Mark Rutte called on MEPs to significantly strengthen the defence of the West. He said that although we are not currently at war, this could change in five years' time. He also called for more aid to Ukraine, which at the current stage “is not strong enough” to start negotiating with Russia.
Mark Rutte vyzýval europoslancov na výrazné posilnenie obrany Západu. Uviedol, že hoci momentálne nie sme vo vojne, to sa o päť rokov môže zmeniť. Apeloval aj na vyššiu pomoc Ukrajine, ktorá v súčasnej fáze „nie je dostatočná silná“ na to, aby začala rokovať s Ruskom.
NATO by malo zvýšiť svoje výdavky do obrany, inak spojenci môžu začať navštevovať kurzy ruštiny, alebo sa presťahovať na Nový Zéland, vyhlásil s nadsádzkou generálny tajomník NATO Mark Rutte v pondelok večer (13. januára) v europarlamente.
Rutte pred európskymi zákonodarcami opäť nadviazal na svoje decembrové vyhlásenia, v ktorých žiadal o výrazné navýšenie výdavkov na obranu. Ako vtedy, tak aj teraz zdôrazňoval, že súčasný cieľ dvoch percent, na ktorom sa spojenci dohodli ešte v roku 2014 po ruskej anexii Krymu, už „zďaleka nestačí“.
Rutte varoval, že všetky ukazovatele, ktoré momentálne pozoruje – mieru výdavkov, spoločné obstarávanie či inovácie –, nie sú dostatočné, a ak s tým niečo spojenci neurobia, tak „nateraz sme síce v bezpečí, ale o štyri až päť rokov nemusíme byť“.
Napriek priamym otázkam odmietol určiť presnú sumu, ktorú by mali členské štáty po novom investovať.
„Nechcem sa zaviazať k presnému číslu, ale ako som spomenul vo svojom prejave v Carnegieho inštitúte. Keď sa pozrieme, povedzme, na prvý pohľad na požiadavky na kapacity vyplývajúce z interného plánovacieho procesu v rámci NATO, bude to presahovať tri percentá.“
Toto číslo však podľa neho nie je pevné a možno ho znížiť inováciami a efektívnejšími alebo spoločnými nákupmi. Doplnil, že pôjde o tému júnového summitu NATO v Haagu, ktorú budú musieť spojenci vyriešiť.
Nastupujúci americký prezident Donald Trump medzičasom vyhlásil, že by mali európski spojenci NATO začať investovať až päť percent HDP do obrany. Túto sumu nedosahujú ani samotné Spojené štáty, ani Poľsko, ktoré momentálne dáva momentálne najviac HDP do obrany (vyše 4 percentá).
Musíme Ukrajinu dostať do pozície sily
Bývalý dlhoročný premiér Holandska vyzýval europoslancov aj na výraznejšiu podporu Ukrajine, ktorá si približne o mesiac pripomenie tri roky od začiatku ruskej invázie. Venoval sa aj téme budúcich bezpečnostných garancií pre Kyjev.
„V prvom rade sa musíme uistiť, že keď sa začnú mierové rokovania, Ukrajina v nich bude vystupovať z pozície sily,“ uviedol Rutte.
Pripustil, že momentálne je priskoro hovoriť o budúcej podobe rokovaní, keďže Ukrajina na ne ešte nie je pripravená. „V tejto chvíli nemôže rokovať z pozície sily. Musíme urobiť viac, aby sme zmenili súčasnú trajektóriu konfliktu a zabezpečili, že sa do tejto pozície dostane,“ vyzval generálny tajomník.
Rutte sa počas diskusie s europoslancami opätovne prihlásil k prísľubu, že Ukrajina by sa v budúcnosti mala stať členom Severoatlantickej aliancie. „Momentálne k tomu budujeme cestu cez množstvo bilaterálnych bezpečnostných dohôd medzi spojencami a Ukrajinou.“
Volodymyr Zelenskyj požaduje pre svoju krajinu od Západu bezpečnostné garancie, aby ju Rusko v budúcnosti opäť nenapadlo.
Jednou z požiadaviek je aj členstvo NATO, ktoré by sa uplatnilo na základe nemeckého modelu – do Aliancie by vstúpila tá časť krajiny, ktorú má Kyjev pod kontrolou. Táto predstava má však momentálne viacerých odporcov, okrem nastupujúceho prezidenta Donalda Trumpa napríklad aj Roberta Fica a Viktora Orbána.
NATO školenie pre ruských námorníkov
Témou otázok europoslancov boli aj čoraz početnejšie hybridné útoky, ktoré Rusko podniká na európskej pôde. V poslednom čase obzvlášť rezonujú sabotážne aktivity, kedy cudzie plavidlá poškodili elektrické vedenia a telekomunikačné káble v Baltskom mori. Urobili to tak, že ťahali kotvy po morskom dne.
Jeden z europoslancov sa v pléne vyjadril, že by sa tieto hybridné útoky v skutočnosti mali nazývať „teroristickými“.
Rutte rovnaký jazyk nepoužil, situáciu však bral vážne: „Mali by sme robiť viac, než len sledovať, čo (sabotážnici) páchajú.“ V tomto zmysle vyzdvihol plánované utorkové stretnutie v Helsinkách, kde sa mali dohodnúť ďalšie kroky na vzniknutú situáciu v Pobaltí.
Výstupom summitu je, že NATO spúšťa monitorovaciu misiu, ktorá bude zahŕňať „celý rad prostriedkov“ vrátane fregát, námorných hliadkovacích lietadiel aj malej flotily námorných dronov „na zabezpečenie zvýšeného dohľadu a odstrašenia“ v Baltskom mori.
Podľa Rutteho musia protivníci NATO vedieť, že Aliancia nebude akceptovať útoky na svoju kritickú infraštruktúru.
„Ak je za tým skutočne len to, že Rusi nevedia riadiť svoje lode, potom by sme mali zorganizovať rozsiahle iniciatívy EÚ a NATO na spustenie poriadneho výcvikového programu pre ruských námorníkov. Tak by sa naučili ovládať svoje lode a pochopili, aké to je, keď vaša kotva leží 400 míľ na dne mora,“ doplnil šéf NATO sarkasticky.
Trump z NATO nevystúpi
Europoslanci položili šéfovi NATO otázky aj na viaceré znepokojivé vyjadrenia Donalda Trumpa. Ten v poslednom čase prejavil veľký záujem o Grónsko a Panamský prieplav a nevylúčil použitie vojenského alebo ekonomického nátlaku na to, aby ich pričlenil k USA.
Rutte sa už v minulej politickej kariére preslávil tým, že sa vie dohodnúť s najrôznejšími aktérmi. Túto jeho vlastnosť vyzdvihovali aj mnohí z tých, ktorí ho podporovali do funkcie nástupníka Jensa Stoltenberga – a to najmä v kontexte možného Trumpovho návratu.
Aj v tomto prípade si nechal Rutte dvere otvorené a predovšetkým vyzval na to, že s Trumpom bude potrebné viesť veľa dialógov.
„Páčila sa mi reakcia premiérky Dánska Mette Frederiksen, ktorá na jeho výroky o Grónsku nereagovala okamžite, ale nasmerovala diskusiu späť na skutočne dôležitú otázku – Arktídu. Upozornila, že to je strategická otázka, ktorú je potrebné prerokovať medzi NATO, Spojenými štátmi a EÚ,“ vyzdvihol.
Podľa neho má byť teda skutočnou otázkou to, ako zaistiť stabilitu v Arktíde, a nie to, kto spravuje Grónsko.
Rutte tiež zdôraznil, že Európa sa podľa neho môže naďalej spoľahnúť na Spojené štáty. Musí však zároveň brať vážne ich výhrady a začať poriadne zbrojiť: „Som pevne presvedčený, že Spojené štáty zostanú v NATO. O tom nemám žiadne pochybnosti.“
