Charging for emissions from road transport could also have positive consequences - people will move from cars to public transport or start transporting themselves on foot, by bicycle or scooter, says energy expert MARTINA REPÍKOVÁ.
Spoplatnenie emisií z cestnej dopravy by mohlo mať aj pozitívne dôsledky – ľudia sa presunú z áut do verejnej dopravy alebo sa začnú prepravovať sami pešo, bicyklom či kolobežkou, hovorí energetická expertka MARTINA REPÍKOVÁ.
Martina Repíková je poradkyňa pre energetiku Únie miest Slovenska.
V rozhovore sa dozviete:
- ako sa slovenské mestá adaptujú na zmenu klímy,
- prečo mestá obnovujú svoje budovy,
- ako sa samosprávy pripravujú na spoplatnenie emisií z individuálneho vykurovania a dopravy,
- prečo potrebujú zaplatiť odborníkov, ktorí sa vyznajú v energetike.
Vidíme to v okolitých krajinách, napríklad v susednej Viedni, že mestá sú ťahúňmi v rámci krajiny, predovšetkým v oblasti adaptácie alebo transformácie energetiky. Ako sú na tom slovenské mestá, majú plán, ako sa vysporiadať so zmenou klímy?
Mestá nielen na Slovensku, ale aj inde vo svete zažívajú a pociťujú klimatickú krízu veľmi silno. Horúčavy či prívalové dažde sú pre mestá obrovskou výzvou, či už pre hustotu osídlenia a obyvateľov, ale aj preto, že potrebná infraštruktúra je podinvestovaná, zastaraná a neprispôsobená na takéto výkyvy počasia. Mestá a hlavne volení predstavitelia miest si tieto hrozby uvedomujú a aktívne pracujú na ich znižovaní.
Nie je veľmi veľa miest na Slovensku s komplexnými plánmi, ktoré by im pomohli pripraviť sa na klimatickú krízu. Mestá majú individuálne potreby, každé má svoje vlastné zraniteľné miesta. Zo zákona sú samosprávy povinné mať vypracované niektoré strategické dokumenty. Je to napríklad Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý má environmentálnu časť, ďalej mestá nad dva a pol tisíc obyvateľov musia mať vypracované koncepcie rozvoja tepelnej energetiky.
Stratégie pre komplexnejšie riešenie klimatickej a udržateľnej problematiky mestá robia dobrovoľne, ide napríklad o SECAP, čo je akčný plán pre udržateľnú energiu a klímu, nízkouhlíkové stratégie či adaptačné stratégie pre posilnenie odolnosti mesta, plány udržateľnej mobility.
Je pre mestá dôležitejšie zamerať sa na znižovanie emisií alebo na zvyšovanie svojej odolnosti napríklad počas záplav či horúčav?
Musí to ísť ruka v ruke.
Nízkouhlíkové stratégie samospráv sú zamerané na znižovanie emisií, analyzujú spotrebu budov, verejného osvetlenia, centralizované zásobovanie teplom, dopravu. Adaptačná stratégia sa venuje analýze zraniteľnosti, napríklad hľadaniu tepelných ostrovov, výsadbe stromov, vodozádržným opatreniam.
Obe tieto cesty spája komplexný plán SECAP, ktorý vzišiel z dohovoru primátorov a starostov a miest v Európskej únii. Pre tvorbu dobrého plánu a jeho realizáciu potrebujete prístup k detailným dátam o spotrebe energie nielen mestského majetku, ale celého mesta. Získať ich je však na Slovensku problém.
Prečo?
Dáta z odberných miest získate z faktúr za energie. Komplexná metodika SECAP však prepája nielen mestské odberné miesta, ale aj obyvateľov a podnikateľov. To predpokladá spoluprácu všetkých aktérov, aby sa prišlo spoločne k nejakému pozitívnemu výsledku.
Kľúčové sú údaje
Na Slovensku väčšinou plány a stratégie končia v šuplíku. Prečo si myslíte, že pri tomto pláne by to malo byť inak?
Presne a detailne zmapované potreby mesta sú už často potrebné pre získanie financií z iných nadnárodných európskych fondov. SECAP je dlhodobý plán, pripravený podľa prísnej metodiky, vyžaduje si pravidelné monitorovania a pravidelnú aktualizáciu dát, ako aj realizovaných opatrení. Keďže sa má pravidelne aktualizovať, je menej pravdepodobné, že skončí niekde v zásuvke.
Energetické centrum Bratislava, s ktorým Únia miest spolupracuje, pripravilo projekt OwnYourSECAP. V rámci neho poskytuje mestám podporu pri tvorbe SECAP-u a aj podporu pri vytvorení kvalitného energetického manažmentu.
Ktoré mestá sa doteraz zapojili?
Košice aj Bratislava majú vypracovaný svoj vlastný SECAP. Súčasťou projektu sú Kežmarok a Dubnica nad Váhom. Mestá sú v procese prípravy alebo zisťujú, čo vlastne tvorba SECAP znamená. Dúfam, že do budúcnosti sa nám podarí zapojiť viacero miest.
Aký druh dát pre plán potrebujete? Prečo ich je ťažké získať?
Dáta sú základným predpokladom, aby sme zistili, v akej situácii sa nachádzame. Od mestských firiem nie je problém získať dáta, no nie všetci dodávatelia energií ich poskytujú v digitálnej spracovateľnej podobe.
Situácia je lepšia v prípade elektriny, kde distribučné spoločnosti poskytujú prístup aj k 15-minútovým dátam, v prípade zemného plynu to zatiaľ nie je. Pritom údaje o spotrebe zemného plynu sú veľmi dôležité pre plánovanie dekarbonizácie vykurovania.
Získať prístup k údajom pre celé katastrálne územie mesta je náročnejšie – môžete vyžiadať údaje od Štatistického úradu a Slovenského hydrometeorologického ústavu, je však ťažšie dať dokopy všetky informácie.
Hovorili ste, že plán má vzniknúť spoluprácou aktérov. Ako to chcete dosiahnuť?
Je dôležité, aby sa mohli zapojiť všetci, ktorí v meste bývajú a pracujú. Vedenie mesta, úradníci, poslanci, občania, podniky, neziskové organizácie, každý by mal mať možnosť vyjadriť sa a byť súčasťou buď pracovných skupín, alebo si zvoliť zástupcu do týchto pracovných skupín, ktoré by zastupovali jeho záujmy. Zmena klímy si bude vyžadovať zmenu správania, zmenu našich postojov, toho, akým spôsobom fungujeme nielen v meste, ale aj v domácnostiach. Preto by mnohým opatreniam, ktoré bude nutné urobiť, mali ľudia rozumieť a súhlasiť s nimi.
Mestá sa o svoj majetok starajú
Posledných päť rokov sme boli svedkami toho, že v rámci Európskej zelenej dohody sa revidovali rôzne smernice a zákony. Podľa nových pravidiel budú musieť samosprávy napríklad postupne obnovovať svoje budovy. Ako sa na to mestá pripravujú?
Prichádza viacero smerníc a čakáme, akým spôsobom budú transponované. Najnovšia revízia smernice o energetickej hospodárnosti budov má výraznejší vplyv na vlastníkov budov, ktorými sú aj samosprávy. Mnohé z nich spravujú veľké množstvo budov – sú to nielen budovy mestských úradov, ale môžu to byť aj iné administratívne budovy, ako kultúrne domy, sociálne zariadenia a školy, škôlky, jasle, napríklad kryté športoviská a podobne. Je to veľký finančný náklad a aj vďaka inflácii náklady išli hore.
Samosprávy čakajú veľké výdavky, ale pomôcť by im mali eurofondy aj plán obnovy, nie?
Samosprávy sa môžu čiastočne spoľahnúť na európske štrukturálne fondy, no často sa stane, že podmienky na ich čerpanie sa zverejnia neskoro, takže hoci má mesto pripravenú projektovú dokumentáciu, nakoniec mu nemusia sedieť podmienky výzvy. To sa môže skončiť tak, že rozdelíte projektovú dokumentáciu na to, čo je oprávnené a čo neoprávnené, a idete s veľkými neoprávnenými nákladmi.
Ďalšia možnosť je hľadať iný spôsob financovania alebo prepracujete projektovú dokumentáciu, čo je čas aj náklad navyše.
Čo by pomohlo?
Bolo by dobré, aby boli podmienky stanovené vopred a nemenili sa pri každej výzve. Pri pláne obnovy to bolo jasne stanovené, hoci nároky na kvalitu rekonštrukcie napríklad pri historických budovách boli dosť vysoké. Podobne bolo relatívne jednoduchšie splniť podmienky na rýchle opatrenia, najmä keď už máte pripravený projekt.
Situáciu komplikuje aj to, že často už pred podaním žiadosti musíte mať ukončené verejné obstarávanie.
Napriek komplikáciám to však mestám prinesie úspornejšie budovy, čím ušetria peniaze.
Je to tak. Mestá neobnovujú budovy len pre novú smernicu, ale preto že chcú efektívnejšie hospodáriť. Obnovené budovy majú nižšie prevádzkové náklady a je jednoduchšie pripravovať ďalšiu obnovu budov, keď už najhoršie máte obnovené. Mestá nerenovujú budovy, lebo im to prikazuje Európska únia, ale preto, že je to ich majetok, o ktorý sa chcú starať.
Drahšie emisie môžu byť impulzom pre mestský rozvoj
Ďalšou zmenou, ktorá začne naplno platiť v roku 2027, bude začlenenie domácností do obchodu s emisiami. To v preklade znamená, že ľudia, ktorí vykurujú fosílnymi palivami a majú autá so spaľovacími motormi, si od roku 2027 za svoje emisie priplatia. Mohli by ste opísať, ako sa to dotkne miest a akým spôsobom mestá s touto zmenou rátajú?
Pravdepodobne si to vyžiada nové investície, ale aj zmenu životného štýlu. Pri centralizovanom zásobovaní teplom by sa štandardom mali stať účinné systémy vykurovania, kde nadpolovičná väčšina tepla aj teplej vody bude vyrobená z obnoviteľných zdrojov. Po takejto investícii očakávam, že klesnú náklady na emisné kvóty alebo emisné povolenia, ktoré by sa v roku 2027 mali platiť. Pri obnove budov s individuálnym vykurovaním pomôže inštalácia obnoviteľných zdrojov aj pre vykurovanie obdobne.
Okrem budov mestá robia veľa aj v doprave napríklad tým, že budujú cyklotrasy, podporujú mikromobilitu, napríklad zdieľané elektrické kolobežky, zdieľané bicykle a podobne.
Dbať by mali aj o pešie zóny, výsadbu stromov tak, aby sa ľudia v tom verejnom priestore, ktorým prechádzajú, cítili lepšie.
Takže spoplatnenie uhlíka z vykurovania a cestnej dopravy by mohlo mať aj nepriame pozitívne následky – ľudia sa presunú z áut do verejnej dopravy alebo sa začnú prepravovať sami pešo alebo bicyklom, kolobežkou.
Na prácu s dátami a tvorbu energetických plánov treba expertízu. Ako sú na tom v tomto ohľade regióny?
Regióny trpia nedostatkom kvalifikovaných odborníkov na energetickú a klimatickú agendu, ktorí by mali záujem pracovať práve pre samosprávu. Agenda je veľmi rozsiahla a digitalizácia zas pomalá, problémom sú aj relatívne nízko nastavené tabuľkové platy v samospráve v porovnaní so súkromným sektorom. Samosprávy týchto odborníkov potrebujú, no často majú problém ich zaplatiť.
Kde vidíte úlohu štátu alebo čo by pomohlo na národnej úrovni mestám, aby tieto výzvy zvládli?
Únia miest dlhodobo poukazuje na miesta v systéme, ktoré by bolo možné zlepšiť. Medzi jeden z najdôležitejších patrí práve stabilné legislatívne prostredie a riadne vyhlasovanie výziev z eurofondov. Potrebujeme predvídateľné prostredie, aby sme vedeli, kam smerujeme a na čo sa môžeme pripraviť.
Rovnako aj napríklad pri tvorbe novej legislatívy by sa mali rešpektovať participatívne legislatívne procesy, aby sa samosprávy mohli do ich tvorby zapojiť. Čo sa týka energetiky, tu by pomohlo financovanie kapacít, školenia pre samosprávy a decentralizácia rozhodovania na najvyššej úrovni.
V neposlednom rade, mestá by naďalej mali pristupovať proaktívne a i napriek všetkým bariéram a prekážkam hľadať ďalšie možnosti a riešenia.
