AMO analyst Pavel Havlíček sees Slovakia’s exclusion from the talks on the drone shield as partly due to its reluctance to participate in joint projects on the EU and NATO’s eastern flank. He also dismissed speculation that Russia might be planning a limited attack on Poland before Christmas: “At present, it is in a situation where it can only afford to test us, not directly threaten us militarily.”
Analytik AMO Pavel Havlíček vidí za nepozvaním Slovenska na rokovanie o dronovej stene aj jeho neochotu zapájať sa do spoločných projektov na východnom krídle EÚ a NATO. Spochybnil tiež špekulácie, žeby Rusko malo do Vianoc chystať obmedzený útok na Poľsko: „Je dnes v situácii, keď si nás môže dovoliť iba testovať, nie priamo vojensky ohroziť.“
Aktualizácia (24. 9. 2025): Slovenský premiér Robert Fico uviedol, že Slovensko sa napokon v piatok zúčastní na rozhovoroch o budovaní dronovej steny.
Rusko za posledný čas výrazne vyeskalovalo svoju hybridnú vojnu proti NATO a Európania čelia stále novým správam o narušení svojho vzdušného priestoru.
NATO v reakcii na prienik ruských dronov a lietadiel do Poľska, Estónska, Rumunska, a zatiaľ nevieme, či nie aj do Dánska, reagovalo spustením operácie Východná hliadka (Eastern Sentry). Tá má posilniť východné krídlo Aliancie dodatočnou prítomnosťou stíhačiek, lodí a prieskumných systémov rozmiestených od Fínska až po Bulharsko.
EÚ zase vypustila do obehu plán nových opatrení, vďaka ktorým má na východnej hranici Únie vyrásť takzvaná „stena proti dronom“. Má byť založená na technológiách odskúšaných v bojoch na Ukrajine a poskytnúť účinnú obranu proti podobným prienikom, aké Európa zažila v uplynulých dvoch týždňoch.
Lídri siedmich stredo- a východoeurópskych krajín spolu s Ukrajinou sa v piatok zídu na úvodných rokovaniach o výstavbe steny. Ako však včera potvrdil hovorca Európskej komisie Thomas Regnier ukrajinskému portálu Suspilne, ani Slovensko, ani Maďarsko naň nedostali pozvánku.
Kým slovenská opozícia hovorí o fatálnom zlyhaní slovenskej zahraničnej politiky, expert na východnú Európu Pavel Havlíček z Asociácie pre Medzinárodné otázky (AMO) v Prahe vníma za neúčasťou oboch krajín dve roviny.
Čo to znamená pre slovenskú politiku a bezpečnosť?
Prvou rovinou môže byť podľa Havlíčka miera časovej a logistickej naliehavosti, s akou treba súčasnú situáciu riešiť.
Vďaka úlohe, akú Ukrajina zohráva pri obrane európskeho kontinentu, je podľa neho bezprostredné nebezpečenstvo pre Slovensko a Maďarsko menšie, ako v prípade pobaltských štátov, Poľska, alebo regiónu Čierneho mora na juhu.
„Na druhú stranu by som však nepodceňoval ani neochotu týchto krajín podieľať sa na niektorých projektoch, (ako) aj podporovať spoločné úsilie na východnom krídle oboch aliancií – EÚ a NATO,“ konštatuje Havlíček pre EURACTIV Slovensko.
Pripomína, že Maďarsko v tomto zmysle teraz nemá na svojom území rozmiestnené žiadne vojenské jednotky NATO, pretože s tým nesúhlasí. Obe krajiny sú tiež známe tým, že nedodávajú vojenskú pomoc Ukrajine a nie sú ani súčasťou koalície ochotných, kde 32 krajín spolu koordinuje kroky týkajúce sa ruskej agresie.
Progresívne Slovensko našu absenciu označilo za najhoršiu diplomatickú prehru Slovenska od pozastavenia nášho procesu integrácie do NATO v 90. rokoch. Poslanec Smeru-SD Tibor Gašpar podľa Denníka N reagoval s pobavením. „Ak nás chcú z toho vynechať a ostane táto časť východnej hranice NATO odkrytá, je to ako vybudovať plot s dierou.“
Portál EURACTIV Slovensko požiadal o reakciu aj ministerstvo obrany, odpoveď však nedostal.
Ako má NATO reagovať na ruskú šikanu?
Spojenci v NATO zároveň dnes pokračovali v diskusiách, ako ďalej reagovať na ruské narúšanie aliančného neba po jeho piatkovom prieniku do Estónska, ktoré preto zvolalo článok 4. Severoatlantickej zmluvy.
Zahraniční experti sa zhodujú, že tieto provokácie predstavujú vedomé úsilie otestovať obranyschopnosť Západu a jeho reakcie.
Analytička organizácie Eurasia Group Tinatin Japaridze už po prvom narušení vzdušného priestoru Poľska 19 ruskými dronmi (v noci z 9. na 10. septembra) uviedla, že to dokazuje pripravenosť Moskvy skúšať, ako ďaleka až môže zájsť, a odhaliť všetky zdanlivé slabiny na východnom krídle NATO.
Ako však dodala pre The Moscow Times, Rusko podľa nej momentálne nevyhľadáva priamu vojenskú konfrontáciu s členským štátom NATO.
Podľa českého analytika Havlíčka zatiaľ Kremeľ na svoje provokácie nedostal žiadnu adekvátnu reakciu, mimo tej diplomatickej. Podčiarkuje pritom, že pri svojej šikanujúcej mentalite však „nepočúva na nič iné“.
Myslí si, že dostatočne rezolútny odkaz mu odkázal len poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski. Ten na včerajšom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN varoval Rusko, že ak ďalší jeho dron alebo lietadlo vstúpi do poľského priestoru bez povolenia, tak ich zostrelia. „Prosím, nechoďte sem potom vyplakávať. Dostali ste varovanie,“ dodal Sikorski smerom k ruskej delegácii.
„Presne takýto prístup považujem za adekvátny a jediný možný tvárou v tvár ruskej agresii a stupňujúcemu sa násiliu na jednotlivých štátoch európskeho spoločenstva, a najmä východného krídla Aliancie,“ zdôraznil Havlíček.
Správ o ruskom útoku na Poľsko pred Vianocami sa netreba báť
V informačnom pretlaku posledných dní sa včera objavila aj informácia o údajnom varovaní ruského zbeha z vojenského prostredia, ktorú priniesol britský bulvár Daily star.
Ten tvrdí, že Kremeľ plánuje už pred Vianocami podniknúť nejadrový, obmedzený útok na Poľsko v „sivej zóne“, ktorý má odhadnúť reakciu NATO a vyvolať politický chaos v Európe. Podľa tabloidu bolo toto varovanie odovzdané Američanom a v súčasnosti ho vyhodnocujú najvyšší transatlantickí predstavitelia.
Havlíček však upokojuje, že momentálne je táto správa len v rovine špekulácií: „Nemáme totiž dostatočne kredibilné zdroje, ktoré by nám podobnú informáciu priniesli z úzkeho kruhu v Kremli, v ktorom sa o podobných rozhodnutiach uvažuje.“
„Buď teda ide o cielenú a koordinovanú špekuláciu s cieľom vyvolať strach a paniku a psychologicky pôsobiť, alebo o otvorenú vyhrážku, ktorú Kremeľ chcel dať na stôl cez svoje vlastné kanály,“ hovorí.
„V každom prípade testuje našu pripravenosť, rozhodnosť politických lídrov a tiež reakcie európskych spoločností. Práve tie budú následne rozhodovať o našej obranyschopnosti.“
Rada pre bežných ľudí, ktorí cítia strach
Na otázku, čo by odkázal občanom, ktorí môžu pri súčasnom dianí cítiť opodstatnený strach, reaguje, že „Rusko je dnes v situácii, keď si nás môže dovoliť iba testovať, nie priamo vojensky ohroziť“.
„Rusko má svoje vojenské sily do veľkej miery viazané na Ukrajine, ktorá nás každý deň chráni, aby sme mohli v pokoji spať. Na druhej strane nie je vylúčené, že sa Rusko v blízkej dobe pokúsi nahlodať našu obranyschopnosť a jednotu. Tá bude v nasledujúcich týždňoch, mesiacoch a rokoch úplne kľúčová,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko.
Ľudia by sa preto podľa neho mali teraz snažiť v prvom rade postarať o bezpečnosť seba, svojej komunity a krajiny, ale aj apelovať na politikov, aby k tomu Česko aj Slovensko dostatočne prispeli.
Článok bol publikovaný 23.9.2025 na Euractiv.sk.
