Although the NATO invitations to Finland and Sweden were eventually approved by Turkey, the leaders are unlikely to sign them at the Madrid summit. This is because the Croatian president is blocking them. The official invitations should therefore be signed in the next few days by the ambassadors to NATO in Brussels.

Hoci pozvánky do NATO Fínsku a Švédsku napokon Turecko odobrilo, lídri ich na summite v Madride s najväčšou pravdepodobnosťou nepodpíšu. Dôvodom je účasť chorvátskeho prezidenta, ktorý ich blokuje. V najbližších dňoch by preto oficiálne pozvánky mali podpísať až veľvyslanci pri NATO v Bruseli.

Turecký prezident držal lídrov Severoatlantickej aliancie v napätí do poslednej chvíle. Rokovania štyroch strán – Turecka, Fínska, Švédska a generálneho tajomníka NATO prebiehali celé hodiny. Tesne pred začiatkom prvého oficiálneho summitu Aliancie od vypuknutia vojny na Ukrajine, ktorý sa od včera (28. júna) koná v Madride, sa však dohodli.

V desaťbodovom memorande, ktoré podpísala trojica ministrov zahraničných vecí, sa zaviazali adresovať primárne požiadavky Ankary. Až v desiatom bode Turecko – už pod svojím novým, oficiálnym názvom Türkiye – potvrdzuje svoju „dlhotrvajúcu podporu politike otvorených dverí NATO“ a súhlasí s tým, aby bola dvojica severských krajín do Aliancie oficiálne pozvaná.

„Historický summit“, ako ho označili viacerí lídri, však nebude len o tureckom vete a jeho stiahnutí, hoci takto si ho môže história zapamätať. Lídri majú schváliť predovšetkým takzvanú Strategickú koncepciu, ktorá bude hlavným kompasom spojencov do najbližších rokov a ohlásiť jasnú, spoločnú pozíciu voči Rusku, ktoré na Ukrajinu neprestajne útočí.

S Fínmi Turci problém nemali

Turecko malo pred summitom problém najmä so švédskou podporou (aj dodávkami zbraní) sýrskym Kurdom, ktorých považujú za odnož v Turecku pôsobiacej Strane kurdských pracujúcich (PKK), a teda teroristov. Tesne pred začiatkom summitu sa objavili správy o tom, že Štokholm už odsúhlasil vydanie desiatich Kurdov, ktorých požadovala Ankara. Okrem toho akceptovali zastavenie dodávok zbraní pre sýrskych Kurdov, zrušenie embarga na predaj zbraní do Turecka či jeho podporu v boji proti terorizmu.

Švédsky antiteroristický zákon, ktorý Ankara rovnako žiadala aktualizovať, už vláda rozšírila a platiť začne v piatok (1. júla). Ten fínsky by mal nadobudnúť platnosť 1. januára 2023.

Severania sa dokonca zaviazali, že Turecko ako aj „ďalšie krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ“ podporia pri účasti na „existujúcich alebo budúcich iniciatívach“ spoločnej obrany EÚ (SBOP). Špecificky memorandum zmieňuje aj jeden z európskych obranných projektov PESCO (Stála štruktúrovaná spolupráca EÚ v obrane, Vojenskú mobilitu (Military Mobility).

S Fínmi Turci zásadný problém nemali. Ich vstupu dali dokonca zelenú skôr, no Helsinki aj Štokholm boli odhodlaní vstúpiť do NATO len spolu. Rovnaké boli aj záväzky voči Turecku.

Erdoğanovo víťazstvo?

Turecké provládne médiá komunikovali správy z Madridu ako Erdoğanovo víťazstvo. Je totiž faktom, že sa mu celý západný svet podarilo držať v napätí do poslednej chvíle. Svoj vplyv na svetovej scéne, o ktorý mu od začiatku vyjednávaní išlo, potvrdil.

Pre neho samotného je to aj dôležitá výhra v kontexte domácej politickej scény. Tureckého prezidenta čakajú približne o rok celoštátne voľby. Analytici však upozorňujú, že ak sa mu popularitu medzi občanmi (ktorých v súčasnosti najviac trápi vyše 70-percentná inflácia) podarí zvýšiť skôr, v istom bode by mohol zvolať aj predčasné voľby.

Turecké rozhodnutie uvoľniť veto pre severanov ocenila aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá na summite zastupuje Slovensko. „Veľmi sa teším z dobrej správy, ktorá sa týka členstva Švédska a Fínska, pretože to prospeje našej kolektívnej bezpečnosti,“ uviedla na začiatku summitu.

Z Madridu však Fíni ani Švédi pravdepodobne s pozvánkou neodídu. Na summite totiž Chorvátsko reprezentuje prezident Zoran Milanović. Ten sa už pred mesiacmi nechal počuť, že kvôli slabému tlaku západu na Bosnu, ktorá stále nezmenila svoj volebný zákon, „znevýhodňujúci chorvátsku menšinu”, rozšírenie Aliancie nepodporí. Pozvánku by preto mali podpísať veľvyslanci pri NATO až o niekoľko dní. Chorvátska vláda, ktorú v Bruseli reprezentuje veľvyslanec, totiž proti rozšíreniu nie je.

Článok bol publikovaný 29/6/2022 na EURACTIV.sk