From the powerful French Presidency, the Union will pass into the hands of our neighbours, who, even before the war, had to patch up holes in the budget. This will make it difficult for it to find space to deal with other issues, including civic reforms.

Z mohutného francúzskeho predsedníctva prejde Únia do rúk našich susedov, ktorí ešte pred vojnou museli lepiť diery v rozpočte. Iba ťažko si tak nájde priestor na riešenie iných tém, vrátane občianskych reforiem.  

Európska únia si za posledné roky prechádza jednou načakanou krízou za krízou. „Brexit, finančná kríza, utečenecká kríza, COVID…“ menuje šéfredaktorka českého portálu EURACTIV, Aneta Zachová.

Spolu s českou europoslankyňou Markétou Gregorovou (Piráti, Zelení-EFA), sa na utorkovej (29. marca) diskusii zhodli, že priority českého predsedníctva EÚ sa zase budú týkať najmä vojny na Ukrajine.

Naša susedná krajina totiž bude od júla manažérsky šéfovať celej únijnej agende. Predsedníctvo Rady EÚ si pritom ešte pred začiatkom ruskej invázie muselo navyšovať rozpočet, predchádzajúca vláda Andreja Babiša totiž tejto úlohe nepripisovala veľkú dôležitosť.

„Vyslať väčšie množstvo skúsených ľudí na predsedníctvo už nestihneme. Maximálne zalepíme najväčšie diery,“ povedal nový minister pre európske záležitosti Mikuláš Bek ešte v januári pre aktualne.cz

Popri riešení naliehavých otázok sankcií, energetickej samostatnosti a zvládania príchodu utečencov do Európy, sa tak ostatná agenda môže dostať na druhú koľaj. To platí aj pre realizáciu odporúčaní z Konferencie o budúcnosti Európy, v  ktorej EÚ občanom sľúbila reformu podľa ich predstáv.

Energetika a migrácia v novom kontexte

Aj česká veľvyslankyňa pri EÚ Edita Hrdá hovorí, že agenda v európskych inštitúciách narástla, je emotívnejšia a psychicky viac zaťažujúca. „Veľa vecí, ktoré sa predtým zdali byť podstatné, sa dnes odohrávajú na nižšej úrovni, aby sa ministri mohli venovať tomu najpodstatnejšiemu,“ povedala pre ČTK Hrdá.

Tiež si myslí, že je výhodou, že Únii dnes predsedá veľká krajina, ktorá má k dispozícií masívny úradnícky aparát. „Na nás sa budú všetci dívať, či sme schopní tie jednotlivé body uzatvárať,“ hovorí Hrdá.

S predchádzajúcou agendou sa nová krízová prelína najmä v oblasti energetiky a migrácie. Kým pôvodne sa česká vláda chcela sústrediť napríklad na uznanie jadrovej energie medzi zelené zdroje, po novom sa bude riešiť otázka odpútavania sa od ruského plynu a ropy.

„Otázka energií a energetickej bezpečnosti bola dlho zanedbávaná, boli sme závislí na Rusku a nikto to neriešil,“ hovorí Zachová s tým, že táto otázka sa občanov bytostne dotýka, keďže ide priamo o to, či si budú môcť zakúriť a zasvietiť.

„Nedivila by som sa ak by to aj na základe tlaku ľudí viedlo k posilneniu energetickej únie, ktorá doteraz existovala iba na papieri,“ myslí si Zachová.

Pri migrácií sa zase budú riešiť súčasné problémy s prijímaním utečencov, je teda otázne, do akej miery sa podarí sústrediť na systémovú reformu v rámci Nového migračného a azylového paktu. Ten by mal určiť pravidlá aj v rámci povinnej solidarity, ktorú si majú krajiny preukazovať v prípade náporu na ich migračné a azylové systémy.

„Dáva zmysel, aby práve české predsedníctvo riešilo Nový migračný a azylový pakt, aj preto, že sme práve teraz jedna z krajín, kam ukrajinskí utečenci mieria,“ povedala Gregorová s tým, že dúfa, že Česko na rozdiel od Francúzska dokáže túto agendu posunúť ďalej.

„Je to citlivá téma, boľačka aj vzhľadom na to, aký bol náš prístup v roku 2015,“ povedala Gregorová. Podotkla, že Európa dnes už prijala viac utečencov, než na vrchole prechádzajúcej utečeneckej krízy a Česko bolo v tejto kríze na „druhom brehu“ problému.

Aj keď kvóty už podľa Gregorovej na stole nie sú, krajiny budú musieť doriešiť, ako v praxi nastaviť pravidlá o solidarite. Tiež je podľa nej dôležitá debata, ako prijímať aj utečencov, pri ktorých bude viac práce s integráciou na prekonanie kultúrnych rozdielov.

Z priorít si vyberú, čo sa hodí

České predsedníctvo tiež bude jediné, ktoré pri začiatku svojej práce už bude mať v rukách aj výsledky Konferencie o budúcnosti Európy. Tie by mali byť dostupné už 9. mája, a budú obsahovať viac ako 150 odporúčaní občianskych panelov na reformy Únie vo všetkých oblastiach, ktorým sa jej inštitúcie venujú, a tiež aj žiadosti o pridanie nových kompetencií.

„České predsedníctvo bohužiaľ zatiaľ nevyzerá, že by si nechala od ľudí radiť, aké má mať priority,“ myslí si Zachová s tým, že si skôr „vyzobáva“ z odporúčaní to, čo už medzi priority patrí, čo je podľa nej škoda.

Vo viacerých bodoch sa odporúčania občanov zhodujú s tým, čo momentálne navrhujú aj lídri EÚ – posilnenie zahranično-politickej úlohy Únie aj väčšia koordinácia v energetických otázkach.

Po vypuknutí podľa Zachovej klesla šanca, že aplikácia výsledkov konferencie sa dostane medzi priority českého predsedníctva. Práve členské štáty v rámci Rady EÚ by totiž museli iniciovať zmenu základných zmlúv Únie, ktoré by boli potrebné na niektoré z ambicióznejších nápadov občanov.

Článok bol publikovaný 31/3/2022 na EURACTIV.sk