborníci z oboch krajín však označovali spomedzi možností spolupráce v rámci EÚ alebo NATO za najmenej preferovanú. To naznačuje, že aj keď sú medzinárodné aliancie nevyhnutné, nemusia byť primárnym priestorom, v ktorom sa výzvy dezinformácií riešia. Dôvodom je, že klamlivé naratívy ostávajú výrazne špecifické pre národný kontext.

Spolupráca dezinfoscény

Naratívy slovenskej aj českej dezinfoscény sa prekrývajú, ale nie sú totožné, vyplýva z expertnej štúdie. Zatiaľ čo medzi dezinformačnými scénami v Čechách a na Slovensku podľa odborníkov a odborníčok neexistuje vnímané prepojenie, organické šírenie naratívov vďaka jazykovej blízkosti a zdieľaných podnetov alebo zdrojov zohráva podstatnejšiu úlohu ako formálna spolupráca a koordinácia medzi aktérmi.

Zatiaľ čo politickí aktéri a mediálne platformy zohrávajú kľúčovú úlohu, sociálny, jazykový a politický kontext je v každej krajine jedinečný. Úspešné dezinformácie v Čechách aj na Slovensku stavajú na známych naratívoch, ktoré sú prítomné vo verejnom diskurze, reinterpretujú ich, respektíve ich zasadzujú do nového kontextu, prízvukuje štúdia.

Riešenia pri boji s dezinformáciami, ktoré by fungovali v jednej krajine, tak nemusia byť funkčné v druhej.

Jazyková a kultúrna blízkosť nestačí

Výsledky dotazníkového prieskumu zdôrazňujú, že zatiaľ čo jazyková blízkosť môže uľahčiť prenos naratívov, nie je v digitálnom veku rozhodujúcim faktorom. Vplyv podobnosti jazykov znižuje dostupnosť automatických prekladov či úloha angličtiny ako lingua franca v (dez)informačnom priestore vrátane sociálnych sietí, tvrdia experti.

Napriek jazykovej blízkosti a spoločnej histórii či iných zdieľaných sociálnych, politických a kultúrnych skúseností dezinformačný ekosystém flexibilne reaguje na aktuálne situácie, krízy a konflikty, či už politické, ekonomické, alebo sociálne.

Politickí aktéri, ktorí využívajú dezinformácie na svoje vlastné účely, zohrávajú kľúčovú úlohu pri formovaní krajiny. Výsledkom je, že vývoj v týchto prostrediach prebieha nezávisle, aj keď sa preberajú príbehy.

„Hoci existuje ochota spolupracovať, je nevyhnutné rozpoznať jedinečné vlastnosti informačného priestoru každej krajiny, prispôsobiť sa aktuálnemu prostrediu a uprednostniť spoluprácu medzi neštátnymi aktérmi,“ vysvetľuje v závere štúdia.

Tento článok bol publikovaný 18/09/2023 na EURACTIV.sk