Record energy prices with negative consequences for households and industry have been mitigated by the Slovak government through subsidies. However, most of Slovakia's energy comes from fossil fuels, so both direct and indirect subsidies have been directed mainly to them, writes MILAN ZVARA. 

Rekordné ceny energií s negatívnymi dôsledkami pre domácnosti a priemysel sa slovenská vláda snažila zmierniť dotáciami. Väčšina energie na Slovensku však pochádza z fosílnych palív, takže priame aj nepriame dotácie smerovali najmä do nich, píše MILAN ZVARA.

Autor je nezávislý konzultant v oblasti dekarbonizácie.

V roku 2023 Inštitút hospodárskych analýz Ministerstva hospodárstva SR vydal analýzu, podľa ktorej dosiahla podpory fosílnym palivám medzi rokmi 2011 až 2021 priemernú výšku 307,82 miliónov eur ročne.

Najväčšiu časť podpory pred viac ako desiatimi rokmi predstavovali priame dotácie a daňové úľavy na fosílne palivá. Naopak, na nepriame dotácie nešlo vtedy zo štátu nič. Keď sa prenesieme o desať rokov do súčasnosti a pripočítame si k tomu energetickú krízu, zistíme, že dnes sa využívanie fosílnych palív podporuje cez nepriame dotácie.

V roku 2023 sa suma nepriamych dotácií fosílnych palív vyšplhala do výšky 1,5 miliardy eur. V roku 2024 by to podľa odhadov malo byť minimálne 0,9 miliardy eur.

Ako to teda vyzeralo minulý rok? 

Energetická kríza znásobená inváziou Ruska do Ukrajiny znamenala na Slovensku veľký boom dotácií do fosílnych palív, keď od roku 2022 a hlavne od roku 2023 pribudlo šesť nových nepriamych dotačných programov. Tie väčšinou kompenzovali ceny spotrebiteľom cez dodávateľov energií (jeden program aj priamo pre spotrebiteľov):

• nepriame dotácie za uhlie a plyn cez pokrytie dodatočných nákladov na teplo,
• nepriame dotácie za elektrinu a plyn cez kompenzáciu cien energií za malých odberateľov elektriny a plynu,
• nepriame dotácie za plyn cez kompenzácie cien plynu za domácnosti,
• nepriame dotácie za elektrinu a plyn cez kompenzácie cien vybraných druhov taríf za odberateľov elektriny a plynu,
• nepriame dotácie za elektrinu a plyn cez kompenzáciu cien energií za vybraných zraniteľných odberateľov elektriny a plynu,
• nepriame dotácie za elektrinu a plyn pre firmy, subjekty verejnej správy a cirkevné organizácie (tzv. energodotácie).

V rokoch 2023 bolo na priame, ale aj nepriame dotácie na fosílne palivá a elektrinu použitých 3,064 miliardy eur, pričom sa však nevedie presná štatistika pri všetkých z týchto vymenovaných dotácií, koľko z nich išlo naozaj na fosílne palivá a koľko išlo na elektrinu.

Keďže elektrina je z väčšej časti vyrobená na Slovensku nízkoemisným spôsobom, pozreli sme sa len na tie dotácie, ktoré išli buď celé do zemného plynu, alebo do výroby tepla (ktoré je z veľkej časti vyrábané z fosílnych palív).

Okrem nepriamych dotácií bola v roku 2023 poskytnutá aj bezprecedentne najvyššia suma pre výrobcov elektriny z uhlia vo výške 143 milióna eur cez priame dotácie.

Ak by sme započítali len tie dotácie, kde sa dá odlíšiť fosílny zdroj od elektriny, tak v roku 2023 išlo cez priame a nepriame dotácie do fosílnych palív suma minimálne 1,6 miliardy eur. Do tejto sumy sme nezapočítali rôzne daňové úľavy, tak ako to bolo v analýze ministerstva hospodárstva spomínanej vyššie.

Ako to vyzerá na tento rok

Podľa predbežných odhadov (z doložiek vplyvov k nariadeniam vlády k jednotlivým dotačným programom) by mali ísť v roku 2024 na nepriame dotácie pre zemný plyn, a v malom rozsahu aj uhlie na výrobu tepla, viac ako 900 miliónov eur. Celková suma energetických dotácií, priamych aj nepriamych, sa tento rok vyšplhá do výšky 1,25 miliardy eur.

Do tejto sumy sú započítané len programy, kde sa dal odlíšiť fosílny zdroj od elektriny, a takisto v nej nie sú zahrnuté rôzne daňové  úľavy. Od roku  2024 už nejdú priame dotácie na výrobu elektriny z domáceho uhlia ani dotácie za elektrinu vo forme Kompenzácie z úhrady tarify za prevádzkovanie systému (TPS) energeticky náročným podnikom.

Je ešte cesta späť? 

Je zrejmé, že takáto výška dotácií je z dlhodobého hľadiska environmentálne, ale aj ekonomicky neudržateľná. Sú tu aj viaceré pozitívne trendy, ako je upúšťanie od priamych dotácií fosílnych palív, ktoré stimulujú ich využívanie či presmerovanie podpory k nepriamym dotáciám, ktoré nemajú taký stimulačný účinok.

Ich primárnou funkciou je zlepšiť schopnosť odberateľov zaplatiť za vyrobenú elektrinu alebo za dodaný plyn. To potvrdzuje aj správa ÚRSO, z ktorej vyplýva, že spotreba elektriny a plynu sa v domácnostiach za posledné roky znižuje aj napriek masívnym nepriamym dotáciám do elektriny a plynu.

Ďalším pozitívnym trendom za posledné roky je, že nepriame dotácie nie sú zamerané len na fosílne palivá, ale aj na elektrinu, ktorá je, naopak, kľúčovým energetickým nosičom dekarbonizácie a často slúži ako náhrada za fosílne palivá. Ak by sa teda dotovali nepriamo iba fosílne palivá, a nie zároveň aj elektrina, mohlo by to narušiť dekarbonizačný trend v energetike.

Je potrebné upozorniť, že v texte sme neskúmali socio-ekonomické dôvody, ktoré viedli k zavedeniu dotácií, ani správnosť takýchto riešení, ani všetky dôvody, pre ktoré spotreba energií klesá.

Článok bol publikovaný 30/9/2024 na EURACTIV.sk