Re-elected chairman Jozef Holjenčík stated in the annual report of the Regulatory Authority that too much attention was paid to green energy last year. Cities and representatives of the sector object, and the Ministry of Economy distances itself from the claims. 

 Staronový predseda Jozef Holjenčík vo výročnej správe regulačného úradu skonštatoval, že zelenej energetike sa vlani venovalo až priveľa pozornosti. Mestá aj zástupcovia sektora namietajú, rezort hospodárstva sa od tvrdení dištancuje.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) každoročne v lete zverejňuje výročnú správu o slovenskej energetike za rok 2023. V najnovšom materiáli sa v úvode prihovoril predseda úradu Jozef Holjenčík, ktorý nastúpil do funkcie koncom minulého roka. V texte spochybnil prínos záujmu o rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (OZE) s tým, že takéto ambície destabilizujú trhy aohrozujú spotrebiteľov vysokými cenami.

Regulátor argumentuje, že energetický prechod vyvoláva vysoký dopyt po nových technológiách, avšak európsky priemysel kriticky potrebuje dostatok energií za „spravodlivé a primerané ceny“. „Tieto skutočnosti sú ovplyvňované nielen geopolitickou situáciou, ale najmä nekoordinovaným a nekoncepčným postupom zo strany kompetentných inštitúcií v rámci EÚ,“ napísal.

Rezort hospodárstva, ktorý do funkcie Holjenčíka vymenoval, si od vyjadrení drží odstup. Citácie podľa neho „odzneli v osobnom príhovore predsedu nezávislého Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ministerstvo nebude komentovať osobné názory predstaviteľa nezávislého regulátora,“ uviedol hovorca Peter Podstupka v odpovedi na otázku, či súhlasí ministerstvo s náznakmi príhovoru, že rozvoj OZE a dekarbonizačné plány sú skôr európske ciele, a nie záujem Slovenska.

V slnku aj vo vetre zaostávame

Podľa Európskej komisie pritom na Slovensku máme „výrazne zvýšiť ambíciu podielu obnoviteľných zdrojov energie aspoň na 35 percent ako príspevok k záväznému cieľu Únie v oblasti obnoviteľnej energie na rok 2030“. Povinnosť významne a systematicky zvyšovať podiel OZE je aj súčasťou záväzkov, na ktorých sa spoločne zhodli členské štáty Európskej únie vrátane Slovenska. Tieto záväzky sú zakotvené v legislatíve a tvoria tiež súčasť nášho Plánu obnovy a odolnosti.

Z výročnej správy regulátora vyplýva, že sa na Slovensku vlani vyrobilo 27,5 percenta elektriny z OZE. Ďalších 9,23 percenta pochádzalo z kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET), pričom však regulátor pripúšťa, že veľká väčšina z nich využívala ako zdroj fosílny zemný plyn. Ostatné zdroje, najmä jadro z atómových elektrární, pokryli 63,2 percenta. Pre porovnanie, v roku 2022 sa z OZE podľa správy ÚRSO vyrobilo 22,9 percenta elektriny, 16,94 pochádzalo z KVET a 60,16 percenta tvorila ostatná výroba elektriny.

Viaceré zelené organizácie však pripomínajú, že Slovensko je vo výrobe elektriny z vetra a zo slnka na chvoste Únie. Slovenský organizátor trhu s elektrinou OKTE uvádza, že vlani z vetra pochádzalo len 0,01 percenta a zo slnka 2,21 percenta vyrobenej elektriny.

Vláda tiež v decembri minulého roka podpísala Európsku chartu veternej energie a zaviazala sa v nej, že ju bude aktívne podporovať.

Mestá zdôrazňujú záväzky voči EÚ

Daniela Piršelová, hovorkyňa a poradkyňa pre komunikáciu klimatickej krízy Únie miest Slovenska, zdôraznila, že hoci rozvoj obnoviteľných zdrojov predstavuje pre samosprávy výzvy, je presvedčená, že mestá môžu ich efektívnym využitím nielen znížiť svoje náklady na energiu, ale aj zvýšiť svoju energetickú sebestačnosť a udržateľnosť.

„V čase klimatickej krízy, ktorá je najviac citeľná práve v zraniteľných mestách, považujeme podporu využívania OZE a plnenie si záväzkov Slovenska v klimatickej agende EÚ za nevyhnutné,“ zdôraznila Piršelová pre EURACTIV Slovensko.

Mestá využívajú európske financovanie napríklad pre svoje adaptačné a mitigačné investičné projekty. „Preto potrebujú stabilné, predvídateľné a koordinované právne a regulačné prostredie,“ pripomenula Únia miest s tým, že vďaka nemu dokážu efektívne plánovať a napĺňať investície do energetickej sebestačnosti, bezpečnosti, dekarbonizácie a rozvoja inovácií. 

Prax z okolitých európskych krajín podľa Únie ukazuje, že stabilita trhu nemusí byť ohrozená, ak sa rozvoj OZE v elektroenergetike a vykurovaní uskutočňuje koordinovane a s dôrazom na investície do infraštruktúry a technológií, ako napríklad tepelné čerpadlá a modernizácia systémov centrálneho zásobovania teplom alebo batériové úložiská a inteligentné siete. „Tie totiž dokážu zabezpečiť stabilné dodávky energie aj pri kolísaní produkcie elektrickej energie z OZE,“ spresnila Piršelová.

Zelených si pohneval už v minulosti 

Holjenčíka vymenovala do funkcie na návrh ministerky hospodárstva Denisy Sakovej štvrtá vláda Roberta Fica po odvolaní vtedajšieho predsedu Andreja Jurisa. Juris bol z funkcie odvolaný 4. decembra s odôvodnením, že do jeho výkonu práce v roku 2022 zasahoval Richard Sulík, ktorý vtedy pôsobil ako minister hospodárstva vlády Eduarda Hegera, a Karol Galek, ktorý bol jeho štátnym tajomníkom. 

Holjenčík na úrade nie je žiadnym nováčikom. ÚRSO viedol už aj v minulosti. Na čele úradu pôsobil v rokoch 2007 až 2017, ale odstúpil po tlaku vtedajšieho premiéra Fica pre sporné cenové rozhodnutia. Po ňom úrad krátko viedol Miroslav Čelinský, nasledovaný Ľubomírom Jahnátkom, ktorý bol v roku 2020 nahradený Jurisom.

Riaditeľ Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) Ján Karaba v tejto súvislosti upozornil, že Holjenčík na čele úradu venuje zásadnú pozornosť zelenej energetike v roku 2024, avšak zmenila sa optika, ktorou regulátor na OZE nahliada. 

Ako príklad uviedol Karaba veľmi rýchlu snahu nového vedenia úradu o zvýšenie poplatkov za prístup do siete (tzv. G-komponent) pre výrobcov elektriny vrátane OZE na úroveň, ktorá by podľa SAPI zlikvidovala nielen pomaly sa rozbiehajúci rozvoj tohto sektora, ale aj existujúcich výrobcov, ktorí by sa tak v silnej konkurencii na trhu nedokázali viac presadiť. 

G-komponent je na Slovensku predmetom sporu medzi výrobcami elektriny a distribučnými spoločnosťami už od jeho zavedenia. Výšku poplatku menil úrad naposledy v roku 2021, kedy ho znížil z 30 percent na 15 percent. Pôvodný návrh zvýšiť poplatok od 1. júla 2024 z 15 na 50 percent neskôr po vlne kritiky zmenil regulátor na 20 percent z hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity, oproti dovtedajšiemu stavu tak G-komponent zvýšil o tretinu.

„ÚRSO už pod vedením pána Holjenčíka raz sektor OZE takmer zlikvidovalo, keď v roku 2013 zaviedlo G-komponent, o ktorého protiústavnosti rozhodol neskôr Ústavný súd SR, a nastavilo aj neprimerane vysoké pripájacie poplatky, ktorými výrobcovia museli za pripojenie do siete platiť 120-tisíc eur za MW. Aktuálne vyhlásenia predsedu a činy úradu naznačujú, že sa rozvoj OZE pravdepodobne opäť spomalí. Čo nás mrzí najviac, je, že za negatívnym nastavením úradu nevidíme ekonomické argumenty, ale len osobný postoj jednotlivca na čele úradu, ktorý by mal byť nezávislý,“ povedal pre EURACTIV Slovensko riaditeľ SAPI. 

O obnoviteľných zdrojoch len striedmo 

Celý 86-stranový dokument spomína obnoviteľné zdroje len približne desaťkrát, konkrétne pri počte vydaných povolení na inštaláciu a v analýze teplárenstva, kde konštatuje, že „sústavy centrálneho zásobovania teplom (CZT) sú účinný, efektívny a k životnému prostrediu ohľaduplný spôsob zabezpečenia tepla, ktorý akceleruje využitie obnoviteľných zdrojov energie“.

Všetky zvyšné zmienky sú v závere výročnej správy v časti o aktivitách na medzinárodnej úrovni. „Masívna produkcia elektriny z OZE si vyžaduje investície do flexibility, skladovania energie a povinné úspory energií spôsobujú zmenu riadenia spotreby,“ pripomína ÚRSO. 

Európski regulátori to vidia inak

Kým na Slovensku regulátor hovorí o tom, že obnoviteľným  zdrojom  sa spoločnosť venuje až príliš a „prijímanie množstva právnych predpisov na zvýšenie ambície v oblastiach obnoviteľných zdrojov energie môže destabilizovať trhy a vytvára vysokú potrebu ochrany spotrebiteľov pred vysokými cenami energie,“ spoločný regulačný orgán Európskej únie, s ktorým spolupracuje aj ÚRSO, má mierne odlišné vnímanie.

Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER), ktorá funguje ako ústredný bod pre liberalizáciu trhov EÚ s elektrickou energiou a zemným plynom, konštatuje, že hoci energetická kríza spôsobila v roku 2022 prekážky v prechode na čistú energiu, stále máme záväzky v rámci plánu obnovy a REPowerEU.

ACER tiež vyzdvihuje dôležitú úlohu prechodu na obnoviteľné zdroje aj v kontexte energetickej krízy a invázie Ruska na Ukrajinu. „Celkovo zvýšená kapacita obnoviteľných zdrojov v EÚ znížila potrebu plynu v zime a zlepšila bezpečnosť dodávok,“ uvádza ACER s tým, že slnečnej energetike sa darí vďaka pomerne silnému dopytu spotrebiteľov, avšak veterný priemysel je limitovaný zložitými povoľovacími procesmi.  

Slovenský úrad s ACER spolupracuje už od vzniku agentúry v roku 2011. ACER však nemá priamy dosah na slovenský trh – spolupracuje s Európskou komisiou, Európskym parlamentom, členskými štátmi a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi vrátane národných regulačných orgánov (aj ÚRSO) bez toho, aby boli dotknuté národné právomoci. Samotný ÚRSO na svojich stránkach zdôrazňuje, že „ÚRSO sa aktívne zúčastňuje na aktivitách agentúry – v prvom rade však na zasadnutiach Rady regulačných orgánov (Board of Regulators), ktorá vykonáva dohľad nad pôsobnosťou ACER“.

Článok bol publikovaný 19/8/2024 na EURACTIV.sk